Krstiteľnica: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d r2.7.1) (robot Pridal: es:Pila bautismal |
d preklepy |
||
Riadok 2:
'''Krstiteľnica''' je [[Liturgia|liturgická]] nádoba slúžiaca na vysluhovanie sviatosti [[Krst|krstu]], jeden z najdôležitejších chrámových predmetov [[Kresťanstvo|kresťanského]] kultu.
Ich vznik a vývoj priamo súvisel s dôležitosťou tejto sviatosti. V ranom stredoveku sa krstiteľnice umiestňovali mimo hlavnej chrámovej
Najstaršie krstiteľnice mali podobu korýt, túmb, kotlov alebo kadí, ktoré umožnili ponorenie dospelého človeka do svätenej vody. Z rozšírením zvyku krstiť už novonarodené deti sa zhruba od 11.
Dôležitosť obradu krstu ako jednej zo sviatostí zdôrazňovala aj vonkajšia výzdoba krstiteľníc. Zdobili sa figurálnymi motívmi alebo ornamentálnymi prvkami v podobe pásov, nápisov či so symbolickými znázorneniami krstu v podobe postáv alebo predmetov. Už v stredoveku sa určila špecifická tematická náplň a ikonografia týchto prác. Plášť zvyčajne zdobili postavy alebo symboly evanjelistov, apoštolov, postava [[Ježiš Kristus|Krista]] a symbolické znázornenie jeho krstu v rieke Jordán a ďalšie námety.
Riadok 16:
Práce iných dielní sa vyznačovali niektorými odlišnými črtami - napríklad krstiteľnica [[Košice|košického]] [[Dóm svätej Alžbety#Bronzová krstiteľnica|Dómu svätej Alžbety]] má prelamovaný povrch nohy a pri jej výzdobe použili figúry heraldických zvierat. Krstiteľnica [[Bratislava|bratislavského]] [[Katedrála svätého Martina (Bratislava)|Dómu svätého Martina]] z roku 1409 nemá na rozdiel od predchádzajúcich okrúhlu, ale osemuholníkovú nohu. Jej výzdoba sa člení do zvislých, nie do vodorovných registrov, ako bývalo zvykom.
Okolo polovice 15. storočia zhotovili bronzovú krstiteľnicu pre [[Bardejov|bardejovský]] [[Bazilika svätého Egídia (Bardejov)|Chrám svätého Egídia]] s hrubou a hladkou nohou (v 17. storočí ju
| |||