Sakovia

Sakovia alebo Šakovia boli iránske, prevažne kočovné, kmene doložené najmä zhruba od 6. storočia pred Kr. do 3. storočia po Kr. na území od Čierneho mora po severozápadnú Indiu (Skýtia a okolie). Boli identickí so Skýtmi v širšom zmysle, boli to teda ázijské kmene s rovnakými spôsobom života a zrejme aj príbuzné so Skýtmi v užšom zmysle (čiže európskymi Skýtmi); staroperzské texty aj priamo označovali názvom Sakovia všetkých Skýtov (v širšom zmysle) a európskych Skýtov v ich rámci označovali ako Zámorskí Sakovia.

Pred 6. storočím obývali územie medzi Čiernym morom a západnou Čínou, od 6. storočia boli podrobení Achajmenovcami, v polovici 3. storočia pred Kr. časť prenikla do Partie, neskôr do dnešného Sístánu v Iráne. Iná časť prenikla v 2. stor. pre Kr. do Baktrie a severozápadnej Indie. V Indii potom v 1. stor. pred Kr. a 1. stor. po Kr. existovali aj lokálne indicko-sakské dynastie. Poslední ľudia hovoriaci sakčinou boli asimilovaní vo východnom Turkestane v 10. storočí po Kr.