A
písmeno latinskej abecedy
A je prvé písmeno v latinskej abecede.[1] Hláska a je samohláskou vznikajúcu pri úplnom uvoľnení cesty vzduchovému prúdu v ústnej dutine.[2] Slovo a je v slovenčine spojka.
 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Rôzne významy A upraviť
A sa používa ako skratka, značka, termín či názov v mnohých konotáciách. Vymenované významy sú rozdelené a usporiadané približne podľa sústavy odborov vedy a techniky. Pri skratkách a značkách je v zátvorke za definíciou uvedený presný tvar, v akom sa príslušná skratka alebo značka používa.
Prírodné a technické vedy upraviť
- v matematike:
- množina algebrických čísel (obvykle zapisované ako )
- značka plošného obsahu (A)
- značka jednotky plochy ár (a)[1]
- jeden z vrcholov trojuholníka (A)
- v tradičnej logike: a (z lat. affirmo – tvrdím), symbol pre kladný všeobecný výrok tvaru „Všetky S sú P“ ⇒ „S a P“
- v informatike:
- v jazyku HTML je <A> element pre hypertextový odkaz
- A:\ je konvenčné označenie prvej disketovej jednotky v operačných systémoch založených na CP/M, napr. v DOS
- vo fyzike:
- značka jednotky prúdu ampér (A)[1][3]
- značka plošnej miery ár (a)[4][3]
- značka zastaranej jednotky dĺžky angström (Å)[1][3]
- značka nukleónového čísla (A)
- značka pre predponu atto-[1][4]
- značka pre aktivitu rádionuklidu (A)[1]
- symbol pre absorptivitu (a)[1]
- skratka pre zrýchlenie (z lat. acceleratio; a)[1]
- v astronómii:
- jeden zo spektrálnych typov hviezd (A)
- označenie anemickej galaxie
- v biochémii:
- v doprave:
- v norme ISO 216: rad formátov papiera s pomerom strán 1:√2, napr. A0, A1, A4 a pod.
Lekárske vedy (medicína) upraviť
- jedna z krvných skupín (A)
- vitamín A (retinol)
- skratka pre akromiale – antropometrický bod (a)[1]
- skratka pre artériovú krv (a)[5]
- skratka pre artériu (A)[6]
Spoločenské a humanitné vedy upraviť
- v pedagogike: najlepšia známka hodnotenia na vysokých školách (zodpovedá známke 1)
- v politológii: anarchistický symbol (
) - v lingvistike:
- predpona a- resp. (pred samohláskou) an- (zo starogr. ἄ-, ἄν-, tzv. alfa privatívum) vyjadrujúca zápor, nedostatok (ne-, bez-), napr. achromatický (bez farieb), anorganický (neživý, neorganický) a pod.[7]
- latinská predložka a resp. (pred samohláskou) ab znamenajúca od, napr. a dato (od [príslušného] dátumu), ab origine (od počiatku) a pod.[4]
- spojka a[4]
Umenie a šport upraviť
- v literatúre:
- dielo Louisa Zukofského A
- skratka pre rok (a; z lat. annus)[5]
- v hudbe:
- názov tónu a príslušnej noty – komorné a (440 Hz)[1][4][3]
- názov rockovej skupiny zo Spojeného kráľovstva, pozri A (skupina)
- v diskografii:
- názov albumu skupiny Jethro Tull z roku 1980, pozri A (album, Jethro Tull)
- názov albumu skupiny Big Bang z roku 2015, pozri A (album, Big Bang)
- v kinematografii:
- taliansky film z roku 1969, pozri A (film)
- v športe:
- označenie asistenta kapitána družstva v ľadovom hokeji (A)
- najlepšie družstvo v danom športovom klube (A-mužstvo), ktorý obvykle hrá vo vyššej súťaži ako B-mužstvo
- označenie esa na hracích kartách (podľa angl. ace resp. nem. Ass)
Kódovanie vo výpočtovej technike upraviť
Referencie upraviť
- ↑ a b c d e f g h i j „a“, Encyclopaedia Beliana, A – Belk, Bratislava: Encyklopedický ústav SAV, 1999, str. 15, ISBN 802240554X
- ↑ „A“, Masarykův slovník náučný : Lidová encyklopedie všeobecných vědomostí, I. díl. A – Č, x Praha, 1925, str. 1
- ↑ a b c d PAULIČKA, Ivan (a kol.). Všeobecný encyklopedický slovník A-F. [s.l.] : Ottovo nakladatelství, s.r.o., 2005. ISBN 80-7181-618-3.
- ↑ a b c d e Šaling, Samo; Ivanová-Šalingová, Mária; Maníková, Mária (2008), „a“, Veľký slovník cudzích slov (5. vyd.), Bratislava; Prešov: SAMO, str. 13, ISBN 9788089123070
- ↑ a b c d e Kadlec, Oskár, ed. (1993), Encyklopédia medicíny, Aa – Am, Bratislava: Asklepios, ISBN 807167009X
- ↑ Šaling, Samo; Ivanová-Šalingová, Mária; Maníková, Mária (2008), „A.“, Veľký slovník cudzích slov (5. vyd.), Bratislava; Prešov: SAMO, str. 13, ISBN 9788089123070
- ↑ Šaling, Samo; Ivanová-Šalingová, Mária; Maníková, Mária (2008), „a-“, Veľký slovník cudzích slov (5. vyd.), Bratislava; Prešov: SAMO, str. 13, ISBN 9788089123070
