Školfilm

Školfilm – Ústav pre školský a osvetový film bol založený 17. decembera 1940. Prvým riaditeľom novozaloženej inštitúcie sa stal Bohumil Vančo, ktorý bol v tejto funkcii v rokoch 1941 – 1942. Okrem osvetovej a vzdelávacej funkcie organizoval Školfilm súťaže na filmové scenáre a vydával časopis Náš film, ktorý však vychádzal len v rokoch 1941 – 1943. Zanikol 2. novembra 1949.

História

Diapozitívy a neskôr nemé filmy sa na osvetovú funkciu využívali ešte predtým, než vznikol Školfilm. Najskôr sa začali využívať na podujatiach uhorskej Uránie, neskôr sa film stal súčasťou vyučovacích hodín na Banskej akadémii v Banskej Štiavnici a na gymnáziu v Lučenci. Po roku 1918 začal podporovať nakrúcanie a distribúciu vzdelávacích a osvetových filmov Masarykov ľudovýchovný ústav. Míľnikom zavádzania filmu do škôl v ČSR sa stal 3. november 1936, keď bol schválený výnos Ministerstva školstva a národnej osvety. V rámci tohto nariadenia sa ako učebné pomôcky začali využívať aj filmy.

Pri zrode Školfilmu stál Bohumil Vančo, ktorý už v roku 1937 napísal knihu Film a škola, v ktorej sa zaoberá filmom v rámci výučby, a tiež technickými a estetickými problémami filmu. Okrem toho, že bol prvým riaditeľom Školfilmu, nakrútil prvý slovenský nehraný film Niekoľko perál slovenského folklóru.

Školfilm sa stal prvým kompletne vybudovaným štátnym podnikom na tvorbu, rozmnožovanie a distribúciu. Vyznačoval sa taktiež tým, že mal vlastné laboratória, kde filmy vznikali. Činnosť tejto inštitúcie zasahovala do všetkých oblastí kinematografie – nestarala sa len o dovoz a distribúciu filmov, ale aj o ich výrobu a rozmnožovanie.

Výnimočnosť a význam Školfilmu spočíval v tom, že na Slovensku po prvýkrát realizoval cieľavedomú produkciu školských filmov, ktoré sa využívali na vzdelávanie v rámci celého školstva. Taktiež v ňom začínali mnohí tvorcovia, ktorí sa stali neskôr úspešnými v inej oblasti kinematografie – boli to predovšetkým Bedřich Voděrka, Viktor Kubal, Jaroslav Vančo, Florián Andris, Otakar Patočka, Jozef Zachar alebo Štefan Orth.

V Školfilme bolo do roku 1949 nakrútených 65 filmov, z ktorých boli okrem štyroch všetky nemé. Do konca druhej svetovej vojny ich vzniklo 50. Okrem domácej výroby dovážal pre školy a osvetové zariadenia aj zahraničné tituly, počas vojny predovšetkým z Protektorátu a z Nemecka. Hoci sa Školfilm snažil o to, aby jeho tvorba bola čo najviac bez vplyvu politiky, totalitný systém nedovoľoval nakrúcanie filmov celkom bez vplyvu vládnucej ideológie. Patria sem teda aj také snímky, ktoré dokumentujú lojálnosť k režimu – napríklad Tábor Hlinkovej mládeže (1941), Deň mládeže (1942) či 4. máj (1944).

Z takmer sedemdesiatich nemých filmov vyrobeným Školfilmom v rokoch 1941 – 1942 sa utvorila základňa, z ktorej sa neskôr odvila línia populárno-vedeckých, vedeckých a inštruktážnych filmov. Podstatná bola ich informatívno-vzdelávacia funkcia, estetický aspekt bol druhoradý. Pri posudzovaní takmer desaťročnej produkcie Školfilmu je dôležité uvedomiť si, že išlo o nemé filmy, v ktorých sa používali vysvetľujúce titulky. To znamená, že už pri výrobe sa brala do úvahy prítomnosť učiteľa alebo prednášateľa, ktorý dostával metodické sprievodné brožúry. Tie obsahovali úvod k téme a komentár, niekedy aj schematické kresby. Učiteľ bol teda tým, ktorý mal obraz doplniť a komentovať slovami. Základom týchto osvetových a vzdelávacích filmov bola opisnosť. Školfilm tiež nakrúcal aj reportáže, v ktorých prevládal záznam, nie opis. Vytvoril napríklad medailón k výročiu smrti Milana Rastislava Štefánika.

Školfilm pôvodne plánoval, že bude v menších nekinofikovaných oblastiach nahrádzať kiná, znemožnili mu to však neskoršie dohody s nemeckými firmami. 20. januára 1943 Ministerstvo školstva a národnej osvety podpísalo zmluvu s ríšskym Ministerstvom pre národnú osvetu a propagandu. Na základe tejto dohody sa mal Školfilm zaoberať výlučne „neživnostenským“ využívaním úzkych filmov.

V roku 1945 sa v podstate začal koniec Školfilmu. V tomto období sa nakrútili iba dve zvukové reportáže o politických aktualitách – Beneš v Bratislave a 1. máj 1945. V roku 1946 odišlo mnoho pracovníkov do Slofisu, aj preto Školfilm tento rok nenakrútil žiadne filmy. V období rokov 1947 – 1948 vzniklo pomerne málo filmov, z toho je zrejme najzaujímavejším dvojdielny zvukový film Slovenský kras a jeho jaskyne (1948). V roku 1949 sa začali nakrúcať dva filmy, no ostali nedokončené. Po skončení druhej svetovej vojny sa Školfilm ocitol pod veľkým tlakom. Mnohé slovenské aj celoštátne inštitúcie presadzovali jeho zrušenie a rozdelenie jeho funkcií v rámci iných podnikov. Ovládnutie spoločnosti komunistami znamenal definitívny koniec - 2. novembra 1949 bol Školfilm rozhodnutím Povereníctva školstva, vied a umení zrušený k 31. decembru 1949. Výrobnú časť prevzal Československý štátny film a ostatné činnosti začal riadiť Štátny pedagogický ústav v Bratislave.

Literatúra

Filmový portál

Macek, V. – Paštéková, J. Dejiny slovenskej kinematografie (1997), ISBN 80-217-0400-4.