Vojenská taktika: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Vegetator (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Vegbot (diskusia | príspevky)
d typo gram, replaced: zastaral → zastaran, ! → !, - →  –  (42)
Riadok 11:
Založená je na koordinácii vlastných jednotiek a presnom načasovaní útokov. Hojne sa proti nepriateľovi využíva [[terén]], prípadne [[počasie]] a aj moment prekvapenia.
 
Oklamanie protivníka je tiež veľmi užitočné -  – napr. užitočné môže byť nalákať ho do pasce.
 
Za excelentnú taktiku sa považuje, keď niekto využije prevahu protivníka proti nemu samému.
Riadok 29:
| strany =
| jazyk =
}} </ref>, lebo:
 
* nevidí sa do kariet
Riadok 53:
== Faktory ==
=== Iniciatíva ===
Vo väčšine životných situácií je výhodnejšie urobiť prvý ťah, udrieť prvý, prísť prvý, dobehnúť prvý atď. Vo vojne je veľmi výhodné mať prvý výstrel -  – ak nie je nepriateľ pripravený, tak už tento výstrel neopätuje.
 
Hovorí sa že vojnová strana ''A'' má iniciatívu keď:
Riadok 67:
* Väčšou pohyblivosťou (obratnosť aj rýchlosť)
* Lepšími informáciami o nepriateľovi (obľúbená je [[špionáž]])
* Väčším dostrelom (alebo aj dosahom pri letectve) -  – vtedy nemôže nepriateľ paľbu opätovať, s väčším dosahom často prichádza aj vyššia nepresnosť.
 
=== Faktor náhody ===
Riadok 104:
=== Faktor zbraní ===
 
Vplyv zbraní na taktiku je obrovský -  – nedá sa zanedbať, silu jedného vojaka dokáže zmnohonásobiť. Stalo sa, že s opakovačkami dokázal jeden vojak pobiť desiatky vojakov s predovkami. Jediný problém môže byť, keď sa absolutizuje, t. j. napr. že s lepšími zbraňami vyhráme vždy.
 
=== Vojnová hmla ===
Riadok 124:
* Smer a ciele pohybu týchto jednotiek
* ''Ciele útoku''
* [[logistika|Logistická]] situácia -  – zásobovacie cesty, kapacita zásobovania, stav zásob a [[munícia|munície]] -  – '''nebezpečná slabina'''.
* ''Pohyblivosť jednotiek'' -  – dôležitý fakt -  – jeho nezohľadnenie býva nebezpečné
* ''Terén'' -  – celkom solídny fakt -  – ťažko ignorovať niečo, cez čo treba prejsť alebo preletieť
* ''Miera informovanosti'' -  – životne dôležitý fakt, pri nulovej informovanosti sa niekedy povie: ''topím sa vo [[Vojnová hmla|vojnovej hmle]]''.
 
Voľba podľa situácie:
 
# '''Absolútna prevaha''' -  – najjednoduchšia situácia; prevaha vo všetkých parametroch, netreba taktizovať, tu sa volí [[frontálny útok]]. Pozor, '''nepodceňovať súpera''', inak môže byť útok s ťažkými stratami odrazený.
# '''Prevaha v palebnej sile''' -  – najlepšia je [[statická obrana]] -  – v tomto prípade bývajú straty najmenšie, ale je potrebné dbať na nebezpečenstvo [[Presakovanie (Taktika)|presakovania]] a [[obchvat]]ných manévrov. Je však potrebné si uvedomiť, že obrana slúži len na oslabenie súpera. ''Vojna sa s ňou nevyhráva''. Výnimkou však môže byť [[opotrebovávacia vojna]].
# '''Prevaha v pohyblivosti''' -  – najlepšia taktika je [[udrieť a zmiznúť]], známa aj ako [[prepadová taktika]]. Treba ale ''neustály [[prieskum]]'' ! Treba niekedy aj niekoľkokrát obetovať z už dobytého alebo aj vlastného územia. Napádať protivníkové slabiny ako napr. ''zásobovanie''. Ak vieme rýchlo vybudovať silnú obranu, tak sa ešte aj odporúča [[Obkľúčenie]].
 
Situácií však môže byť viac, väčšinou sa ani nedajú popísať a preto veľa vecí závisí od osobnosti veliteľa a jeho vojakov. A aj kreativita a schopnosť neísť vyšlapanými chodníčkami sa cení.
Riadok 141:
=== Zhromažďovanie faktov ===
 
To je jej silná stránka ale aj zároveň jej slabina: fakty sa dajú nepriateľom kamuflovať -  – fakty sa totiž získavajú len na základe [[Projekcia (Filozofia)|projekcie]] skutočnosti.
 
Prakticky sa tieto fakty získavajú [[prieskum]]om alebo [[špionáž]]ou.
Riadok 152:
Typy chýb:
 
# '''Nevynútené chyby''' -  – ťažké a neodpustiteľné, napr. nevyužitie známych faktov -  – neskúsenosť veliteľa alebo chýbajúce vlastnosti ktoré má veliteľ mať. Napr. [[stres]] alebo ''strata orientácie'' nie je výhovorka. Nevyužitie známych chýb protivníka teda patrí do tejto kategórie. Veliteľ čo sa dopúšta tohoto druhu chýb sa označuje ako '''neschopný veliteľ''' (nemusí byť ešte diletant alebo hlúpy).
# '''Vynútené chyby''' -  – na základe vojnovej lsti, manipulácie alebo objektívnej situácie (silná prevaha protivníka, zrútenie logistiky atď.) alebo vôbec vyčerpanie taktických možností. Vynútená chyba môže byť aj kvôli chybe vyššieho veliteľa (či už vynútenej alebo nie).
 
=== Vojnové hry ===
Riadok 178:
==== Úvod ====
Úlohou psychológie v taktike je:
* ''pasívna'' -  – odhadovanie protivníka a jeho zámerov
* ''aktívna'' -  – ovplyvňovanie protivníka, ako napríklad:
** nútiť ho k nesprávnym odhadom
** otupovanie ostražitosti -  – v takom prípade dokáže aj skúsený protivník spraviť školácke a fatálne chyby
 
Znalosť psychológie nepriateľa je užitočná, lebo sa vie odhadnúť ako nepriateľ zareaguje pri nedostatku faktov a možno ho tak ľahšie vodiť za nos.
Riadok 190:
Predkladanie falošných faktov nepriateľovi sa nazýva [[vojnová lesť]]. Výsledok vojnovej lsti je skoro okamžitý v porovnaní s ''manipuláciou''.
 
''Vojnové umenie je založené na klamaní'' -  – [[Sun-c’]]
 
==== Manipulácia ====
Riadok 205:
Schopnosť taktizovať závisí silno od osobnosti. Patrí k jobom, ktoré extrémne rýchlo podliehajú vývoju. Požadované resp. užitočné duševné vlastnosti sú preto:
 
# Schopnosť orientovať sa v chaose -  – schopnosť improvizovať -  – nutná podmienka (nie postačujúca)
# Tímové myslenie -  – keď nie je, tak sú ostatné vlastnosti zbytočné
# Predstavivosť
# Odolnosť voči [[stres]]u a [[panika|panike]] -  – najmä v obranných a ústupových bojoch
# [[Kreativita]]
# Schopnosť rozhodovať sa -  – to isté rozhodnutie, ktoré je dobré teraz, môže byť neskôr nanič.
# Dôslednosť
# Nebyť povrchný -  – inak sa dá ľahšie oklamať
# [[charizma (sociológia)|Charizma]]
 
Riadok 220:
 
=== Známkovanie ===
# '''Idiot''' -  – prehrá aj jasne vyhratú bitku
# '''Profesionál''' -  – ak má lepšie vycvičenú a vyzbrojenú a vybavenú armádu, tak väčšinou vyhrá. Ak nie tak obyčajne prehrá.
# '''Génius''' -  – porazí aj silnejšieho protivníka alebo lepšie vyzbrojeného. Alebo oboje. Vyžmýcha zo suchej handry kvapku. Prehrá len vo fakt beznádejných situáciách.
# '''Virtuóz''' -  – ignoruje všetko; prevahu, výzbroj, robí si s nepriateľom čo chce. Z vopred prehratých bitiek robí víťazstvá. Bitky vyhráva niekedy ešte skôr než začnú.
# '''Supertaktik''' -  – nemusí nikdy bojovať -  – vyhral už dopredu (podľa [[Sun-c’]] -  – [[Umenie vojny (Kniha)|Umenie vojny]])
 
Vo vojne sú vždy dvaja, takže tieto stupne sú ako relatívne k súperovi.
Riadok 233:
Ako už bolo spomenuté v odseku o psychológii, inak sa správajú jednotlivci a inak skupina (hoci aj tých istých) jednotlivcov.
 
Veliteľ by mal mať okolo seba tím, ktorý dopĺňa jeho chýbajúce vlastnosti a ktorý sa stará o veci, ktoré by sám nezvládal a ktoré by ho odvádzali od jeho primárnej úlohy -  – veliť.
 
Vedieť vybrať tím je schopnosť víťazov. Na škodu nie sú ani „tvorivé trenice“ v tíme, lebo:
Riadok 241:
== História ==
=== Úvod ===
V taktike sa nedá porovnávať ktorá taktika je modernejšia a ktorá zastaralejšiazastaranejšia. Proti každej taktike existuje protitaktika.
 
''Moderné je len vyhrávať''
Riadok 252:
Za prvý príklad taktickej geniality možno ukázať [[Bitka pri Leuktre]], kde slabo vycvičení Tébania pod velením [[Epameinondás]]a porazili a zničili lepšie vycvičenú armádu [[Sparta|Sparty]], ktorá mala ešte aj početnú prevahu.
 
Do absolútneho perfekcionizmu bola vybrúsená [[Rímske vojenstvo|Rimanmi]]. Sú názory, že boli v taktike vlastne len jednookí medzi slepými, ale vďaka ich perfektnej organizácii, výzbroji a vyváženosti typov jednotiek vedeli previesť aj najkomplikovanejšie taktické manévre. V tej dobe bola komunikácia obmedzená -  – zosúladenie a koordinácia jednotiek pri väčších armádach bola možná často len cez načasovanie a to sa uľahčovalo presne známou rýchlosťou jednotiek.
 
Na svoje hranice ale narazili u [[Parthská ríša|Parthov]] a [[Germáni|germánov]]. Títo im boli rozhodne jediní rovnocenní protivníci. Skutočnú vojenskú genialitu predviedol tiež nepriateľ Rímanov [[Hannibal Barkas|Hannibal]] v [[Bitka pri Kannách|bitke pri Kannách]]. Táto bitka sa dodnes učí na každej vojenskej škole.
Riadok 288:
S pruským kráľom [[Fridrich II. Veľký|Fridrichom II.]] prišla aj teória taktiky. Fridrich vyhral kombináciou teórie a vynachádzavosti skvelé víťazstvá (ale dosť bitiek aj prehral). Založil tradíciu teórie taktiky ako vedy. Niektoré oblasti taktiky a operatiky (napr. [[logistika]], [[manéver (vojenstvo)|manévre]]) prerobil na vedu. Dvadsať rokov po ňom už bola taktika normálne vyučovaný predmet na školách pre [[šľachtic]]ov.
 
Lenže potom prišli pomerne pokojné časy a taktika akosi ustrnula. Z vojenských škôl vychádzali len bifloši čo vedeli všetko odrecitovať. Tí potom aj vyučovali a takto vznikol začarovaný kruh. A študovať mohli väčšinou len [[šľachtic]]i. V Anglicku napr. sa vojenské hodnosti zase kupovali -  – ani to nebola najlepšia metóda ako vytvárať dobrých generálov. Spomedzi ostatných národov koncom 18. storočia vynikal ruský vojvodca [[Alexandr Vasilievič Suvorov|Alexandr Suvorov]].
 
Potom prišla ale [[francúzska revolúcia]]. Revoluční generáli boli z ľudu. Na začiatku sa im síce veľmi nedarilo -  – nemali väčšinou potrebné vzdelanie a rakúski (arcivojvoda Karol) a pruskí (vojvoda z Braunschweigu) ich celkom bez námahy aj s menšími silami porážali ale francúzski ľudoví generáli bolí drzí a vynachádzaví a postupne na rakúšanov a prusov vyzreli. A väčšinou boli ostatní rakúski a pruskí generáli o dosť horší ako arcivojvoda Karol a vojvoda z Braunschweigu.
 
Vznikla tak nová elita revolučných generálov ([[Lazare Hoche]], [[Jean Baptiste Kléber|Kléber]], [[Auguste Marmont|Marmont]], [[Auguste Marmont|Davout]] a hlavne [[Napoleon Bonaparte]]).
Riadok 298:
Nástupom [[Napoleon Bonaparte|Napoleona Bonaparte]] vznikla nová doba pre taktiku. Nezrodila sa ale z víťazstiev ale (nie úplne) paradoxne z jednej obrovskej porážky. Napoleon totiž už ako cisár porazil a dobyl za pár týždňov [[Prusko]] ([[bitka pri Jene a Auerstedte]]), ktoré sa len pred pár mesiacmi považovalo za neporaziteľné. Toto bol pre pruských generálov ťažký šok. Väčšinu to úplne zlomilo ale v [[Königsberg]]u sa vytvorila skupina mladých [[junker (Prusko)|Junkerov]] na čele s [[Karl von Clausewitz]]om. Ten si nakoniec zobral ponaučenie a začal písať svoju knihu z ktorej sa neskôr stala biblia taktiky. [[bitka na Berezine|Porážka Napoleona v Rusku]] mu dodala ďalších pár sto stránok do knižky. Prusko sa začalo stávať veľmocou v taktike.
 
Toto bolo začiatkom 19. storočia. Dovtedy sa zbrane ešte nevyvíjali takým rýchlym tempom ako v súčasnosti. Ale vtedy vznikajúca [[priemyselná revolúcia v Anglicku]] začala dodávať nový materiál -  – [[oceľ]]. Pušky mohli mať odrazu dokonalejšie mechanizmy a v [[Rakúsko-pruská vojna|Rakúsko-pruskej vojne]] v roku [[1866]] kde pruské zadovky obrátili celú taktiku naruby a vyhrali vojnu (Rakúšania mali síce šancu vyhrať ale to zistili až dlho po vojne).
 
V Prusku sa skúsenosti z tejto vojny do detailu spracovali a pruská taktická škola sa začala brúsiť do dokonalosti.
Riadok 304:
Nadradenosť pruskej taktiky sa ukázala aj v [[Prusko-francúzska vojna|Prusko-francúzskej vojne]] v roku [[1871]]. Francúzi mali síce rovnocenné pušky a dokonca aj prvé [[guľomet]]y (mitralézy) ale Prusi mali lepšiu taktiku a prieskum a hlavne [[špionáž]]. V tejto vojne sa prvýkrát použila masová [[špionáž]] a to na pruskej strane. Z pruskej strany to bola vynikajúca a vyvážená kombinácia vynachádzavosti a precíznej teórie.
 
Priemysel začal profitovať zo zbraní ako nikdy predtým a to mu dalo financie na ďalší výskum a vývoj. To prinieslo nové materiály a technológie a to zas ešte lepšie zbrane. Zbrane za začali vylepšovať lavínovito -  – čím boli dokonalejšie, tým rýchlejšie sa vyvíjali. Potom ako firma [[Pratt & Whitney]] vyvinula [[vymeniteľné súčiastky]], prestali byť zbrane jednotlivými umeleckými dielami a dali sa vyrábať masovo. Vznikli obrovské industrializované armády.
 
Aj bojové [[loď|lode]] sa extrémne vylepšili. Objavili sa bojové pancierové lode, a keďže každý európsky národ chcel byť najsilnejší, vznikli [[preteky v zbrojení]]. Námorná taktika sa začala zdokonaľovať.
Riadok 325:
== Rozdelenie taktiky ==
* [[bojové formácie]] – patria sem hlavne rôzne bojové a pochodové formácie
* [[klasické taktiky]] – klasické bojové útočné a obranné taktiky
* [[špeciálne taktiky]] – rôzne prepadové a ďalšie „neortodoxné“ taktiky a taktiky zvláštnych operácií ([[komando]])