Úhor európsky: Rozdiel medzi revíziami

</ref> Jeho teória však nie je všeobecne prijímaná,<ref name="brian"/> pretože medzi oboma populáciami boli objavené biologické rozdiely, takže ich [[ichtyológia|ichtyológovia]] považujú za rôzne druhy, a takisto sa líšia aj miesta ich trenia. Pokiaľ by však bola pravdivá, znamenalo by to, že všetka ochrana úhora riečneho je zbytočná a je možné ho loviť v&nbsp;ľubovoľnom množstve.

 

 

V&nbsp;súčasnej dobe sa predpokladá, že úhory riečne migrujú až 7 000&nbsp;km do Sargasového mora po dobu až 1,5&nbsp;roka, pričom neprijímajú žiadnu potravu. Dôvod, prečo sa vydávajú na také vzdialené miesto, zrejme súvisí s&nbsp;pohybom [[tektonická platňa|litosférických platní]]. Pred miliónmi rokov k&nbsp;sebe mali Európa a Amerika omnoho bližšie a ryby teda mali možnosť sa na postupné predlžovanie vzdialenosti [[adaptácia|adaptovať]]. Samotný akt pravdepodobne prebieha v&nbsp;hĺbke okolo 400&nbsp;m pri teplote vody 17&nbsp;°C.<ref name="brian" /> Ikry sú drobné, asi 1&nbsp;mm veľké, a voľne sa vznášajú vo vodnom stĺpci. Ich počet sa odhaduje na 400&nbsp;000–700&nbsp;000 na jednu [[samica|samicu]].<ref name="MRK" /> Dospelé úhory po trení hynú a [[plôdik]] je pomocou [[Golfský prúd|Golfského prúdu]] unášaný k&nbsp;Európe. Táto cesta trvá 3–4&nbsp;roky a na jej konci sa larvy menia na&nbsp;monté. Časť populácie zostáva v&nbsp;ústiach riek v&nbsp;[[Brakická voda|brakickej vode]] a ďalšia časť [[Migrácia|migruje]] ďalej do vnútrozemia. Je zaujímavé, že úhory v&nbsp;brakických vodách sa stávajú samcami a v sladkých vodách takmer výlučne samicami, vrátane umelo vysadzovaných jedincov. Zodpovedalo by to teórii, že sladká voda stimuluje vývoj samičích pohlavných orgánov, kým slaná voda vývoj samčích orgánov.<ref>