Žilinská synoda

Žilinská synoda sa konala v Žiline od 28. do 30. marca 1610. Zvolal ju a predsedal jej uhorský palatín Juraj Turzo. Bola prvou zákonodarnou synodou evanjelickej cirkvi na území Horného Uhorska, dnešného Slovenska. Prijala prvé zákony, organizačné členenie a zvolila prvých superintendentov, čím položila základy pre vytvorenie samostatnej cirkevnej organizácie evanjelikov v Hornom Uhorsku. Tým preniesla do praxe zákony prijaté Uhorským snemom v Bratislave v roku 1608 zvolaným Matejom II. Habsburským. Je jednou z troch najdôležitejších synod Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku.

Kostol Najsvätejšej Trojice
tu sa konala roku 1610 synoda

Udalosti pred synodou

• 1606 vo Viedni je uzatvorený Viedenský mier, ktorým sa ukončilo Povstanie Štefana Bočkaja a obe strany sa dohodli na mieri, v ktorom sa uhorským stavom potvrdili výsady, obsadenie úradu palatína a šľachtickým stavom náboženská sloboda
• 1608 v Bratislave bola uhorským snemom viedenská mierová zmluva povýšená na zákon, kde pre zrovnoprávnenie cirkví a zabráneniu nenávisti si majú cirkvi vyvoliť svojich predstavených alebo superintendentov. Rozhodnutím snemu sa palatínom stal Štefan Ilešházi, ktorý však zomrel po niekoľkých mesiacoch.
• 1609 v januári je v Bytči Eliáš Láni zvolený za seniora žilinskej kontubernie.

Príprava synody

• 1609 na jarnom zasadnutí snemu je za palatína zvolený Juraj Turzo, ten potom zvoláva na 13. júla synodu, ktorá sa však neuskutočnila. Zvoláva preto poradu do Sučian na 7. augusta, na ktorej sa nakoniec účastníci dohodli na konaní synody v marci budúceho roka.
• 1610 palatín rozosiela 13. marca povolávajúcí list šlachticom 13 stolíc, slobodných kráľovských miest a tiež na 11 cirkevných kontubernií.
• 27. marca prichádza slávnostne Juraj Turzo do Žiliny aj s manželkou a sprievodom na 15 vozoch. Naproti mu prišli 10 mahnáti a slávnostnou rečou ho privítal hlohovecký fafrár Ján Fabricius

Priebeh synody

• 28. marca sa začalo zhromaždenie hymnou „Veni, Sancte Spiritus“ a modlitbou k Bohu Eliáša Lániho. Potom mal úvodnú reč Juraj Turzo v ktorej hovoril o potrebe zriadenia cirkvi v zmysle „ustanovenia snemu prešporského“, aby každé náboženstvo/cirkev, a aj evanjelická, mala „svojich predstavených čili superintendentov“. Následne vystúpil hlohovecký farár Ján Fabricius a menom všetkých palatínovi poďakoval. Následne Ján Turzo predniesol svoje návrhy ohľadom cirkevnej správy, superintendentov, cirkevných zákonov a superintendskej prísahy. Vyzval zhromaždenie k diskusii o navrhovanom. V nej vynikli najmä Eliáš Láni, Ján Fabricius a tiež Čachtický farár Ján Ponický. Po tom čo sa dohodli na voľbe troch superintendentov, čo bolo aj kvôli rozsiahlosti územia, pristúpili už tento deň k tvorbe zákonov.
• 29. marca pokračovali v tvorbe zákonov, k čomu určili štvorčlennú komisiu, z ľudí znalých zákonov, ktorej členmi boli z duchovného stavu Eliáš Láni a Alexander Socovinus farár z Prievidze a zo svetského urodzený Hieroslav Zmeškal z Domanoviec a vyslanec Trenčianskej stolice Juraj Lehotský. Komisia spísala 16 zákonných článkov a znenie superintendskej prísahy. K večeru sa pristúpilo k vrcholu synodálneho rokovania – k voľbám.
• 30. marca po modlitbe sa pokračovalo vo výbere superintendentov. Pre stolice Trenčiansku, Liptovskú a Oravskú boli navrhnutí Eliáš Láni z Bytče, Ján Lazitius z dolnotrenčianskeho seniorátu a Mikuláš Baticius z Veličnej z Oravy. Pre Turiec, Zvolen, Hont a Novohrad boli navrhnutí Samuel Melík z Brezna, Matej Lochman z Mošoviec a ešte jeden kandidát z Novohradu. Pre stolice Prešporskú, Nitriansku a Tekovskú boli navrhnutí Izák Abrahamides, farár bojnický, Ján Fabrícius z Hlohovca a Ján Ponický z Čachtíc. Kandidáti sa potom vzdialili, aby sa mohli k ich osobám prítomní slobodne vyjadriť. Na čisté papiere napísali svojich kandidátov a odovzdali ich Jurajovi Turzovi. Potom spočítali hlasy a boli pozvaní kandidáti k vyhláseniu výsledkov. Víťazmi boli Eliáš Láni, Samuel Melik a Izák Abrahamides. Láni a Melík sa zdráhali nastúpeniu úradu, ale palatín ich presvedčil o správnosti voľby. Na obed sa potom zhromaždení a mnoho ľudí zhromaždili na slávnostnej inštalácii superintendentov. Tá sa začala spevom „Veni, Sancte Spiritus“. Po druhej piesni hlohovecký farár Ján Fabrícius určený za fungensa vystúpil s rečou. Inštalácia prebehla podľa obradu cirkvi wittenbergskej, kedy boli inštalovaní Eliáš Láni, Samuel Melík. Izák Abrahamides bol inštalovaný dodatočne, nakoľko bol neprítomný. Obrad bol ukončený hymnou „Te Deum laudamus“. Ukončením Služieb Božich sa ukončila oficiálna časť synody, ale následne bolo ešte diktované znenie zákonov 25 pisárom, ktorí toto ukončili až o 11 hodine nočnej. Odpisy zákonov boli roznesené do 10 stolíc.

Akty a závery – zákony Žilinskej synody

Zákony žilinskej synody – skrátený prepis podľa Daniela Veselého:

1. Superintendenti, dozorcovia a seniori si majú všemožne dať záležať, aby čistým pravoverným učením a bezúhonnosťou života i mravov mohli svietiť svetlom ostatným pastierom a stádu.
2. Majú každoročne sami navštevovať cirkvi, a to ako len budú môcť alebo prostredníctvom svojich seniorov. Majú byť prítomní každoročne na kňazských zhromaždeniach.
3. Na vizitáciách majú zisťovať, ako kazatelia vyučujú, či vedú ľud k modlitbám a katechizáciám. Majú skúmať mravno-náboženský život kazateľov a ich vzťahy s cirkevníkmi.
4. Všetky dôchodky kostolov, fár, škôl a nehnuteľností majú evidovať a chrániť.
5. Kazateľov a učiteľov majú brániť proti každému bezpráviu a pohaneniu.
6. Majú ustáliť jednotné obrady a agendu. Maďarských kazateľov netreba nútiť, aby nosili kamže.
7. Kandidátov súcich vekom a bezúhonnosťou života majú komisionálne skúšať a vysvätiť podľa poriadku wittenberskej cirkvi. V záujme prehlbovania vedomostí môžu ísť do zahraničia, a to s odporúčaním superintendentov. Pred vysvätením musia bezvýhradne podpísať Knihu svornosti.
8. V prípade zákonného vyšetrovania nech si superintendenti prizvú práva znalé, ale nezainteresované osoby.
9. Pri súdení nepravého učenia, cudzoložstva a iných mimoriadnych hriechov niektorého kňaza nech si superintendent zvolá mužov znalých práva, ktorí preskúmajú vinu a usvedčeného zbavia hodnosti, vylúčia, odnímu mu plat a odovzdajú politickej vrchnosti na potrestanie. Menšie prečiny nech odovzdajú seniorom a inšpektorom.
10. Kňaz na faru povolaný má sa najprv predstaviť superintendentovi, inšpektorovi a seniorovi, aby preukázal, že má zákonné povolanie a osvedčil svoj súhlas v živote a v učení.
11. Kto je vo svojom bratstve nespokojný s rozsudkom seniora a jeho dekanov, môže sa odvolať k superintendentovi, ktorý ho posúdi a môže dať preskúmať v tom istom alebo inom bratstve.
12. Superintendent má spravovať a súdiť nie podľa privátnej chúťky a osobnej mienky, ale podľa zákonov. Zatvrdilých po jednom alebo druhom napomenutí nech vyobcuje a o svojom rozhodnutí informuje vrchnosť, seniorov a inšpektorov.
13. Predvolanie kňaza má superintendentovi vybaviť senior alebo inšpektor prostredníctvom iného kňaza.
14. Politická vrchnosť má na požiadanie superintendenta alebo inšpektora zastať sa a chrániť superintendentov, inšpektorov alebo farárov pred urážkami..
15. Výsady, predpráva a slobody niektorých bratstiev, ak sa neprotivia ustanoveniam synody, nech ostanú v úžitku.
16. Na zachovanie predneseného bola superintendentom predpísaná prísaha.

Superintendská prísaha –  slovenský preklad podľa Jura Janošku

Ja N. N., slova B. kazateľov, v stoliciach N. superintendent, prisahám pred tvárou večného Boha, Otca, Syna a Ducha svätého a sľubujem, že v živote svojom, verejne i súkromne, nijaké iné učenie nebudem učiť a napomáhať, jedine, ktoré je obsiahnuté v Písmach prorockých a apoštolských a ktoré je složené vo vyznaní augšpurskom, v Augšpurgu cisárovi Karolovi V. roku 1530 predloženom, a ktoré sa potom vo Formuli svornosti obsažené nachodí. Pilne a prísne budem bedliť a starať sa, aby toto vyznanie i páni seniori i páni slova B. kazatelia do mojej péči sverení, vyznávali a učili. Pánom farárom cirkvi i celému stádu, mne podriadenému, budem sa usilovať s pomocou milosti Ducha Svätého byť takým predstaveným, ako sa svedčí na dobrého a verného pastiera duší a slova Božieho kazateľa. Usilovať sa ďalej budem zachovávať zákony, ktoré predpísané sú i duchovným jednotlivých kontubernií, stolíc a dištriktov i mne v tomto úrade superintendenta, a budem sa starať, aby i od všetkých i jednotlivých, pod môj dozor patriacich boly zachovávané a nasledované. Toto všetko chcem zo všetkých svojich síl plniť, k čomu nech mi dopomáha Boh Otec, Syn i Duch Svätý a moja kresťanská viera. Amen.

Literatúra

• Acta Et Conclvsiones Conventvs Sev Synodi Centorvm Inclyti Hungariae Regni Baronum, Magnatum et Nobilium, nec non Legatorum et Ministrorum Augustanae Confessionis, ex Decem Cis-Danubianis Comitatibus Zolnae congregatorum, Anno Domini MDCX. diebus 28. 29. et 30. Martij. (Akty a závery – Zákony a ustanovenia Žilinskej synody z 28. – 30. marca 1610) 1. časť onlina Archivované 2016-02-03 na Wayback Machine, 2. časť online Archivované 2016-02-04 na Wayback Machine
• Kovačka, Miloš: Akty a závery – Zákony a ustanovenia Žilinskej synody z roku 1610. Martin: Slovenská národná knižnica, Národný bibliografický ústav, 2010. 112 s. ISBN 978-80-89301-64-5
• Holuby, Jozef Ľudovít: Stručný nástin dejín starobylej Církve Ev. a. v. Žilinskej (Zsolna). Budapešť, 1910, 42 s.
• Janoška, Jur: O synode Žilinskej – k tristoročnej pamiatke, svätenej roku Pána 1910. Liptovský Svätý Mikuláš, Tranoscius 1910, 30 s. [2] Archivované 2016-02-04 na Wayback Machine

Externé odkazy

• Žilinská synoda 1610 - 2010 na ECAV
• Žilinská synoda na Digitálna knižnica SNK Archivované 2016-02-04 na Wayback Machine