Českolipský Špičák

Českolipský Špičák je meno čadičového kopca na severnom okraji mesta Česká Lípa. Podľa neho sa volá priľahlé sídlisko, reštaurácia, knižnica, škola a ďalšie inštitúcie. Na jeho vrchole vo výške 459 m n. m. je verejnosti dlhšiu dobu neprístupná rozhľadňa ovešaná vysielačmi.

Českolipský Špičák
vrch
Kopec a vysielač Špičák
Štát Česko Česko
Región Liberecký kraj
Okres Česká Lípa
Pohorie Ralská pahorkatina,
Zákupská pahorkatina
Českolipská kotlina
Dobranovská kotlina
Častolovická část[1]
Poloha Sev.okraj mesta Česká Lípa
 - výška 459 m n. m.
 - súradnice 50°42′10″S 14°32′58″V / 50,7027222°S 14,5493361°V / 50.7027222; 14.5493361
Geologické zloženie čadič
Česko: Českolipský Špičák
Českolipský Špičák
Poloha na mape Česka
Wikimedia Commons: Špičák (459 m)
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Kopec je zaraďovaný do Zákupskej pahorkatiny, ktorá je súčasťou Ralskej pahorkatiny. Zákupská pahorkatina má päť okrskov, Špičák je radený do okrsku Českolipská kotlina.

História

upraviť

Prvou stavbou na vrchole bola zhruba v roku 1700 kamenná kaplnka. Okolo roku 1850 bola v jej rozvalinách postavená drevená chatka, k nej potom viedla kľukatá cesta s lavičkami. Čoskoro však zanikla. V roku 1880 bola v meste vypísaná zbierka podporovaná miestnou tlačou a vlastivedným spolkom Excursions Club na stavbu rozhľadne, pomenovanej vopred Stephanie - Turm. Bol vybraný projekt architekta Gottloba Albera z Varnsdorfu a počas štyroch mesiacov roku 1884 bola rozhľadňa postavená. Stavba bola 14 metrov vysoká, s okrúhlou vežou, do ktorej viedlo drevené schodisko. Cena stavby bola 5 000 zlatých. Slávnostné otvorenie sa konalo 10. mája 1885.

Dva roky potom schodisko vyhorelo. Bolo postavené nové z kameňa a pristavená aj kuchynka pre vybudovanú výletnú reštauráciu. Dňa 28. augusta 1887 bola rozhľadňa slávnostne znovu otvorená. Bola potom hojne navštevovaná, len v roku 1906 sa do jej pamätnej knihy zapísalo 2500 turistov. Už spomínaný Excursion Club sa stal majiteľom. V roku 1939 ju prevzalo mesto Česká Lípa.[2]

Počas 2. svetovej vojny slúžila pre protiletecké hliadky a po vojne začala chátrať. Roku 1997 bola kúpená spoločnosťou Real Invest, renovovaná a upravená ako vysielač rozhlasu a pre prevádzku mobilných telefónov. Objekt bol potom uzavretý a pre verejnosť sa stal neprístupným. Mimoriadna prehliadka bola umožnená 28. júna 2015 v rámci Českolipských slávností.[3][4]

Prístup

upraviť

V blízkosti podchodu k českolipskej autobusovej stanici začína modro značený turistický chodník, ktorý vedie na sever okolo Špičáku až do Cvikova. Predtým viedla západne od kopca a na vrchol bola Klubom českých turistov vyznačená modrá odbočka. Po uzavretí rozhľadne bola trasa preznačená, vedie teraz po východnom úpätí bez spomínanej odbočky ďalej na sever, cez Pihel do Cvikova.[5] Pôvodnú cestu je možné použiť, k rozhľadni sa však kvôli oploteniu nedá dostať. Blízko kopca sú vodárenské budovy a vedie k nim cesta, odkiaľ je cesta pre peších turistov nahor. Pre vysokú zeleň výhľad do okolia z úpätia rozhľadne nie je.

Na úpätí kopca bol vybudovaný v roku 2008 Náučný chodník Špičák.[6]

 
Vysielač za plotom

Referencie

upraviť
  1. Břetislav Balatka, Jan Kalvoda - Geomorfologické členění reliéfu Čech (Kartografie Praha, 2006, ISBN 80-7011-913-6)
  2. PANÁČEK, Jaroslav; KRATOCHVÍL, Jiří. Pohostinná Česká Lípa. Česká Lípa : Městský úřad Česká Lípa, 2011. ISBN 978-80-260-1091-3. Kapitola Rozhledna a výletní restaurace na Špičáku, s. 113.
  3. Michel Polák. Před 130 lety se poprvé otevřela rozhledna na Špičáku. Českolipský deník, 2015-05-11. Dostupné online [cit. 2016-05-23].
  4. Tomáš Kumpolt. Rozhledna na Špičáku se otevřela veřejnosti. i-noviny.cz, 2015-06-29. Dostupné online [cit. 2015-07-01].
  5. Mapa Lužické hory č.14. Praha : Trasa ., 2010, 6.vydanie. ISBN 978-80-7324-289-3.
  6. Kateřina Amrichová. Českolipské infocentrum v sezoně pomáhá. i-noviny.cz, 2008-09-03. Dostupné online [cit. 2014-05-05].

Iné projekty

upraviť

Externé odkazy

upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Českolipský Špičák na českej Wikipédii.