Hellanodikovia
Hellanodikovia (od starogr. Ἑλλανοδίκαι – Hellanodikai) boli osobitní funkcionári poverení usporiadaním a vedením olympijských a nemejských hier v starovekom Grécku.[1]
Olympijské hry sa podľa tradície po prvý raz konali v roku 776 pred Kr.[2] a usporadúvané boli Éliďanmi, resp. ich vládou. Kým bola Élida kráľovstvom, olympijské hry riadil kráľ. Keď sa v Élide monarchia zrušila, prešla táto funkcia na vládu, ktorú tvorili najbohatší élidski aristokrati.[1]
Hellanodikovia sa po prvý raz objavili v Olympii na 49. hrách v roku 584 pred Kr.[1] Boli to dvaja, podľa Pausania, žrebom zvolení vysokopostavení Eliďania,[3] ktorí prišli na hry v kráľovskom purpurovom rúchu.[1] Ich počet sa potom počas trvania olympijských hier postupne zvyšoval a v roku 400 pred Kr. ich bolo deväť, trom z nich pripadli na starosť jazdecké disciplíny, ďalším trom dozor nad päťbojom a poslední traja dozerali na atletické preteky. V roku 392 pred Kr. k nim pribudol desiaty tzv. athlothetés (bol z nich vždy najstarší a udeloval ceny víťazom), do vojny s Arkádiou v roku 364 pred Kr. sa ich počet zvýšil na dvanásť a po vojne klesol na osem, na 108. hrách v roku 348 pred Kr. ich bolo desať a tento počet sa pravdepodobne dlho nezmenil, lebo ešte v druhom storočí Pausanias uvádza ten istý počet.[4]
Hellanodikovia boli podľa doslovného prekladu „helénskymi sudcami". Ich funkcia sa ale na hrách neobmedzovala len na rozhodovanie. Z poverenia élidskej vlády boli na hrách hlavným riadiacim orgánom, ktorý usporadúval a viedol hry, a vo sfére svojej kompetencie mali takmer absolútnu moc.[1] Kompetencia hellanodikov bola široká. Už pri nástupe športovcov na hry, rozhodovali o ich pripusteni či nepripustení, a to podľa ich osobných a športových predpokladov, ktoré získali hlavne zo svojich vlastných poznatkov pri ich predolympijskom sústredení. Podľa telesnej vypelosti určovali, ktorí pretekári sa zúčastnia na hrách ako dorastenci a ktorí sa zaradia medzi mužov. Boli strážcami posvätného mieru, ktorý zabezpečovali na hrách v Olympii prostredníctvom osobitných orgánov. Otvárali olympijský sprievod, zúčastňovali sa na olympijskej prísahe (prísahu skladali hellanodikovia i súťažiaci[5]) a pri pretekoch boli rozhodcami, vyhlasovateľmi výsledkov a odovzdávatelia cien víťazom. Boli tiež oprávnení trestať pretekárov, ktorí porušili pravidlá, uložením telesných trestov, peňažnými pokutami a pri vážnych prehreškoch aj vylúčením z hier. Rozhodovať ale museli spravodlivo a na odbornej úrovni. Rozhodnutia, ktoré vyhlásili boli nezmeniteľné a konečné.[1]
Do kompetencie hellanodikov nepatrilo rozhodovanie o obsahu hier a pravidiel jednotlivých disciplín. O športovej náplni hier, poradí pretekov a o ich pravidlách rozhodovala komisia tzv. nomofylakov (dozorcov nad zákonmi), podriadených élidskej vláde. Nomofylakovia mohli ale zmeny pravidiel jednotivých hier zaviesť len počas prípravného obdobia, do ich priebehu už nezasahovali. Medzi ich hlavné úlohy patrilo tiež inštruovanie hellanodikov, ako majú postupovať pri výkone svojej funkcie. Túto inštruktáž zaviedli pri 75. hrách v roku 480 pred Kr. a trvala desať mesiacov. Počas tohto obdobia hellanodikovia bývali v olympijskej budove zvanej Hellanodikaión.[6] Nomofylakovia sa pri výučbe mohli opierať len o nepísané zvyky (nomos - zákon ale aj zvyk), ktorých bolo mnoho a preto bola výučba hellanodikov taká dlhá. Hellanodikovia museli tieto pravidlá dokonale ovládať, aby mohli správne rozhodovať.[1]
Funkcia hellanodikov bola pôvodne doživotná a dedičná. Po reforme v roku 480 pred Kr. zaviedli ich voľbu a ich pôsobnosť obmedzili na jedny hry. Aj preto bola potrebnou ich inštruktáž. Kandidovať na túto funkciu mohli všetci élidski občania a aj dať návrh na ich zvolenie. Proti rozhodnutiu hellanodikov sa pretekári mohli odvolať na najvyšší orgán olympijských hier, ktorým bola „Rada Éliďanov", t. j. élidska vláda. Rada už nemala právo oficiálne výsledky a rozhodnutia zmeniť, ale mohla hellanodikov potrestať. Správ o odvolaniach športovcov sa zachovalo len niekoľko a okrem jediného prípadu z roku 396 pred Kr., keď rada uložila hellanodikom peňažný trest, dopadli v neprospech odvolávateľov. Česnosť, nestrannosť a nepodplatiteľnosť hellanodikov bola starovekými autormi vysoko vyzdvihovaná.[1]
Medzi pomocníkov hellanodikov na hrách patrili alytarchovia (strážcovia poriadku), ktorí mali na starosti verejnú bezbečnosť a výkon uložených trestov. Keďže sa na pôdu Olympie nesmelo vstúpiť so zbraňou, ich zbor pozostával iba z mastigoforov (nosičov bičov) a rabdúchov (nosičov palíc). Za prehrešky tak mohli potrestať akéhokoľvek slobodného Gréka, zbičovaním alebo zbitím palicou čo sa považovalo za najväčšiu potupu a s výnimou Olympie sa to podľa práva nedovoľovalo. Hellanodokovia mali na hrách aj pomocných rozhodcov, ktorí im asistovali. Ako ukázal čas hellanodikovia svoju funkciu zvládali veľmi dobre, bez nich by sa chod olympijských hier určite nezaobišiel.[1] Touto úlohou boli na nemejských hrách poverení hodnostári, ktorí sa podľa vzoru z Olympie tiež volali hellanodikovia.[7]
Referencie a bibliografia upraviť
- ↑ a b c d e f g h i Vojtech Zamarovský. Vzkriesenie Olympie. Bratislava : Šport, 1986. 77-043-86. S. 117.
- ↑ Kronika ľudstva. Bratislava : Fortuna print, 1995. ISBN 80-7153-090-5. S. 68.
- ↑ Pausanias, Periégésis tés Hellados, 5,9,4.
- ↑ Pausanias, Periégésis tés Hellados, 5,9,5-6.
- ↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 363.
- ↑ Pausanias, Periégésis tés Hellados, 6,24,3.
- ↑ Vojtech Zamarovský. Vzkriesenie Olympie. Bratislava : Šport, 1986. 77-043-86. S. 134.