Köppenova klasifikácia podnebia

Köppenova klasifikácia podnebia je konvenčná klasifikácia klímy, ktorá je zároveň najrozšírenejšou a najpoužívanejšou klasifikáciou podnebia. Klasifikácia je vytvorená podľa rozloženia teplôt vzduchu a atmosférických zrážok vo vzťahu k vegetácii. Vznikla už v roku 1884 prepracovaním tzv. Suppanovej klasifikácie a pôvodne bola založená na priebehu ročných izoterm, dĺžke trvania teplôt a rastlinstve a vegetácii. K jej prepracovaniu došlo roku 1918 na základe zohľadnenia väčšieho množstva získaných meteorologických dát. Posledná úprava prebehla v roku 1936 v spolupráci s nemeckým klimatológom Rudolfom Geigerom (niekedy je preto klasifikácia označovaná ako Köppenova-Geigerova klasifikácia) a je založená "na teplotnom a zrážkovom režime a jeho vplyve na biotu krajiny.

Köppen-Geigerova klimatická mapa

V Köppenovej klasifikácii je stanovených 5 hlavných klimatických pásiem s 11 základnými klimatickými typmi. Klimatické pásma sú označené veľkými písmenami: A, B, C, D,E.[1]

Hlavné klimatické pásma[2]

upraviť
  • D - Kontinentálne (mikrotermálne) podnebie
    1. Kontinentálne podnebie so suchým letom a vlhkou zimou - zahŕňa Stredozemné kontinentálne podnebie a subarktické podnebie (Dsa, Dsb, Dsc, Dsd)
    2. Kontinentálne podnebie s vlhkým letom a suchou zimou - zahŕňa Vlhké kontinentálne podnebie a subpolárne podnebie (Dwa, Dwb, Dwc, Dwd)
    3. Kontinentálne vlhké podnebie (celoročne) - zahŕňa (Dfa, Dfb, Dfc, Dfd)

Referencie

upraviť
  1. Vybrané kapitoly z fyzickej geografie. S. 56-57
  2. Physical Geography: A Landscape Appreciation. ISBN 0-13-020263-0

Externé odkazy

upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Köppenova klasifikace podnebí na českej Wikipédii.