Otvoriť hlavné menu

Gróf Juraj (VII.) Turzo z Betlanoviec (staršie Juraj Thurzo; uvádzaný aj ako III., V. a podobne; * 2. september 1567 Lietavský hrad - † 24. december 1616, Bytča) bol v rokoch 1606 - 1616 gróf, v rokoch 1585 - 1616 hlavný župan Oravy a v rokoch 1609 - 1616 palatín Uhorska. Syn Františka I. Turzu a Kataríny Zrínskej.

Juraj VII. Turzo
gróf, hlavný župan Oravy a palatín Uhorska
gróf, hlavný župan Oravy a palatín Uhorska
Narodenie2. september 1567
Lietavský hrad
Úmrtie24. december 1616 (49 rokov)
Bytča, Uhorsko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Juraj VII. Turzo
Rodový erb

Juraj Turzo bol bojovník proti Turkom (zúčastnil sa na všetkých významných protitureckých bitkách), známy diplomat, podporovateľ Slovákov a protestantizmu. Od roku 1598 bol radcom cisára Rudolfa II., od roku 1599 kráľovský pohárnik, od roku 1602 kapitán preddunajského vojska a hlavný veriteľ novozámockej posádky. Ako palatín v roku 1610 odčlenil luteránsku (evanjelickú a. v.) cirkev od katolíckej. Dôsledne uplatňoval právo „Cuius regio, eius religio“ (koho panstvo, toho náboženstvo).

V Žiline od 28. do 30. marca 1610 sa konala prvá zákonodarná synoda Evanjelickej cirkvi na Slovensku. Medzi ústrednými postavami Žilinskej synody bol aj palatín Juraj Thurzo.[1]

Počas stavovského Bočkajovho povstania sa nepridal na stranu povstalcov a preto sa stali jeho majetky cieľom rabovania. V roku 1605 Bočkajovi vojaci vydrancovali jeho Bytčianske panstvo a vyrabovali aj hrobku jeho otca. Časť ulúpených vecí sa našla v obci Bodiná. Turzo niektorých dedinčanov dal bez súdu a riadneho vyšetrenia obesiť a obec dal podpáliť. Neskôr sa zistilo, že dedinčania boli nevinní a veci si ukryli v dedine Bočkajovi vojaci. Lúpežného rytiera Telekesiho pozval do Bytče pod zámienkou udelenia amnestie. Keď lúpežný rytier prišiel, dal ho Turzo uväzniť. Neskôr ho poslal do Bratislavy a odtiaľ na popravu. Juraj Turzo nie vždy ctil spravodlivosť. Istému drobnému zemanovi zabral neprávom jedenásť dedín. V dlhotrvajúcom súdnom spore sa rozhodlo v neprospech Juraja Turzu.

Ako obdivovateľ humanizmu bol mecenášom mnohých umelcov a vzdelancov. Zo svojho sídla v Bytči vytvoril významné kultúrne centrum, kde sa konali divadelné predstavenia, koncerty, teologické a filozofické dišputy a podobne, a kde mal veľkú knižnicu.

Jeho agenda sa viedla sčasti v slovenčine a zastával sa Slovákov v národnostných sporoch.

RodinaUpraviť

 
Turzov náhrobok na Oravskom hrade

Jeho prvou manželkou bola Žofia Forgáčová (Forgách; * 1568 - † 1590), dcéra protitureckého bojovníka Šimona Forgáča a sestra vtedajšieho palatína Žigmunda Forgáča. Oženil sa s ňou v Hertníku dňa 15. novembra 1585. Ich manželstvo trvalo iba päť rokov, Žofia umrela pri pôrode v roku 1590 vo veku 22 rokov. Z tohto manželstva vzišiel syn František (* 1586), ktorý ale zomrel krátko po narodení. V manželstve sa okrem neho narodili aj dve dcéry Zuzana a Judita. Zuzana mala štyroch manželov, Judita (* 1585 - † 1637) sa v roku 1607 vydala za baróna Andreja Jakušiča.

Jeho druhou manželkou bola od roku 1592 barónka Alžbeta Coborová (Czobor; * 1578 - † 1626). Oženil sa s ňou v Šaštíne. V tomto manželstve sa narodilo deväť detí, ale niektoré zomreli v detskom veku. Dospelého veku sa dožilo päť dcér (Barbora, Helena, Mária, Katarína a Anna) a syn Imrich (* 1598 - † 1621), ktorý sa stal dedičom Juraja VII. Turzu.
Imrich zomrel náhle v roku 1621 ako 23-ročný. V nehistorických prameňoch sa uvádza, že bol zavraždený na podnet syna Alžbety Bátoriovej Pavla Nádasdyho, keď sa zúčastnil na mierových rokovaniach Betlena a cisára Ferdinanda II. v Mikulove. Úmrtím Imricha Turzu v roku 1621 tento rod vymrel. Juraj VII. Turzo je pochovaný na Oravskom hrade v krypte pod hradnou kaplnkou.

LiteratúraUpraviť

  • DVOŘÁK, Pavel et al.: Juraj Turzo. Martin : Matica slovenská, 2012. 183 s. ISBN 978-80-8128-043-6
  • KOČIŠ, Jozef: Korešpondencia Alžbety Coborovej (1592 - 1626). In: Slovenská archivistika, roč. XXV., 1990, č. 1, s. 104 – 113.
  • KOČIŠ, Jozef: Bytčiansky zámok. Martin 1976
  • KOČIŠ, Jozef - KURUCÁROVÁ, Jana: Palatín : Životné osudy Juraja Thurzu. Žilina : GEORG, 2012. 152 s. ISBN 978-80-89401-76-5
  • LENGYELOVÁ, Tünde a kol.: Thurzovci a ich historický význam. Bratislava : Spoločnosť Pro Slovakia - Historický ústav SAV, 2012. 260 s. ISBN 9788089396191
  • TKÁČ, Marián: Turzovci. Bratislava : Post Scriptum, 2010, 160 s. ISBN 978-80-970489-3-8
  • Juraj Turzo, dokumentárny film RTVS, 2016 /scenár Miloslav Gdovin, réžia Fedor Bartko/

ReferencieUpraviť