Sumeri: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d odkaz fix. |
|||
Riadok 80:
Zipo syn [[Šulgi]] (2093 – 2046 pred Kr./k 2046 - 1998) ovládol celú Babyloniu plus Asýriu a [[Elam]] (čiže územie od Perzského zálivu po [[Ninive]]). Po zhruba 100 rokoch tak znova obnovil centrálne vedenie (aspoň) pre celú Babyloniu. Uskutočnil aj veľa rôznych reforiem na upevnenie centralizovanej moci. On (alebo jeho otec) dal spísať zbierku právnych predpisov, vykonal daňovú reformu (boli centrálne zhromaždištia odvedených naturálií, ktoré sa potom znova redistribuovali), reformu administratívneho aparátu, zaviedol jednotný [[kalendár]] pre celý štát, obnovil božský kult kráľa. Počnúc jeho vládou nadobudli sumerské literárne diela (hymny, žalospevy, mýtické básne, diskurzy a pod.) svoju klasickú podobu.
Šulgiho nástupcovia ([[Amar-Sín]] 2045 – 2037, [[Šu-Sín]] 2036 – 2028, [[Ibbi-Sín]] 2027 - 2003) už museli svoj štát brániť proti útokom zvonka. Zintenzívnili sa - už od akkadského obdobia prebiehajúce - útoky západosemitských [[Amorejci|Amorejcov]] (Amoriti) zo západu ako aj [[Elamiti|Elamitov]] (z [[Elam]]u) a [[Churriti|Churritov]]. Šu-Sín proti Amorejcom dokonca v roku 2032 dal postaviť v severnej Babylonii 200 km dlhý múr. Dôsledkom týchto bojov sa postupne provinční miestordržitelia odtŕhali od urského štátu a vytvárali nezávislé mestské štáty (napríklad [[Isin (Mezopotámia)|Isin]] a [[Larsa]]), takže Ibbi-Sín už ovládal len okolie Uru. Po dlhšej vojne Uru s Elamom nakoniec Elamiti roku 2003 (k1955) pred Kr. dobyli Ur a pripojili ho k svojmu štátu, čím sa skončila doba uruckej dynastie. O tomto vznikli známe literárne skladby [[Nárek nad skazou Uru]] a [[Nárek nad skazou Sumeru a Uru]].
Štát tretej urskej dynastie bol vysoko centralizovaný. Bol rozdelený na provincie, ktoré sa asi kryli s bývalými mestskými štátmi. Na ich čele stál miestodržiteľ ([[ensi]]) a kráľovi podliehajúci vojenskí velitelia (šagina). Kráľ (štát, palác) hral rozhodujúcu úlohu v ekonomike – kontroloval prakticky výrobné faktory [[pôda]] a [[kapitál]] a na kráľovských pozemkoch a v palácových dielňach zamestnával veľmi veľa ľudí odmeňovaných v naturáliách prípadne prídelmi pôdy. Rovnako významné boli chrámy, ktoré však boli pod kontrolou kráľa (ich hospodárenie kontroloval miestny ensi, museli odvádzať prebytky kráľovi a pod.). Aj chrámy však kontrolovali a prenajímali časť pôdy a zamestnávali ľudí. V chrámoch alebo ich dielňach asi pracovali aj vojnoví zajatci a otroci, ktorých však bolo veľmi málo. Zamestnávali sa nie len dospelí, ale aj deti, ženy a starci. Tretím „sektorom“ boli súkromníci – pôda v súkromnom vlastníctve a súkromní obchodníci a remeselníci – ktorých podiel na hospodárstve sa dnes už dá len hádať.
| |||