Ivan Hrozný a jeho syn Ivan
Ivan Hrozný a jeho syn Ivan (rus. Иван Грозный и сын его Иван) je názov historického obrazu ruského maliara I. J. Repina.
| Ivan Hrozný a jeho syn Ivan | |
| |
| Základné informácie | |
|---|---|
| Autor | Ilia Jefimovič Repin |
| Rok | 1885 |
| Technika | olej na plátne |
| Rozmery | 199,5 × 254 cm |
| Galéria | Štátna Tretiakovská galéria, Moskva |
Ak Repin do tých čias v historickej maľbe nedosiahol úspechy, primerané jeho nadaniu, tak v roku 1885 dokončený obraz Ivan Hrozný a jeho syn Ivan (celý názov diela je Ivan Hrozný a jeho syn Ivan 16. novembra 1581 - Иван Грозный и сын его Иван 16 ноября 1581 года) znamená dôležitý krok nielen v umelcovej tvorbe, ale v celom ruskom maliarstve. Repin dokázal, že žiadna z tém mu nie je cudzia.
Okolnosti vzniku diela upraviť
V roku 1881 počul Repin na koncerte dielo N. A. Rimského-Korsakova s názvom Pomsta. Zapôsobilo naňho tak silno, že sa rozhodol pokúsiť sa o maliarske vyjadrenie nálady, ktorú v ňom táto skladba vyvolala. Bolo krátko po atentáte na cára Alexandra II. a Repin si spomenul na krvavého cára Ivana Hrozného.
Do diela sa pustil s veľkou chuťou. Študoval historický materiál, maľoval skice, no predovšetkým hľadal model, ktorý by vedel vyjadriť pološialený výraz cára, uvedomujúceho si dosah vraždy, ktorú spáchal na vlastnom synovi. Pomáhal si plastickým stvárňovaním, vytvoril celý rad portrétnych štúdií, ale podstatnú časť konečného výrazu cárovej tváre namaľoval podľa hlavy maliara G. G. Miasojedova; modelom pre tvár cároviča Ivana mu bol spisovateľ V. M. Garšin.
Kompozícia obrazu upraviť
Obraz zachytáva prostredie cárskej komnaty. Na zemi sedí cár Ivan zachytený vo chvíli, kedy po spáchaní hrozného činu so zúfalým výkrikom a zdesenými očami zahľadenými do prázdna tisne pravicou svojho syna k sebe, zatiaľčo druhou rukou sa snaží zastaviť krv valiacu sa z cárovičovho spánku. Je to tragédia otca, ktorý uvedomujúc si dosah svojho činu, precitne k vedomiu, že ani odpustenie, ktoré čítame na tvári jeho syna, ho nemôže zbaviť pocitu nenapraviteľnej viny. Miesto činu so zvaleným kreslom či s pohodeným žezlom na pokrčenom koberci tiež dosvedčuje tragédiu, ktorá sa tu odohrala.
Obraz Ivan Hrozný a jeho syn Ivan je dielom tak pôsobivým a živým, akoby celú udalosť umelec poznal z vlastnej skúsenosti. Výnimočnosť obrazu tkvie v tom, že sa mu tu podarilo bezo zvyšku vyriešiť a divákovi podať nesmierne ťažký a hlboký duševný stav oboch postáv. Dielo je dokonalé aj po koloristickej stránke. Repin sa nebál použiť tie najsýtejšie farebné tóny a výsledok je ten, že divák napr. pri pohľade na zakrvavenú cárovičovu hlavu, má pocit akoby videl skutočnú krv.
Politický dosah vystavenia diela upraviť
Dokončenie obrazu sa oddialilo až o štyri roky, keďže medzitým maliar pracoval na obrazoch Krížová procesia v Kurskej gubernii a Nečakali.
Repin ani netušil aké emócie ľudu a politický dosah vyvolá vystavenie hotového diela. Na putovnej výstave Združenia peredvižnikov sa pred obrazom tlačili davy ľudí. Každý chcel vidieť „cára synovraha“. Ukázať hlavu štátu, hoci z dávnej minulosti, v takejto „úlohe“ bolo v uvedenom čase činom s ďalekosiahlym dopadom, najmä s ohľadom na udalosti spred štyroch rokov. Ľudia mali ešte v živej pamäti atentát na cára Alexandra II. Vlastenci, študenti a pokrokovo zmýšľajúci ľudia, pre ktorých bol začiatok vlády Alexandra III. obdobím bezútešného útlaku, uvítali Repinov obraz s nadšením. Videli v ňom demaskovanie „samoderžavia“ a priam výzvu na odpor proti cárskej samovláde. Reakčné vládne kruhy na čele s K. P. Pobedonoscevom, najvyšším prokurátorom Svätej synody ruskej pravoslávnej cirkvi, videli v obraze marenie ich boja proti narastajúcim revolučným prejavom ľudových más a preto obraz, jedno z majstrovských Repinových diel, zakázali verejne vystavovať.
Zdroje upraviť
- Vl. Fiala, Ilja Jefimovič Repin, Orbis, Praha, 1952
- G. J. Sternin, Repin, Pallas, Bratislava, 1976
- Vl. Fiala, Ruské maliarstvo XIX. storočia, Tvar - výtvarné nakladateľstvo, Bratislava, 1952