Boxerské povstanie bolo dôsledkom postupného prenikania cudzích svetových veľmocí na územie Číny s cieľom zastaviť túto expanziu.

Jednotky Boxerov v Tiencine (1900)

Počiatky povstania upraviť

V roku 1900 počas vlády slabej a skorumpovanej mandžuskej dynastie Čínu ovládali súperiace európske mocnosti. Mnohé skupiny sa snažili zamedziť vplyvu západných krajín, ale Číňania si uvedomili, že budú musieť prevziať spôsoby západných krajín a zakladať nové priemyselné odvetvia. Roku 1898 získali nakrátko moc reformátori. Vydávali nové zákony, ktoré mali zmeniť Čínu na moderný štát. Usilovali sa zmeniť štátnu službu a skôr riešiť každodenné problémy, než sa spoliehať na staré a zastarané texty. V Pekingu založili univerzitu a začali reformovať armádu. Ale „sto dní reformy“ sa skončilo, keď sa k moci dostala cisárovná Cch´-si. Mnohých reformátorov popravili. V roku 1900 sa v severnej Číne začalo povstanie proti aristokracii a proti všetkým cudzincom, ale hlavne proti kresťanom. Povstanie viedla tajná spoločnosť nazývaná Päsť mieru a spravodlivosti čiže "boxeri", ktorých tajne podporovala mandžuská vláda

Priebeh povstania upraviť

V roku 1900 boxeri zaútočili na európske veľvyslanectvá v Pekingu a zabili mnohých Európanov, najmä misionárov, čínskych kresťanov. Dva mesiace boxeri obliehali európske veľvyslanectvá. Vznikol medzinárodný vojenský zbor, v ktorom boli americkí, britskí, francúzski, nemeckí, japonskí a ruskí vojaci. Prvé slabšie vyzbrojené vojsko nedokázalo obsadiť Peking, ale v lete druhá jednotka uspela a oslobodila veľvyslanectvá. Po porážke povstania, čínska vláda nebola schopná zabrániť zahraničnému zásahu. Bola nútená potrestať úradníkov, ktorí boli údajne zapletení do povstania, zaplatiť odškodné a dovoliť zahraničným jednotkám vstup na čínske územie veľvyslanectiev.

Koniec Mandžuovcov upraviť

Vzdelaní Číňania začali snovať plány na zvrhnutie mandžuského režimu. Roku 1905 Sunjatsen založil prvú čínsku politickú stranu. Ďalšie skupiny pripravovali a organizovali povstania. Mandžuská dynastia strácala kontrolu nad krajinou. Roku 1911 cisársky generál Jüan Š’-kchaj podporil povstanie. Autorita mandžuskej dynastie Čching sa zrútila a bola vyhlásená republika.

Externé odkazy upraviť