Colette: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d kategórie |
preklepy, wikilinky |
||
Riadok 34:
| poznámky =
}}
'''Gabrielle-Sidonie Colette''' ([[28. január]] [[1873]], [[Saint-Sauveur-en-Puisaye]], [[Francúzsko]] - † [[3. august]] [[1954]], [[Paríž]], [[Francúzsko]]) bola jedna z najvýznamnejších
<br />Tvorba Gabrielle po oprostení sa od vplyvu jej prvého manžela nadobudla väčšiu celistvosť.<br /> Gabrielle sa v roku [[1936]] stala členkou Kráľovskej belgickej akadémie, v roku [[1944]] členkou Goncourtovej akadémie a neskôr jej bol dokonca udelený rád čestnej légie. O jej mimoriadnej významnosti svedčí aj fakt, že ako prvá žena vo Francúzsku mala po smrti štátny pohreb, ktorý sa konal na veľkom čestnom nádvorí [[Palais-Royal]].
== Detstvo ==
Gabrielle sa narodila v dedinke Saint-Sauveur-en-Puisaye, [[Yonne]], v burgunskej časti [[Francúzsko|Francúzska]]. Jej otec bol vyslúžily armádny kapitán, Jules-Joseph Colette, ktorý mal miestne politické ambície. Matka Adele Eugenie Sidonie Landoy, známa ako 'Sido' sa venovala knihám a záhrade. Gabrielle mala pokojné, krásne a šťastné detstvo vo vidieckom prostredí, čo sa odráža aj v niektorých scénach z jej románov. Gabrielle mala iba základné vzdelanie získané v ľudovej škole a knižnici rodičov.<br />
V roku [[1893]] sa vydala za o štrnásť rokov staršieho publicistu a autora bulvárnych románikov Henryho Gauthiera Villarsa (známy pod literárným menom Willy).
▲== Životopis ==
=== Claudine ===
[[File:Claudine_ecole_colette.jpg||left|180px]]
Riadok 57:
[[File:ColetteReveEgypte1907.JPG|right|210px]]
V roku [[1906]] sa Gabrielle rozvádza s Willym, sklamaná z jeho nekonečných nevier. Toto rozhodnutie pre ňu nebola jednoduché, ako sama priznala: <br />''"My dievčatá z vidieka sme mali hrozitánsku a málo možnú predstavu o úteku z manželstva"''. Gabrielle nachádza pokoj na vidieku. Krátko nato v [[1907]] sa vrhla na hudobnú kariéru a nastúpila do hudobnej siene v [[Paríž]]i. S Mathilde de Morne účinkuje v pantomíme s názvom Reve d'Egypte v [[Moulin Rouge]]. Gabrielline vystúpenia na scéne vzbudzovali rozruch a pohoršenia. Mala niekoľko lesbických pomerov s neterou Napoleona III, markízou de Belboeuf, zvanou Missy, s talianskou spisovateľkou Gabriele d'Annunzzio a niekoľko ďalších.<br />
V týchto rokoch vznikajú ešte poznamenané nezrelosťou a rozčarovaním z odchodu od manžela Citové zátišie [[1907]], Samopašná naivka (Minnie [[1909]]), Rozhovory zvierat [[1907]], Úponky revy [[1908]]. V roku [[1910]] napísala román Tuláčka (LA Vagabond), príbeh o herečke, ktorá sa vzdá milovaného muža, aby mohla viesť nezávislý život.<br /> Počas [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]], prenechala majetky svojho manžela v St. Melo na nemocnicu pre ranených, za čo v roku [[1920]] dostala Chevalierovú légiu cti (Chevalier of the Legion of Honour). Za svojho druhého manžela Henri de
Rozviedla sa v roku [[1924]] a o dva roky nato napísala Smrť miláčika (La Fin de Chéri [[1926]]).
=== Tretie manželstvo ===
[[File:Jacques_Humbert_-_Colette.jpg|left|165px]]
V roku [[1924]] sa vydala tretí krát za Maurice Goudeket. Počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] Gabrielle ukrývala niekoľko jeho priateľov, aj jeho,
V roku [[1927]] bola Gabrielle
Jej najobľúbenejší román
Venovala sa aj maľovaniu a sústredila sa na [[Jean Cocteau|Jeana Cocteaua]], ktorý bol neskôr jej sused.
Gabrielline romány odzrkadľujú jej pozorovacie schopnosti, dialógy a intímny explicitný štýl. Premieta do nich svoj život, svoje pocity, svoje sklamania, svoje túžby. Je jednou z mála autoriek, ktoré v plnosti odhaľujú svoje vnútro, bez ostychu, bez rozpakov, bez predsudkov. Aj v tom spočíva hodnota jej antológií.
== Ocenenia ==
Gabriellin život
Zomrela [[
▲Počas poslydných 20 rokov svojho života trpela artritídou.
▲Zomrela [[03. august]]a [[1954]] v [[Paríž]]i. Mala štátny pohreb, hoci jej boli pre rozvod zamietnuté rímsko - katolícké obrady.
== Tvorba ==
| |||