Čop (ukr., rus., rusín. Чоп (Čop), maď. Csap, rum. Ciop, nem. Tschop) je mesto v západnej časti Ukrajiny, v Zakarpatskej oblasti. Leží na trojmedzí Ukrajiny, Slovenska a Maďarska na brehu rieky Tisa.

Čop
Чоп / Csap
mesto
centrum mesta
Vlajka
Erb
Štát Ukrajina Ukrajina
Región Zakarpatská oblasť
Okres Berehovský rajón
Rieka Tisa
Súradnice 48°25′S 22°12′V / 48,417°S 22,200°V / 48.417; 22.200
Najvyšší bod 102/107 m
Rozloha 6,19 km² (619 ha)
Obyvateľstvo 8 765
Hustota 1 415,99 obyv./km²
Primátor Galina Car
Časové pásmo VEČ (UTC+2)
 - letný čas VELČ (UTC+3)
PSČ 89500-89509
Predvoľba tel. čísel +380 3137
Poloha obce v rámci Ukrajiny
Poloha obce v rámci Ukrajiny
Webová stránka: http://chop.org.ua/
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Dejiny upraviť

V čase medzivojnového Česko-Slovenska bol Čop súčasťou Slovenska – spadal pod okres so sídlom v Kráľovskom Chlmci. V rokoch 1938 – 1945 bol súčasťou Maďarska na základe Prvej viedenskej arbitráže. Po oslobodení Červenou armádou sa stal na základe dohody medzi Česko-Slovenskom a Sovietskym zväzom v roku 1945 súčasťou ZSSR, pričom územie v okolí Čopu bolo postúpené Sovietskému Zväzu a obec Lekárovce dodatočne po petícii pripojená späť k Slovensku. Vtedy Slovensko stratilo 250 km2 územia v okresoch Kráľovský Chlmec a Veľké Kapušany: obce Ašvaň, Batva, Čop, Galoč, Komárovce, Malé Slemence, Palaď, Palov, Rátovce, Surty, Šalamúnová, Téglás[1].

Obyvateľstvo upraviť

Čop má približne 9 000 obyvateľov, z ktorých asi 40 % tvoria, Ukrajinci a Rusíni, 40 % Maďari, zvyšok Rómovia, Rusi, Bielorusi, Slováci a Židia.

Význam upraviť

Čop je známy predovšetkým vďaka tomu, že je prvou ukrajinskou (a predtým sovietskou) stanicou po príjazde zo Slovenska a Maďarska (nachádza sa tu aj cestný priechod do Maďarska). Spoločne s Čiernou nad Tisou a Záhony tak tvorí veľký a zložitý železničný uzol, keďže sa tu stretáva bežný európsky rozchod koľají s ruským. Zastavujú tu teda aj vlaky spájajúce Bratislavu, Košice, Viedeň a Budapešť a cez Čop, Mukačevo a Ľvov s Kyjevom a Moskvou; na vozňoch je potrebné vymeniť podvozky. Ďalšia, menej vyťažená trať vedie cez Užhorod a Sambir do Ľvova. Z Čopu do rumunského Satu Mare vedie obojrozchodná trať cez stanicu Berehovo a Vynohradiv, umožňujúca vedenie vlakov s európskym rozchodom zo Slovenska do Rumunska mimo územie Maďarska.

Galéria upraviť

Referencie upraviť

Externé odkazy upraviť