Verzia z 21:23, 22. november 2012 upraviť JackieBot (diskusia \| príspevky) Boti 9 071 editací d r2.7.2) (Robot: Zmena ru:Мюнхенское соглашение 1938 года na ru:Мюнхенское соглашение ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 22:11, 11. február 2013 upraviť vrátiť Lalina (diskusia \| príspevky) S právom rollback 136 091 editací wikilinky Ďalšia úprava →
Riadok 3: == Predohra == Po vzniku [[~~Tretia~~nacistické ~~ríša~~Nemecko\|Tretej ríše]] a nástupe [[Adolf Hitler\|Adolfa Hitlera]] k moci sa začalo schyľovať k [[Druhá svetová vojna\|2. svetovej vojne]]. Svetové mocnosti vedeli, že Hitler bude žiadať územia. Na to Hitler využíval aj Nemcov žijúcich mimo územia Nemecka. V roku [[1935]] zo zdravotných dôvodov odstúpil [[Tomáš Garrigue Masaryk]]. Prezidentom [[Česko-Slovensko\|Česko-Slovenska]] sa stal [[Edvard Beneš]]. V roku 1938 bol tiež anšlus, pripojenie Rakúska k Nemecku - hoci to [[Versaillská zmluva (1919)\|Versaillská zmluva]] zakazovala. V roku [[1938]] začal Hitler požadovať od Česko-Slovenska, aby Nemecku odstúpilo [[Sudety (región)\|Sudety]]. Nemecko na to využívalo Nemcov žijúcich v Česko-Slovensku, ktorí tvrdili, že sú diskriminovaní. To bol argument na pripojenie týchto území k Ríši. Hitler pricestoval v roku 1938 do Karlových Varov na zjazd Sudetonemeckej strany a tam mal prejav o tom, že Nemecko musí ochraňovať práva Nemcov žijúcich v zahraničí. Návrh o Sudetoch odovzdal česko-slovenskej vláde, ktorá ho odmietla. Prispelo to k vyostreniu situácie. Po niekoľkých týždňoch sa Hitler stretol s [[Neville Chamberlain\|Chamberlainom]] a vyzval ho, aby pomohol vyriešiť tento problém. Ten vyslal do Česko-Slovenska lorda [[Walter Leslie Runciman\|W. Runcimana]], ktorý mal za úlohu vyhodnotiť situáciu. Nemci v Česko-Slovensku vyjadrili nespokojnosť, ktorú Runciman interpretoval po príchode do Británie Chamberlainovi. Riadok 23: == Strany nemeckej menšiny v Česko-Slovensku == * [[Sudetonemecká strana]] (K. Henlein) * [[Karpatonemecká strana]] (F. Karmasin) == Následky == Mníchovská dohoda priamo viedla k [[~~Viedenská~~Prvá viedenská arbitráž\|Viedenskej arbitráži]], po ktorej Česko-Slovensko prišlo o ďalšie územie a bolo ešte viac oslabené. V období od [[30. september\|30. septembra]] 1938 do [[14. marec\|14. marca]] [[1939]] hovoríme o druhej česko-slovenskej republike. Mníchovská dohoda spolu s Viedenskou arbitrážou znamenala veľké sklamanie v Česko-Slovensku a negatívne ovplynila vývoj v tomto regióne. Po 2. svetovej vojne bola anulovaná. Podľa medzinárodného práva sú Mníchovska dohoda a Viedenská arbitráž neplatné od samého začiatku, pretože boli uzavreté pod hrozbou vojny a s použitím sily. Nemecko neplatnosť zmluvy výslovne uznalo až v Zmluve o medzinárodných vzťahoch v roku 1973.▼ ▲Mníchovská dohoda priamo viedla k [[Viedenská arbitráž\|Viedenskej arbitráži]], po ktorej Česko-Slovensko prišlo o ďalšie územie a bolo ešte viac oslabené. V období od [[30. september\|30. septembra]] 1938 do [[14. marec\|14. marca]] [[1939]] hovoríme o druhej česko-slovenskej republike. Mníchovská dohoda spolu s Viedenskou arbitrážou znamenala veľké sklamanie v Česko-Slovensku a negatívne ovplynila vývoj v tomto regióne. Po 2. svetovej vojne bola anulovaná. Podľa medzinárodného práva sú Mníchovska dohoda a Viedenská arbitráž neplatné od samého začiatku, pretože boli uzavreté pod hrozbou vojny a s použitím sily. Nemecko neplatnosť zmluvy výslovne uznalo až v Zmluve o medzinárodných vzťahoch v roku 1973. == Referencie ==

Mníchovská dohoda: Rozdiel medzi revíziami