Kim Čong-il
Kim Čong-il (kór. 김정일; * 16. február 1941, vojenský tábor pri Viatskoje, neďaleko Chabarovsku (podľa sovietskych prameňov), alebo 16. február 1942 na hore Pektusan (podľa kórejských prameňov) - † 17. december 2011 [1]) bol severokórejský politik a od roku 1994 vodca Kórejskej ľudovodemokratickej republiky.
| Kim Čong-il | ||||||||
 Oficiálny portrét | ||||||||
 | ||||||||
| Generálny tajomník Kórejskej strany práce | ||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| V úrade 8. október 1994 – 17. december 2011 | ||||||||
| ||||||||
| Biografické údaje | ||||||||
| Narodenie | 16. február 1941/1942 Chabarovsk, ZSSR (Sovietske zdroje) Pektusan, Japonská Kórea (Kórejské zdroje) | |||||||
| Úmrtie | 17. december 2011 Pchjongjang, KĽDR | |||||||
| Politická strana | Kórejská strana práce | |||||||
| Alma mater | Univerzita Kim Ir-sena | |||||||
| Národnosť | Kórejčan | |||||||
| Rodina | ||||||||
| Deti | Kim Čong-nam Kim Sul-song Kim Čong-čchol Kim Čong-un Kim Jo-čong | |||||||
| Odkazy | ||||||||
 | Kim Čong-il (multimediálne súbory) | |||||||
Oficiálny názov jeho funkcie bol Predseda Výboru pre národnú obranu (Severnej Kórey). Bol aj najvyšším veliteľom Kórejskej ľudovej armády a generálnym tajomníkom Strany práce, ktorá v krajine vládne od roku 1948. V týchto funkciách nahradil zakladateľa KĽDR a večného prezidenta, svojho otca Kim Il-songa (známy aj ako Kim Ir-sen), ktorý zomrel v roku 1994. Za nástupcu si vybral svojho najmladšieho syna Kim Čong-una.
Počas svojho pobytu v ZSSR používal krycie meno Jurij Irsenovič Kim. Zomrel na následok srdcového infarktu.
Vodca Severnej Kórey upraviť
8. júla 1994 Kim Ir Sen zomrel vo veku 82 rokov na infarkt. Kim Čong Il bol určeným nástupcom svojho otca už v roku 1974, v roku 1991 bol vymenovaný za hlavného generála a po smrti svojho otca sa stal najvyšším vodcom.
Ekonomika Severnej Kórey mala počas 90. rokov problémy, predovšetkým kvôli zlému hospodáreniu. Okrem toho Severná Kórea zažila v polovici 90. rokov silné záplavy, ktoré ešte zhoršilo zlé hospodárenie s pôdou. Toto, spolu so skutočnosťou, že iba 18 % Severnej Kórey tvorí orná pôda, a neschopnosť krajiny dovážať tovar potrebný na udržanie priemyslu viedli k veľkému hladomoru a Severnú Kóreu ekonomicky zdevastovali.
Kim prijal politiku „na prvom mieste“ na posilnenie krajiny a posilnenie režimu. Na národnej úrovni japonské ministerstvo zahraničných vecí uznáva, že to viedlo k pozitívnemu tempu rastu krajiny od roku 1996, s implementáciou „prelomových trhových ekonomických praktík socialistického typu“ v roku 2002, čím sa sever udržal nad vodou napriek pokračujúcej závislosti od zahraničná pomoc pre potraviny.[2]
Kim bol známy ako zručný a manipulatívny diplomat. V roku 1998 juhokórejský prezident Kim Dae-jung zaviedol „politiku slnečného svitu“, aby zlepšil vzťahy medzi Severom a Juhom a umožnil juhokórejským spoločnostiam začať projekty na Severe. Kim oznámil plány na import a vývoj nových technológií na rozvoj nového softvérového priemyslu. V dôsledku novej politiky bol postavený priemyselný park Kaesong v roku 2003 severne od demilitarizovanej zóny.
Tituly a funkcie upraviť
Jeho najvýznamnejšou funkciou v súčasnom systéme bola funkcia predsedu Výboru národnej obrany KĽDR, takisto bol najvyšším veliteľom Kórejskej ľudovej armády, štvrtej najväčšej na svete a generálnym tajomníkom Ústredného výboru Kórejskej strany práce - v týchto funkciách nahradil "večného prezidenta" Kim-Ir-Sena. V hierarchii Kórejskej strany práce začal stúpať od polovice 60.rokov, kde najskôr pôsobil v oddelení agitácie a propagandy.
Referencie upraviť
- ↑ North Korean leader Kim Jong-il dies 'of heart attack' [online]. bbc.co.uk, 19. december 2001. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Kim Jong-il's military-first policy a silver bullet [online]. [Cit. 2024-01-02]. Dostupné online. Archivované 2007-01-08 z originálu.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kim Čong-il