Otvoriť hlavné menu

Změny

Batuchán
Po obsadení Kyjeva Mongolmi sa Belo začal pripravovať na boj. Dvor a celá ostatná verejnosť podceňovali hroziace nebezpečenstvo a niektorí z nich tvrdili, že Kumáni sú spojenci Mongolov a že sa im nemá dôverovať. Vypukla vzbura a náčelníka Kumánov zavraždili. Belo teda nemohol rátať s ich pomocou a ani s pomocou veľmožov, ktorí neboli priveľmi ochotní bojovať a svoje oddiely vedené županmi zhromažďovali len veľmi pomaly.
 
Batuchán
== Invázia Mongolov ==
[[Obrázok:Ogadai Khan.jpg|thumb|right|Mongolský chán [[Ogotaj]]]]
Stratégia Mongolov, ktorí mali precízne znalosti o príbuzenských a iných vzťahoch európskych kráľov, a ktorých prieskumní jazdci precválali väčšinu Európy až po [[Francúzsko]], bola rozdelená na niekoľko fáz, ktoré dopodrobna vypracoval [[Bahadur]] [[Subudai]]. Uhorska sa týkala prvá z nich:
 
* Severný prúd pozostávajúci z 2 ťumenov (asi 20000 jazdcov) mal pod velením [[Kadan]]a napadnúť [[Poľsko]], kde mal zamestnať poľského vladára Henricha a prilákať taktiež, českého kráľa, Henrichovho spojenca. Podľa možnosti sa vyhýbať bitkám.
* Južný prúd pod velením Subudaia a Batu-chána mal napadnúť Uhorsko a zviesť rozhodujúce bitky. Potom po víťazstve nabrať sily, neskôr sa spojiť s Kadanom a poraziť Poľsko (nebolo nakoniec potrebné).
 
V neskorších fázach malo prísť k dobytiu Nemecka a Francúzska. Tie sa však z nižšie spomenutých dôvodov nikdy neuskutočnili.
 
Mongoli pod vedením [[Batuchán]]a začali ťaženie do Uhorska začiatkom marca [[1241]]. V polovici marca prenikli predné voje cez [[Karpaty|Karpatské priesmyky]], ktoré bránilo vojsko palatína Dionýza. V polovici marca boli na území medzi Dunajom a Tisou a [[17. marca]] vypálili [[Vacov (Maďarsko)|Vacov]]. Rozhodujúca [[bitka pri rieke Slaná|bitka]] sa odohrala [[11. apríla]] neďaleko [[Mohi]] pri rieke [[Slaná]]. Oveľa silnejšie uhorské vojsko Mongoli takmer na hlavu porazili. V boji padlo veľké množstvo prelátov a veľmožov. Belov brat Koloman utrpel zranenia na následky ktorých onedlho v [[Záhreb]]e zomrel. Kráľovi Belovi a niektorým malým skupinkám sa podarilo z obkľúčenia uniknúť. Belo sa cez [[Gemer (región)|Gemer]] dostal do [[Nitra|Nitry]], posilnil svoj sprievod a odišiel do [[Viedeň|Viedne]] na pozvanie [[Fridrich II. (SRR)|Fridricha]]. Fridrich však nedbal na tiesnivú situáciu, v ktorej sa Belo ocitol a začal od neho vymáhať dlh 2000 hrivien [[striebro|striebra]] ešte z roku 1235. Belo mu dal všetky svoje cennosti, čo mal pri sebe a do zálohu mu dal navyše [[Bratislavská župa|Bratislavskú]], [[Mošonská župa|Mošonskú]] a [[Šopronská župa|Šopronskú župu]]. Odtiaľ odišiel po krátkom pobyte do Záhrebu, kde zomieral jeho brat Koloman a napokon prišiel až do [[Dalmácia|dalmátskeho]] prístavu [[Trogir]].
 
 
Druhý mongolský prúd, vedený [[Orduchán]]om, porazil [[9. apríla]] pri [[Lehnica|Lehnici]] knieža [[Henrich II. Pobožný|Henricha II. Pobožného]] a prenikol cez [[Poľsko]] až na Kladsko, kde ho zastavili záseky bránené [[Česi|českým]] vojskom. Mongoli sa preto obrátili na juhovýchod a cez [[Morava (región)|Moravu]] koncom apríla prenikli priesmykmi v okolí [[Trenčín]]a do Uhorska. Celá oblasť juhozápadného Slovenska bola vystavená niekoľkomesačnému plieneniu mongolských hôrd. Vypálili množstvo dedín, úrodu zničili, ľudí pobili, niektorí sa zachránili iba útekom do lesov alebo močarísk. Jediné miesta, ktoré sa Mongolom nepodarilo dobyť, boli opevnené hrady. V januári [[1242]] prekročil Orduchán s vojskom zamrznutý Dunaj a spojil sa s vojskom Batuchána. Ich spojené vojská plienili Uhorsko až do polovice roku 1242. Ich odchod spôsobila smrť veľkého chána [[Ogotaj]]a. Batuchán sa ponáhľal domov, aby mohol rozhodnúť o nástupníctve.
 
== Následky plienenia ==
Anonymní uživatel