Bratislavské predmostie
Bratislavské predmostie (maď. Pozsonyi hídfő, nem. Bratislavaer/Pressburger Brückenkopf) je označenie pravobrežnej časti Dunaja, ktorá po prvej svetovej vojne pripadla Česko-Slovensku. Po druhej svetovej vojne bolo predmostie rozšírené o tri pôvodne maďarské obce. Územie je dnes súčasťou Slovenska.
Dejiny upraviť
Trianonskou mierovou zmluvou v roku 1920 bola k územiu novovytvoreného Česko-Slovenska pripojená malá časť územia na pravom brehu Dunaja, ktorá zahŕňala katastrálne územie obce Petržalka (dovtedy maď. Pozsonyligetfalu, resp. nem. Engerau). V rokoch 1938 až 1945 bolo toto územie zabrané Treťou ríšou.
Na Parížskej mierovej konferencii v rokoch 1946 – 1947 Česko-Slovensko požadovalo rozšírenie predmostia o celkovo päť maďarských obcí (Rusovce, Jarovce, Čunovo, Rajka a Bezenye). Podľa rozhodnutia konferencie boli k ČSR nakoniec pripojené len tri obce: Rusovce, Jarovce a Čunovo. Rajka a Bezenye zostali súčasťou maďarského štátneho územia. Odovzdanie územia s veľkosťou 65 km² sa uskutočnilo 15. októbra 1947.[1] Odovzdané obce sa neskôr stali súčasťou Bratislavy.
Referencie upraviť
- ↑ Na pripojenie Jaroviec, Rusoviec a Čunova sa zabúda [online]. Bratislava: SME, [cit. 2012-11-01]. Dostupné online.
Externé odkazy upraviť
|
Tento článok týkajúci sa geografie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |