Otvoriť hlavné menu

PolohaUpraviť

 
Výhľad z Ďurkovca

Ďurkovec sa vypína na severovýchode Slovenska v Bukovských vrchoch na hranici s Poľskom, severo-severovýchodne od obce Runina. Jeho vrcholom prechádza slovensko-poľská štátna hranica. Nachádza sa v hlavnom hrebeni pohoria, medzi vrchmi Pľaša (1 162,8 m n. m.) na severozápade a Jarabá skala (1 199,0 m n. m.) na východo-severovýchode. Odbočuje z neho rázsocha Veľkého Bukovca.

Vrchol Ďurkovca je vzdialený približne 23 kilometrov severovýchodne od mesta Snina.

Vrch je v oblasti, ktorá je z pohľadu svetelného znečistenia najtmavšou oblasťou na Slovensku. Vznikol tu prvý park tmavej oblohy na Slovensku pod názvom Park tmavej oblohy Poloniny.

OchranaUpraviť

Na slovenskej strane spadá Ďurkovec spolu s Jarabou skalou do národnej prírodnej rezervácie Jarabá skala, vyhlásenej v roku 1964 na výmere 359,94 ha s najvyšším 5. stupňom ochrany.[2] Zároveň patrí do lokality Bukovské vrchy (SKUEV0229)[3], ktorá je územím európskeho významu sústavy Natura 2000.

Na zabezpečenie ochrany v chránenom územínárodnej prírodnej rezervácii Jarabá skala sa zakazuje:

  • pohybovať sa mimo vyznačeného turistického a náučného chodníka
  • zakladať oheň, táboriť, stanovať, znečisťovať územie odpadkami a odpadmi
  • zbierať rastliny, vrátane ich plodov
  • chytať, usmrtiť alebo loviť živočícha
  • rušiť pokoj a ticho

UNESCOUpraviť

Vrcholové časti Ďurkovca zaberá chránené územie Stužica – Bukovské vrchy[4], ktoré bolo v roku 2007 zapísané do zoznamu Svetového prírodného dedičstva UNESCO v kategórii Karpatské bukové pralesy. Dôvodom boli zachovalé pralesy s vyše 200-ročnými bukmi (Fagus sylvatica) vysokými takmer 40 metrov a vyše 300-ročnými mimoriadne mohutnými jedincami a skupinami jedle bielej (Abies alba) mimoriadnej hodnoty, dosahujúcimi výšku až 50 metrov, ako aj rovnako mohutnými jedincami javora horského (Acer pseudoplatanus) a bresta horského (Ulmus glabra). Kategória bola neskôr viac krát rozšírená o ďalšie lokality a v súčasnosti nesie názov Staré bukové pralesy Karpát a ostatných regiónov Európy (angl. Ancient and Primeval Beech Forests of the Carpathians and Other Regions of Europe).

VýhľadUpraviť

 
Pohľad na ukrajinské vrchy z vrcholu Ďurkovca, nachádzajúce sa v pohorí Gorgany (ukr. Ґорґани)[5]

Pohľad na Vysoké Tatry z vrcholu Ďurkovca

Vrchol Ďurkovca sa nachádza v pásme horských lúk – polonín a poskytuje nádherné panoramatické výhľady. Tie sa naskytajú na slovenské Bukovské vrchy, Vihorlatské vrchy s najvyšším vrchom Vihorlat (1 075,5 m n. m.), Slanské vrchy s najvyšším vrchom Šimonka (1 092,0 m n. m.), poľské Poloniny – Bieščady (poľ. Bieszczady) s najvyšším vrchom Tarnica (1 346 m n. m.) a ukrajinské Poloniny.

Za dobrých poveternostných podmienok prevažne v zime je z vrcholu vidno západným smerom vyše 160 km vzdušnou čiarou vzdialené Vysoké Tatry. Je možné dovidieť aj na Nízke Tatry s nezameniteľným vrchom Kráľova hoľa (1 946,1 m n. m.). Pohľad na nízkotatranský vrch Veľká Vápenica (1 691,2 m n. m.), vzdialený 180,1 km patrí k najvzdialenejším vnútroštátnym výhľadom Slovenska.[5] Na „opačnú stranu“ dovidieť hlboko do vnútrozemia Ukrajiny na vyše 100 km vzdušnou čiarou vzdialené vrchy nachádzajúce sa v pohorí Gorgany (ukr. Ґорґани), ako Jajko Ilemskie (ukr. Яйко-Ілемське) (1 680 m n. m.), Mołoda (ukr. Молода) (1 724 m n. m.), Grofa (ukr. Ґрофа) (1 748 m n. m.) a najvyšší vrch pohoria Velyka Syvulja (ukr. Велика Сивуля) (1 836 m n. m.) vzdialený 138 km.[6]

TurizmusUpraviť

Cez vrch Ďurkovec vedie hlavná   červená turistická značka, ktorá zároveň vedie po hlavnom karpatskom hrebeni cez najvýchodnejší bod Slovenskatrojmedzie (1 207,7 m n. m.) na vrchu Kremenec (1 221,0 m n. m.) a prechádza po slovensko-poľskej štátnej hranici cez viacero vrchov s viacerými panoramatickými vyhliadkami, ako napr. Kamenná lúka (1 200,9 m n. m.), Jarabá skala (1 199,0 m n. m.), Pľaša (1 162,8 m n. m.), ďalej cez Ruské sedlo (801,0 m n. m.), vrchy Rypy (1 002,7 m n. m.), Strop, (1 011,2 m n. m.), Černiny (929,4 m n. m.), najvyšší vrch Laboreckej vrchoviny Vysoký grúň (904,9 m n. m.), Laborecký priesmyk (684,0 m n. m.) až k Duklianskemu priesmyku (502,0 m n. m.).

Zo slovenskej strany je najľahší výstup z najvyššie položenej obce v Sninskom okrese ako aj v celom regióne Zemplín, z Runiny po   zelenej a následne   červenej turistickej značke.

Pod vrcholom na slovenskej strane cca 30 metrov od turistického chodníka smerujúceho od Sedla pod Ďurkovcom je studnička – prameň Poloninského potoka. Na svahoch možno pozorovať zákopy po 2. svetovej vojne. Medzi Ďurkovcom a Pľašou sú najkrajšie poloninské lúky na Slovensku.

Obec Runina je východiskovým bodom do Národného parku Poloniny – na hlavný karpatský hrebeň s vrcholmi Pľaše, Ďurkovca a Jarabej skaly a do oblasti nad vodárenskou nádržou Starina.

PrístupUpraviť

Značkované trasyUpraviť

Zo Slovenska[1]Upraviť

Z Poľska[7]Upraviť

Možnosti dopravy do turistických východískUpraviť

Do obce Runina je možné dopraviť sa prímestskou dopravou autobusovými linkami SAD Humenné.[8] Vzdialenosť: Humenné-Runina 52,9 km, Snina-Runina 31,6 km. Pre vyhľadanie spojenia možno použiť internetový cestovný poriadok.

GalériaUpraviť

Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.

ReferencieUpraviť

  1. a b Turistická mapa 118 Bukovské vrchy 1 : 50 000. 4. vyd. Harmanec : VKÚ, akciová spoločnosť, 2009. ISBN 978-80-8042-543-2.
  2. Ďurkovec. In: Štátny zoznam osobitne chránených častí prírody SR. Banská Bystrica : Slovenská agentúra životného prostredia, 2007. Dostupné online.
  3. Bukovské vrchy [online]. Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2014, [cit. 2015-08-10]. Dostupné online.
  4. Stužica-Bukovské vrchy – mapa [online]. Združenie - Slovenské dedičstvo UNESCO, 2014-04-08, [cit. 2015-06-16]. Dostupné online.
  5. a b Na obzore (Spracoval: dv). U pána poloninských výhľadov [online]. 2018-04-29, [cit. 2018-04-29]. Dostupné online.
  6. Туристична карта Західні Горгани (Turistická mapa Západné Gorgany) 1 : 50 000. Украина (Ukrajina) : ACCA, 2016. ISBN 978-966-2623-51-2.
  7. Turistická mapa 163 Bieszczady – Bukovské vrchy 1 : 50 000. 1. vyd. Harmanec : VKÚ, akciová spoločnosť, 2003. ISBN 80-8042-355-5.
  8. Pravidelná doprava > Prímestská doprava na stránke SAD Humenné, a. s.

LiteratúraUpraviť

KnihyUpraviť

  • Šport, Bratislava, Zahatňanský Viliam a kolektív, Turistický sprievodca ČSSR – Zväzok 56, Nízke Beskydy, Bukovské vrchy (Ondavská vrchovina - Užská hornatina), 1. vydanie, 1967

MapyUpraviť

Pozri ajUpraviť

Iné projektyUpraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ďurkovec

Externé odkazyUpraviť