Verzia z 11:41, 30. november 2010 upraviť Vegetator (diskusia \| príspevky) 57 606 editací Bez shrnutí editace ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 12:17, 12. apríl 2011 upraviť vrátiť Pescan (diskusia \| príspevky) 34 027 editací d - → – Ďalšia úprava →
Riadok 1: '''Normalizácia''' je v dejinách [[Česko-Slovensko\|Česko-Slovenska]] pojem označovaný obdobie rokov [[1969]] až [[1989]]. V tomto období došlo najprv k zastaveniu demokratizačných procesov [[Pražská jar\|Pražskej jari]] a následne k návratu k represívnemu komunistickému systému a jeho dlhoročnému udržiavaniu. Niekedy sa v užšom slova zmysle nazýva normalizáciou len obdobie rokov [[1969]]- – [[1971]]. Termín normalizácia pochádza z [[Moskovský protokol\|Moskovského protokolu]]<ref>{{cite web\|url=http://www.totalita.cz/texty/prot_mosk_1968.php \|title= Protokol o jednání delegace ČSSR a SSSR (tzv. Moskevský protokol) \|publisher=totalita.cz \|date=2.6.2009}}</ref>, podpísaného [[27. augusta]] [[1968]]. ''[[Poučenie z krízového vývoja]]'' sumarizuje obsah protokolu a normalizácie nasledovne: „Česko-slovenskí predstavitelia v tomto dokumente vyjadrili svoje odhodlanie dosiahnuť normalizáciu pomerov v našej krajine na základe marxizmu-leninizmu, obnoviť vedúcu úlohu strany a autoritu štátnej moci robotníckej triedy, vyradiť kontrarevolučné organizácie z politického života a upevniť medzinárodné zväzky [[ČSSR]] so [[Sovietsky zväz\|Sovietskym zväzom]] a ďalšími socialistickými spojencami. (...) Na celkových pozitívnych výsledkoch moskovských rokovaní sa z česko-slovenskej strany aktívne podieľali súdruhovia [[Ludvík Svoboda (prezident)\|Ludvík Svoboda]], [[Gustáv Husák]], [[Vasil Biľak]] a ďalší súdruhovia zastávajúci jasné triedne internacionálne pozície.“ Riadok 36: Už v máji 1971 Husák na XIV. zjazde KSČ referoval, že proces normalizácie bol úspešne dokončený a Česko-Slovensko je pripravené na ďalšie etapy budovania socializmu. Od roku 1971 do polovice 80. rokov bol v strane a spoločnosti len udržiavaný ''status quo''. Husák sa snažil čo najviac dodržiavať politiku, ktorá mu bola naordinovaná zo Sovietskeho zväzu, aby predišiel opakovaniu udalostí rokov 1967- – 1968, no pritom používať čo najmenej represívne metódy. Jedným z dôsledkom Husákovej politiky boli len minimálne zmeny vo vedení Česko-Slovenska počas nasledujúcich dvadsiatich rokov. Sám Husák ostal na čele strany až do roku [[1987]], keď bol vystriedaný [[Miloš Jakeš\|Miloušom Jakešom]] a od roku [[1975]] do konca roku [[1989]] bol aj Riadok 43: Od polovice 80. rokov neostalinistický česko-slovenský systém čelil čoraz väčšiemu vnútornému i vonkajšiemu tlaku. Ekonomická situácia krajiny sa v 80. rokoch začala zhoršovať a hospodárstvo nebolo schopné produkovať výrobky a služby, ktoré spoločnosť požadovala, aj kvôli vzrastajúcej súkromnej spotrebe. Tlak na zmenu zvnútra prichádzal na Slovensku najmä od náboženských aktivistov (napr. [[Ján Čarnogurský]], [[František Mikloško]]), v Česku prevažne z [[disident]]ských skupín, ako napr. [[Charta 77]] (napr. [[Václav Havel]], [[Jan Patočka]] a i.). Významným vonkajším vplyvom, ktorý ovplyvnil ochabovanie normalizácie bolo zvolenie [[Michail Gorbačov\|Michaila Gorbačova]] za generálneho tajomníka ÚV KSSZ v roku 1985. Gorbačov začal zavádzať reformy, ktoré sa v mnohom podobali Dubčekovým reformám spred dvadsiatich rokov -– politika ''glasnosti'' a prestavba (''perestrojka'') v konečnom dôsledku urýchlili zmeny, ktoré v Česko-Slovensku vyvrcholili koncom roka [[1989]] [[Nežná revolúcia\|Nežnou revolúciou]]. == Odboj proti normalizácii == Riadok 57: == Referencie == {{Referencie}} ~~<references />~~ == Externé odkazy ==

Normalizácia (ČSSR): Rozdiel medzi revíziami