Populácie nežijú izolovane, ale obyčajne v interakcii s populáciami iných [[druh (taxonómia)|druhov]]ov. Keď dve, alebo viac populácií sa brzdia vo vývoji, hovoríme o kompetícii. Výsledkom takéhoto dlhodobého vzťahu môže byť koexistencia (kompetitívna) alebo eliminácia na podmienky prostredia menej adaptovaného partnera (exklúzia). Podobne, ako kompetícia, dôležitý je aj efekt predácie. V tomto prípade ide o trvalú interakciu populácií v systéme dravec - korisť, pričom početnosť (aj pomer zastúpenia) obidvoch partnerov vždy osciluje (kmitá) spravidla s istým fázovým posuvom. Početnosť (dostupnosť) koristi stimuluje predátora, zvyšovanie početnosti predátora inhibuje korisť (pozitívna spätná väzba, feedback). Na rozdiel od kompetície, obidve populácie využívajú iný zdroj, preto môžu žiť v spoločnom priestore teoreticky neobmedzenú dobu. Populácie početne nenarastajú nekonečne ani v optimálnych podmienkach. V prírode vždy podliehajú účelovým reguláciám, ktoré môžu byť endogénne či exogénne. Aká je dôležitosť jednotlivých typov regulácií. Regulácie kompetíciou spôsobujú spravidla stabilnú ekologickú vyváženosť. Oscilácie, spôsobené predátorom, parazitovanie a choroby regulujú populácie úspešnejšie ako predátory. Vonkajšie vplyvy (klíma, počasie) naproti tomu regulujú veľkosť populácií významne, spravidla však chýba spätnú väzba.
