Vojenská taktika: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
d typo gram, replaced: zastaral → zastaran, ! → !, - → – (42) |
||
Riadok 11:
Založená je na koordinácii vlastných jednotiek a presnom načasovaní útokov. Hojne sa proti nepriateľovi využíva [[terén]], prípadne [[počasie]] a aj moment prekvapenia.
Oklamanie protivníka je tiež veľmi užitočné
Za excelentnú taktiku sa považuje, keď niekto využije prevahu protivníka proti nemu samému.
Riadok 29:
| strany =
| jazyk =
}}
* nevidí sa do kariet
Riadok 53:
== Faktory ==
=== Iniciatíva ===
Vo väčšine životných situácií je výhodnejšie urobiť prvý ťah, udrieť prvý, prísť prvý, dobehnúť prvý atď. Vo vojne je veľmi výhodné mať prvý výstrel
Hovorí sa že vojnová strana ''A'' má iniciatívu keď:
Riadok 67:
* Väčšou pohyblivosťou (obratnosť aj rýchlosť)
* Lepšími informáciami o nepriateľovi (obľúbená je [[špionáž]])
* Väčším dostrelom (alebo aj dosahom pri letectve)
=== Faktor náhody ===
Riadok 104:
=== Faktor zbraní ===
Vplyv zbraní na taktiku je obrovský
=== Vojnová hmla ===
Riadok 124:
* Smer a ciele pohybu týchto jednotiek
* ''Ciele útoku''
* [[logistika|Logistická]] situácia
* ''Pohyblivosť jednotiek''
* ''Terén''
* ''Miera informovanosti''
Voľba podľa situácie:
# '''Absolútna prevaha'''
# '''Prevaha v palebnej sile'''
# '''Prevaha v pohyblivosti'''
Situácií však môže byť viac, väčšinou sa ani nedajú popísať a preto veľa vecí závisí od osobnosti veliteľa a jeho vojakov. A aj kreativita a schopnosť neísť vyšlapanými chodníčkami sa cení.
Riadok 141:
=== Zhromažďovanie faktov ===
To je jej silná stránka ale aj zároveň jej slabina: fakty sa dajú nepriateľom kamuflovať
Prakticky sa tieto fakty získavajú [[prieskum]]om alebo [[špionáž]]ou.
Riadok 152:
Typy chýb:
# '''Nevynútené chyby'''
# '''Vynútené chyby'''
=== Vojnové hry ===
Riadok 178:
==== Úvod ====
Úlohou psychológie v taktike je:
* ''pasívna''
* ''aktívna''
** nútiť ho k nesprávnym odhadom
** otupovanie ostražitosti
Znalosť psychológie nepriateľa je užitočná, lebo sa vie odhadnúť ako nepriateľ zareaguje pri nedostatku faktov a možno ho tak ľahšie vodiť za nos.
Riadok 190:
Predkladanie falošných faktov nepriateľovi sa nazýva [[vojnová lesť]]. Výsledok vojnovej lsti je skoro okamžitý v porovnaní s ''manipuláciou''.
''Vojnové umenie je založené na klamaní''
==== Manipulácia ====
Riadok 205:
Schopnosť taktizovať závisí silno od osobnosti. Patrí k jobom, ktoré extrémne rýchlo podliehajú vývoju. Požadované resp. užitočné duševné vlastnosti sú preto:
# Schopnosť orientovať sa v chaose
# Tímové myslenie
# Predstavivosť
# Odolnosť voči [[stres]]u a [[panika|panike]]
# [[Kreativita]]
# Schopnosť rozhodovať sa
# Dôslednosť
# Nebyť povrchný
# [[charizma (sociológia)|Charizma]]
Riadok 220:
=== Známkovanie ===
# '''Idiot'''
# '''Profesionál'''
# '''Génius'''
# '''Virtuóz'''
# '''Supertaktik'''
Vo vojne sú vždy dvaja, takže tieto stupne sú ako relatívne k súperovi.
Riadok 233:
Ako už bolo spomenuté v odseku o psychológii, inak sa správajú jednotlivci a inak skupina (hoci aj tých istých) jednotlivcov.
Veliteľ by mal mať okolo seba tím, ktorý dopĺňa jeho chýbajúce vlastnosti a ktorý sa stará o veci, ktoré by sám nezvládal a ktoré by ho odvádzali od jeho primárnej úlohy
Vedieť vybrať tím je schopnosť víťazov. Na škodu nie sú ani „tvorivé trenice“ v tíme, lebo:
Riadok 241:
== História ==
=== Úvod ===
V taktike sa nedá porovnávať ktorá taktika je modernejšia a ktorá
''Moderné je len vyhrávať''
Riadok 252:
Za prvý príklad taktickej geniality možno ukázať [[Bitka pri Leuktre]], kde slabo vycvičení Tébania pod velením [[Epameinondás]]a porazili a zničili lepšie vycvičenú armádu [[Sparta|Sparty]], ktorá mala ešte aj početnú prevahu.
Do absolútneho perfekcionizmu bola vybrúsená [[Rímske vojenstvo|Rimanmi]]. Sú názory, že boli v taktike vlastne len jednookí medzi slepými, ale vďaka ich perfektnej organizácii, výzbroji a vyváženosti typov jednotiek vedeli previesť aj najkomplikovanejšie taktické manévre. V tej dobe bola komunikácia obmedzená
Na svoje hranice ale narazili u [[Parthská ríša|Parthov]] a [[Germáni|germánov]]. Títo im boli rozhodne jediní rovnocenní protivníci. Skutočnú vojenskú genialitu predviedol tiež nepriateľ Rímanov [[Hannibal Barkas|Hannibal]] v [[Bitka pri Kannách|bitke pri Kannách]]. Táto bitka sa dodnes učí na každej vojenskej škole.
Riadok 288:
S pruským kráľom [[Fridrich II. Veľký|Fridrichom II.]] prišla aj teória taktiky. Fridrich vyhral kombináciou teórie a vynachádzavosti skvelé víťazstvá (ale dosť bitiek aj prehral). Založil tradíciu teórie taktiky ako vedy. Niektoré oblasti taktiky a operatiky (napr. [[logistika]], [[manéver (vojenstvo)|manévre]]) prerobil na vedu. Dvadsať rokov po ňom už bola taktika normálne vyučovaný predmet na školách pre [[šľachtic]]ov.
Lenže potom prišli pomerne pokojné časy a taktika akosi ustrnula. Z vojenských škôl vychádzali len bifloši čo vedeli všetko odrecitovať. Tí potom aj vyučovali a takto vznikol začarovaný kruh. A študovať mohli väčšinou len [[šľachtic]]i. V Anglicku napr. sa vojenské hodnosti zase kupovali
Potom prišla ale [[francúzska revolúcia]]. Revoluční generáli boli z ľudu. Na začiatku sa im síce veľmi nedarilo
Vznikla tak nová elita revolučných generálov ([[Lazare Hoche]], [[Jean Baptiste Kléber|Kléber]], [[Auguste Marmont|Marmont]], [[Auguste Marmont|Davout]] a hlavne [[Napoleon Bonaparte]]).
Riadok 298:
Nástupom [[Napoleon Bonaparte|Napoleona Bonaparte]] vznikla nová doba pre taktiku. Nezrodila sa ale z víťazstiev ale (nie úplne) paradoxne z jednej obrovskej porážky. Napoleon totiž už ako cisár porazil a dobyl za pár týždňov [[Prusko]] ([[bitka pri Jene a Auerstedte]]), ktoré sa len pred pár mesiacmi považovalo za neporaziteľné. Toto bol pre pruských generálov ťažký šok. Väčšinu to úplne zlomilo ale v [[Königsberg]]u sa vytvorila skupina mladých [[junker (Prusko)|Junkerov]] na čele s [[Karl von Clausewitz]]om. Ten si nakoniec zobral ponaučenie a začal písať svoju knihu z ktorej sa neskôr stala biblia taktiky. [[bitka na Berezine|Porážka Napoleona v Rusku]] mu dodala ďalších pár sto stránok do knižky. Prusko sa začalo stávať veľmocou v taktike.
Toto bolo začiatkom 19. storočia. Dovtedy sa zbrane ešte nevyvíjali takým rýchlym tempom ako v súčasnosti. Ale vtedy vznikajúca [[priemyselná revolúcia v Anglicku]] začala dodávať nový materiál
V Prusku sa skúsenosti z tejto vojny do detailu spracovali a pruská taktická škola sa začala brúsiť do dokonalosti.
Riadok 304:
Nadradenosť pruskej taktiky sa ukázala aj v [[Prusko-francúzska vojna|Prusko-francúzskej vojne]] v roku [[1871]]. Francúzi mali síce rovnocenné pušky a dokonca aj prvé [[guľomet]]y (mitralézy) ale Prusi mali lepšiu taktiku a prieskum a hlavne [[špionáž]]. V tejto vojne sa prvýkrát použila masová [[špionáž]] a to na pruskej strane. Z pruskej strany to bola vynikajúca a vyvážená kombinácia vynachádzavosti a precíznej teórie.
Priemysel začal profitovať zo zbraní ako nikdy predtým a to mu dalo financie na ďalší výskum a vývoj. To prinieslo nové materiály a technológie a to zas ešte lepšie zbrane. Zbrane za začali vylepšovať lavínovito
Aj bojové [[loď|lode]] sa extrémne vylepšili. Objavili sa bojové pancierové lode, a keďže každý európsky národ chcel byť najsilnejší, vznikli [[preteky v zbrojení]]. Námorná taktika sa začala zdokonaľovať.
Riadok 325:
== Rozdelenie taktiky ==
* [[bojové formácie]] – patria sem hlavne rôzne bojové a pochodové formácie
* [[klasické taktiky]] – klasické bojové útočné a obranné taktiky
* [[špeciálne taktiky]] – rôzne prepadové a ďalšie „neortodoxné“ taktiky a taktiky zvláštnych operácií ([[komando]])
|