Oliwský mier
 |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Oliwský mier bola dohoda, ktorá ukončila poľsko-švédsku vojnu (1655-1660). Podpísaná bola v Oliwe, poľskom kláštore-osade (prvá písomná zmienka o cisterciánskom kláštore pochádza z roku 1178), ktorý vznikol v priebehu christianizácie Pomoranska a slovanských území, a ktorý je dnes súčasťou Gdanska.
.jpg)
Rokovania sa skončili 3. mája 1660. Zmluva bola podpísaná medzi medzi cisárom Leopoldom I., poľským kráľom Jánom II. Kazimírom, švédskym kráľom Karolom XI. a brandenburským kurfirstom Friedrichom Wilhelmom.
Výsledkom bolo, že poľský kráľ sa vzdal titulu švédskeho kráľa a Východného Pruska a Švédsku odstúpil Livónsko a Estónsko. Poľsko zato dostalo Elblag.
Podrobnosti upraviť
Poliaci si želali, aby mierové rozhovory boli vo Fromborgu alebo Braniewe. Brandenburčania preferovali Frankfurt nad Odrou a Švédi Elbląg. No nakoniec sa všetci zhodli na tom, že rozhovory sa uskutočnia v Oliwskom kláštore.
Najskôr vyhlásili trojmíľové pásmo okolo kláštora za neutrálne. Hneď od začiatku bolo treba prekonať rôzne prekážky; cisár totiž nechcel uznať Francúzsko za sprostredkovateľa, no ostatné štáty súhlasili. Cisársky vyslanec v obave, aby ho nevylúčili úplne z konferencie, vrátil sa nakoniec k rokovaniam, nezniesol sa však priamo s francúzskym vyslancom, tak s ním komunikoval prostredníctvom vyslancov brandenburského a poľského. A ten potom so Švédmi.
Vyslanci kráľa Jána II. Kazimíra bývali v Gornej Strzyżi. Boli to: Ján Leszczyński vojvoda poznaňský, Juraj Lubomirski poľný hajtman a korunný maršálek, Mikuláš Prażmowski veľký korunný kancelár, Kristián Pac veľký kancelár litovský, Ondrej Morsztyn, Vladislav Rej korunný pokladník a Ján Gniński podkomorník pomoranský.Zmocnenci kurfirsta bývali v Polankách, blízko Oliwy.Francúzsky vyslanec sa ubytoval v starom opátskom paláci, a cisárski vyslanci zostali v Gdansku, odkiaľ dochádzali do Oliwy.Zo švédskej strany prišli a ubytovali v Sopote Magnus Gabriel De La Gardie, kancelár Bengt Gabrielsson Oxenstiern a iní.Rakúsko reprezentoval Kollowrath a DE Lisola, Dánov - Krištof De Persberg. Kráľovský dvor sídlil v Gdansku pri Dlhom trhu.
Rokovania sa konali v kláštore, kde kráľovná Ludwika Maria prichystala pre obe strany 2 izby: zimný refektár a priorát so samostatným vstupom, aby sa Poliaci so Švédmi nestretli, a iba francúzsky vyslanec De Lumbres prostredkoval medzi nimi a vlastne viedol celý kongres.
De Lumbres sa usiloval všetkými silami, aby doviedol rokovania do úspešného konca. Zdalo sa však, že úspešná dohoda bude nemožná. Ján Kazimír sa nechcel zriecť oprávnenia na švédsku korunu ani odovzdať Inflant, ale poľskí spojenci odpovedali na švédsku žiadosť odmietavo. Aj keď v okruhu 3 míľ okolo Oliwy ustali bojové akcie, vojna trvala ďalej.
Ani január ani február nepriniesli dohodu. Rokovania sa preťahovali. V marci došla do Oliwy správa o náhlej smrti mladého (* 1622) švédskeho kráľa, Karola X. Gustáva. Táto informácia primäla Švédov rokovať priamo a 23. marca 1660 sa začala spoločná konferencia. Napriek všetkému úsiliu De Lumbresa rokovanie bolo znovu prerušené a netrpezlivý Ján Kazimír rozmýšľal už o odchode. De Lumbres bol zúfalý, no podarilo sa mu primäť kráľa k ďalším rokovaniam. Celý apríl zlaďoval všetky sporné otázky. Dňa 3 mája pracoval od 9 ráno do neskorej noci.
Spory ohľadom podpisu zmluvy trvali do poslednej chvíle. Podpis totiž mal pre väčšiu okázalosť nasledovať verejne; cisársky vyslanec však odoprel účasť na ceremónii, nechcel prenechať prvenstvo francúzskemu vyslancovi. Preto sa odstúpilo od prvotného zámeru a jedna strana podpísala zmluvu v rokovacej miestnosti, a druhá v dome opáta. Vzájomná výmena listín mieru nasledovala pri kostolnej bráne, vedúcej zo stĺpovej chodby do kostola, tam neskôr osadili pamätnú tabuľu.
Zhodli sa na hlavných bodoch: Poľsko odstúpilo Švédsku časť Inflantu a uznalo zvrchovanosť Fridricha Wilhelma nad východným Pruskom, Ján Kazimír sa zriekol za seba i za svojich nástupcov na večné časy koruny švédskej.
... pred polnocou sa vyslanec De Lumbres zastal uprostred stĺpovej chodby. Priblížili sa k nemu v slávnostným krokom vyslanec švédsky i poľský, kláštorná služba so zapálenými sviecami a za nimi dvorania a dav ľudí, ktorý aj keď bola neskorá noc, čakali v napätí na výsledok rokovania. Vyslanci si vymenili podpísané listiny a po chvíli sa ozvali kláštorné zvony i krik stojacich pred opátstvom na znak radosti, že sa skončila konečne dlhá pustošivá vojna, ktorú Poľsko nepotrebovalo, a ktorú kráľ viedol iba z vlastných dynastických záujmov.
Opát Kesowski kázal ožiariť kostol a za asistencie prítomných odspievali tej noci krásne Te Deum a odslúžil slávnostnú omšu.
Správu zaniesol do mesta posol a zakrátko sa ozvali zvony gdanských kostolov. Deň uzavretia mieru v Oliwe, 3. máj 1660, mestská rada v Gdansku vyhlásila za každoročný štátny sviatok, a Gdanská mincovňa vyrazila pamätné mince podľa návrhu známeho medailéra Jána Hoehna ml. Druhá medaila bola vyrazená k storočnici oliwského mieru.
Externé odkazy upraviť
Literatúra upraviť
- Ludwik Kubala „Szkice Historyczne” t. 6, Wojny duńskie i pokój oliwski, Lwów 1922. (po poľsky)
- F. H. Schultz: Geschichte des Friedens von Oliva vom 3. Mai 1660, Labiau 1860 (online). (po nemecky)