Šarplaninac

Samostatný a nepodplatiteľný strážca a výborný spoločník. Nadovšetko miluje svoju “rodinu“ a bude ju brániť až do posledného dychu.

Krajina pôvoduUpraviť

Macedónsko (Juhoslávia) YU Dátum uznania: 10.3.1980

RozšírenieUpraviť

Celosvetové.

História a pôvodUpraviť

Je to plemeno donedávna skoro neznáme. Ale naproti tomu, vo svojej vlasti (Macedónsku a Juhoslávii) je vyhľadávaným pastierskym a strážnym psom. Jeho pôvod sa odvodzuje od tibetskej dogy. Patrí medzi východné pastierske psy. Je potomkom tibetských psov. Epirský pes znamená mohutný pes. Pastierské psy sa formovali v Tibete. Sú dva smery ktorými sa uberal vývoj pastierských psov. Západný smer – tu je známy sparťanský pes molosepirský pes Severný smer – šarplaninac, krašský a ostatné pastierske psy. Bol vyšľachtený v horských podmienkach medzi Kosovom a Čiernou Horou na horskej planine „Šara“, odkiaľ má aj terajšie pomenovanie. Predtým bol pomenovaný podľa Ilýrie, balkánskej krajiny, ktorá sa rozprestierala v blízkosti Jadranského mora, no dnes už neexistuje, sa volal Ilýrisky pastiersky pes. Pod týmto menom bol aj prvýkrát zaregistrovaný ako plemeno FCI v roku 1936. V roku 1937 bol premenovaný na Šarplaninského pastierskeho psa (Šarplaninac). Ako plemenu sa mu začali venovať Slovania, ktorí prišli na toto územie v 6. stor. a uchoval sa v pôvodnom stave až do druhej svetovej vojny. Dnes sú najžiadanejší a najrozšírenejší šarplaninci kovovosivej farby, ktorá bola požadovaná zo strany armády, pretože sa približovala farbe vojenskej rovnošate. Avšak v horách rozlišujeme 4. jednotlivé farebné druhy, ktoré sa delia na rôzne morfologické typy podľa podmienok prostredia rôznych častí hôr. Štandard uznáva štyri typy Šarplanincov:

  • Sari: dlhá pevná lebka, veľký pes s ryšavou srsťou, skôr s kratšou a je určený najmä na boj s medveďmi. Povahovo pokojný, mierny nie veľmi rýchly ale veľmi bojovný.
  • Merdžan: ( v turečtine - Perla) je bielej farby, pevná telesná stavba, je tak trochu maznáčik, je veľmi spoločenský. Jeho bojovnosť však kontrastuje s jeho milotou a pokojným výzorom. Obyčajne celkom splynie so stádom.
  • Murdž: je oceľovo sivo sfarbený, energickejší, výborný strážca, avšak málo usmerňuje stádo. Tieto psy sú akýmsi prechodným článkom medzi jednotlivými typmi. Sú rýchle, často veľmi bojovné a špecializujú sa najmä na boj s vlkmi.
  • Karabaš: (čierny kat)-(v turečtine čierna hlava, alebo aj čierny nos) je krémovej farby s čiernou maskou, je pravdepodobne najlepším bojovníkom, rýchly, mocný a obratný súčasne. Bohužiaľ títo psy sú často nedisciplinovaní a nespoločenskí.

Patria k nim aj viacfarebný baljus, krátkosrstý rud a tigar ale tieto varianty sa veľmi nevyskytujú a preto sa v štandarde neuvádzajú.

CharakteristikaUpraviť

Je to pes jedného pána, milujúci svoju rodinu. Je to bojovník nežného srdca ale ostrých tesákov. Veľký, zavalitý, mohutný pes, obdĺžnikového formátu, silnej stavby a konštitúcie, so stredne dlhou veľmi hustou srsťou, s veľkou hlavou, zvesenými ušami a šabľovitým prehnutým chvostom.

VyužitieUpraviť

Pastierský a strážny pes.

PovahaUpraviť

Pokojný, budiaci dojem lenivosti ale pritom veľmi rýchly a ostrý pes, verný svojmu pánovi a rodine, nepodplatiteľný strážca. Vyrovnaný, sebaistý, nezávislý.

PoužitieUpraviť

Ako strážny pes, ochranca majetku a veľkých obydlí, pastiersky pes.

Výška a hmotnosťUpraviť

Psy: v priemere 68- 75 cm, najmenej 62 cm hmot. - 65 kg Sučky: v priemere od 65 - 70 cm, najmenej 58 cm hmot. - 45 kg

Hlava a lebkaUpraviť

Úmerne veľká k telu - 25 cm (alebo 40% s výšky v kohútiku). Silná, pevná, tupoklinovitá. Če-lo je mierne sklonené a plynule prechádza do rovného a širokého nosa. Temeno hlavy je širo-ké. Lebka je dlhšia ako nos. Stop je nevýrazný.

OčiUpraviť

Mandľové, tmavo alebo svetlohnedé, pokojný ale prenikavý a odvážny výzor. Nesmú byť šik-mé.

UšiUpraviť

Zavesené na úrovni pomyslenej línie, ktorá ide od konca nosa cez vnútorný uhol oka alebo trochu nižšie. Sú stredne nasadené. Visia a plocho dopadajú na líca v tvare „V“. Sú pokryté krátkou a hustou srsťou.

PapuľaUpraviť

nosová partia rovná, čierna maska musí byť aj pri svetlosfarbených psoch.

NosUpraviť

Pri koreni silný, široký a hlboký. Špicatý nos je chyba.

PyskyUpraviť

Dobre priliehajú. Nevytvárajú tretie oko.

ZubyUpraviť

Úplný a silný chrup, nožnicový záhryz.

KrkUpraviť

Rovný, alebo mierne zauhlený, stredne dlhý, mohutný a dobre osvalený, s mohutnou a hustou srsťou vytvárajúcou hrivu.

TeloUpraviť

Obdĺžnikového tvaru, mohutné, dobre osvalené, s dlhou a hustou srsťou. Slabiny krátke, sval-naté a silné bedrá skosené do 20°. Od 20°- 30°skosené, od 30°- 40°strmé

HrudníkUpraviť

Hlboký, široký, svalnatý, brucho ľahko vtiahnuté a osvalené. Stredne zaoblený.

KohútikUpraviť

Málo výrazný

ChrbátUpraviť

Rovný, pevný v pohybe, v stoji môže byť klenutý, široký, širšie, kratšie a svalnatejšie bedrá.

Hrudné končatinyUpraviť

Správneho postoja spredu, lopatky dlhé a široké, dobre spojené s hrudníkom, mierne šikmé ramená, osvalené, viac šikmo uložené než lopatky, široký lakeť, predlaktie silných kostí, dob-re osvalené, dlhé a na zadnej strane zdobené dlhou srsťou (zástavicou).

Panvové končatinyUpraviť

Zo zadu normálny postoj, trochu širší než pri predných končatinách, stehná osvalené, zauhle-né, šikmo uložené, koleno pevné a široké, lýtko šikmo uložené, silné, dostatočne osvalené a z výraznými nohavičkami, krok dlhý, výdatný a ľahký.

LabyUpraviť

Silné, dobre uzavreté prsty, pevné ale pružné.

ChvostUpraviť

Dlhý, dosahuje najmenej k pätám, prechod od zadku k chvostu nie je výrazný, v koreni silný, ku špičke sa zužuje, srsť je hustá, dlhá, tvorí záves, chvost je šabľovitý a v pohybe a v afekte nesený nad chrbtovou líniou dvihnutý a zahnutý do oblúku.

SrsťUpraviť

Hlava, uši a predná časť nôh sú pokryté krátkou srsťou, trup, zadná časť končatín a ďalšie partie sú pokryté dlhou, hrubšou srsťou, pod ktorou je spodná, bohatá podsada, krátka, jem-nejšia a veľmi hustá. Dĺžka srsti na šiji má byť medzi 10 - 12 cm. Povoľuje sa od 7 cm.

Farba srstiUpraviť

Jednofarebná. Všetky farebné odtiene sú povolené od belavej po tmavohnedú, takmer čiernu. Najžiadanejšia je vlkosivá a sýtošedá. Sýtosť zafarbenia sa môže odspodu nahor zvyšovať, prechod, však musí byť nenápadný, plynulý. U všetkých pigmentovaných psov je základná farba najvýraznejšia na vrchných častiach hlavy, krku a trupe. Nesmie pôsobiť dojmom stra-katosti, ani viacfarebnosti.

ChybyUpraviť

Strakatosť, predhryz, podhryz, výška nižšia u psov než 62 cm a u sučiek 56 cm, na šiji srsť kratšia než 7 cm.

ZnášanlivosťUpraviť

Nie veľmi sa znáša s inými psami, ani s inými domácimi zvieratami. Je potrebné ho to naučiť. Čo sa naučí dlho si to pamätá.

PohybUpraviť

Mierny klus.

PožiadavkyUpraviť

Dostatok pohybu, každodenné zamestnanie, kontakt s majiteľom. Vhodný pre skúsených ky-nológov a majiteľov rozsiahlych pozemkov.

StarostlivosťUpraviť

Občasné prečesanie, najmä pri pĺznutí, často nekúpať.

VýchovaUpraviť

Jemné a dôsledné vedenie od malička, železná ruka v hodvábnej rukavičke. Je potrebné ho učiť pomaly a dôsledne. Dlho si pamätá ak sa niečo naučí. Nepotrebuje každodenné precvičovanie cvikov. Výcvik musí byť krátky, dôsledný a pestrý. Inak sa ľahko unaví a nechce pokračovať vo výcviku. veľmi rád sa učí formou hry. nie je vhodné ho učiť obranu. Tú má zakódovanú už od nepamäti. pri výcviku obrany je väčší predpoklad že sa pokazí. Nerád má výcvik zákus na rukáv. najradšej kuše rovno na telo, preto nie je vhodný na tento výcvik.

Predpokladaný vekUpraviť

10 - 13 rokov.

ChorobyUpraviť

Zápaly zvukovodu, DBK, celkovo zdravý pes. Nepredisponovaný.

Uznanie chovnostiUpraviť

Bezchybný rötengén, klubová a špeciálna výstava +1 výstava s najhoršou známkou veľmi dobrý, bonitácia.

Iné názvyUpraviť

Ilýrisky pastiersky pes, Juhoslovanský pastiersky pes, Šarplaninac.