Šanghajský masaker
Šanghajský masaker či Šanghajský puč (čín. 四一二事件, pchin-jin: Sìyī'èr shìjiàn - Incident 12. apríla) bol násilný incident 12. apríla 1927 pod vedením generalissima Čankajška na potlačenie organizácií Komunistickej strany Číny, odborárov a ľavicových článkov Kuomintangu. Za pomoci Zeleného gangu zo šanghajského podsvetia bolo zabitých od 12. apríla do konca roku 1927 odhadom dve tisíc komunistov a robotníckych militantov a tisíce ďalších zatknutých alebo prepustených zo zamestnania (niektoré zdroje uvádzajú až 5000).[1] Čankajšek masakrom konsolidoval moc v Šanghaji a dokončil tak zjednotenie veľkej časti Číny, ktorú vykonal v rokoch 1924- 1927 v rámci Severného pochodu. Aprílom 1927 taktiež skončila prvá komunisticko-kuomintangská koalícia.[2]
| Šanghajský masaker | |||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|
 Zatknutie komunistov pri jednej z čistiek | |||||||
| |||||||
| Protivníci | |||||||
 KuomintangZelený gang |
.svg){kind=small} Komunistická strana Číny
| ||||||
| Velitelia | |||||||
| Čankajšek Paj Čchung-si Tu Jüe-šeng (vodca Zeleného gangu) |
Čchen Tu-siou Čou En-laj
| ||||||
| Sila | |||||||
| 5 000 vojakov Kuomintangu a členovia Zeleného gangu | tisíce odborárov a robotníkov | ||||||
| Straty | |||||||
| minimálne | približne 5 000 mŕtvych[1] | ||||||
Pred incidentom
upraviťV rokoch 1924 až 1927 sa v Číne viedla občianska vojna za národné zjednotenie Číny, kde na jednej strane stáli militaristi ovládajúci rôzne časti Číny, a na druhej proti ním bojovala koalícia komunistov a nacionalistov z Kuomintangu. V marci 1927 dobyli spoločné vojská komunistov a nacionalistov kľúčové mesto Šanghaj a na začiatku apríla bolo vydané vyhlásenie znovupotvrdzujúce spoluprácu medzi KMT a KS, a to aj napriek naliehaniu Čankajška o vylúčení komunistického vplyvu. Predstaviteľ Kuomintangu Wang Ťing-wej sa v Šanghaji stretol s predsedom komunistickej strany Čchen Tu-siouom a vydali spoločné vyhlásenie vyhlásenie. Deň potom odišiel Wang do Wu-chanu a Čankajšek požiadal vodcu Zeleného gangu Tu Jüe-šenga, aby vytvorili konkurenčné odbory, ktoré sa postavia šanghajským odborom ovládaným komunistami, a tiež aby vykonali posledné prípravy na čistky členov komunistickej strany.
Čankajšek vyhlásil v Šanghaji 9. apríla stanné právo a Ústredná kontrolná komisia vydala vyhlásenie, v ktorom odsúdila politiku spolupráce wu-chanskej nacionalistickej vlády s komunistickou stranou. Dňa 11. apríla vydal Čankajšek tajný rozkaz všetkým provinciám, ktoré boli pod jeho kontrolov, aby očistili KMT od komunistov.
Incident
upraviťV pondelok 11. apríla bol zbitý do bezvedomia a následne pochovaný za živa šéf Šanghajskej všeobecnej odborovej únie Wang Šou-chua a následne sa začali jednotky rozmiestňovať po meste.[1] Akcia začala už o 4 ráno, kedy sa v Šanghaji ozval výstrel z dela blízko stanu Národnej revolučnej armády.[3]:27 V tej chvíli začal v meste chaos a po Šanghaji začali vyčíňať ozbrojení muži s bielymi páskami okolo paží so znakom 工 (gōng, tj práca).[3]:27 Na podporu Čankajška vystúpili aj niektorí vojenskí velitelia mimo Šanghaja (napr. v Kantone, v provincii Kuang-si, Fu-ťien, Če-ťiang, An-chuej).[2] Akcia sa skončila popoludní toho istého dňa, kedy vojenské autority tvrdili, že majú mesto pod kontrolou, čomu veľa ľudí vtedy ešte verilo.[3]:28
Ďalší deň bola odbormi zorganizovaná demonštrácia a spísaná petícia, ktorú chceli odbory odovzdať vojenskému veliteľovi. Táto demonštrácia však bola rozstrieľaná a pozatýkaná nielen ľuďmi od Čankajška, ale aj francúzskou koncesiou alebo medzinárodným angloamerickým settlementom.[3]:28
Počas ďalšieho mesiaca KMT pokračoval v čistkách nielen v Šanghaji, ale aj ďalších významných miestach komunistov.[4] 18. apríla 1927 zostavil Čankajšek v Nankingu novú vládu, do čela ktorej nominoval seba.[2] V náväznosti na Šanghajský masaker v rokoch 1927 až 1937 v Číne panovala občianska vojna medzi komunistami a nacionalistami, ktorú v roku 1937 ukončil vpád Japonska do Číny.
Referencie
upraviť- ↑ a b c SMITH, S. A.. A road is made : Communism in Shanghai, 1920-1927. Richmond : Curzon, 2000. 315 s. ISBN 978-0-7007-1207-6. S. 204.
- ↑ a b c BAKEŠOVÁ, Ivana. Čína ve XX. století. Diel 1. Olomouc : Univerzita Palackého v Olomouci, 2001. 126 s. ISBN 80-244-0251-3. S. 46 – 47.
- ↑ a b c d BAKEŠOVÁ, Ivana; KUČERA, Ondřej; LAVIČKA, Martin. Dějiny Čínské lidové republiky : (1949 – 2018). Vyd. 1. Praha : NLN, 2019. 444 s. ISBN 978-80-7422-596-3.
- ↑ KUCHA, Glenn; LLEWELLYN, Jennifer. Chinese Revolution [online]. Alpha History, 2013-05-22, [cit. 2024-12-26]. Dostupné online. (po anglicky)
Iné projekty
upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Šanghajský masaker
Zdroj
upraviťTento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Šanghajský masakr na českej Wikipédii.