Wikipédia

Operácia Barbarossa: Rozdiel medzi revíziami

Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
d poradie sekcií
RONALDO-SK (diskusia | príspevky)
4 416 editací
pravopis
Riadok 17:
|protivník1= [[Súbor:Flag of the Soviet Union (1923-1955).svg|22px|border]] [[Sovietsky zväz]]
|protivník2= [[Súbor:Flag of Germany 1933.svg|22px|border]] [[Tretia ríša|Nacistické Nemecko]] <br /> [[Súbor:Flag of Italy (1861-1946) crowned.svg|22px|border]] [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Taliansko]] <br />[[Súbor:Flag of Romania.png|22px|border]] [[Rumunské kráľovstvo|Rumunsko]] <br /> [[Súbor:Flag of Hungary 1940.svg|22px|border]] [[Maďarské kráľovstvo|Maďarsko]] <br /> [[Súbor:Flag of Finland.svg|22px|border]] [[Fínsko]] <br /> [[Súbor:Flag of First Slovak Republic 1939-1945.svg|22px|border]] [[Prvá slovenská republika|Slovensko]] <br /> [[Súbor:Flag of Independent State of Croatia.svg|22px|border]] [[Nezávislý štát Chorvátsko|Chorvátsko]]
|velitel1=[[Súbor:Flag of the Soviet Union (1923-1955).svg|22px|border]] [[Josif Vissarionovič Stalin|J.V. Stalin]]<br />[[Súbor:Flag of the Soviet Union (1923-1955).svg|22px|border]] [[Semion Timošenko|S.K. Timošenko]]<br />[[Súbor:Flag of the Soviet Union (1923-1955).svg|22px|border]] [[Kliment Vorošilov|K.J. Vorošilov]]<br />[[Súbor:Flag of the Soviet Union (1923-1955).svg|22px|border]] [[Fiodor Isidorovič Kuznecov|F.I. Kuznecov]]<br />([[Sovietsky Severozápadný front|Severozápadný front]])<br />[[Súbor:Flag of the Soviet Union (1923-1955).svg|22px|border]] [[Dimitrij Grigorievič Pavlov|D.G. Pavlov]]<br />([[Sovietsky Západný front|Západný front]])<br />[[Súbor:Flag of the Soviet Union (1923-1955).svg|22px|border]] [[Michail Petrovič Kirponos|M.P. Kirponos]]<br />([[Sovietsky Juhozápadný front|Juhozápadný front]])<br />[[Súbor:Flag of the Soviet Union (1923-1955).svg|22px|border]] [[Ivan Vladimirovič Ťjulenev|I.V. Ťjulenev]]<br />([[Sovietsky Južný front|Južný front]])<br />atď.
|velitel2=[[Súbor:Flag of Germany 1933.svg|22px|border]] [[Adolf Hitler]]<br />[[Súbor:Flag of Germany 1933.svg|22px|border]] [[Wilhelm Ritter von Leeb]]<br />([[Skupina armád Sever]])<br />[[Súbor:Flag of Germany 1933.svg|22px|border]] [[Fedor von Bock]]<br />([[Skupina armád Stred]])<br />[[Súbor:Flag of Germany 1933.svg|22px|border]] [[Gerd von Rundstedt]]<br />([[Skupina armád Juh]])<br />atď.
|sila1= 2 700 000 mužov<br />24 000 tankov<br />9 917 lietadiel
|sila2= 3 900 000 mužov<br />3 850 tankov, stíhačov tankov a útočných diel<br />2 255 až 3 664 lietadiel
Riadok 48:
 
* Severný smer útoku si razil cestu pobaltskými republikami a jeho cieľom bol [[Leningrad]] a potom [[Archangeľsk]]. Tvorila ho [[skupina armád Sever]], ktorej velil poľný maršal [[Wilhelm Ritter von Leeb|von Leeb]]. Tvorila ju [[16. armáda Wehrmachtu|16. armáda]] generála [[Ernst Busch|Buscha]], [[18. armáda Wehrmachtu|18. armáda]] generálplukovníka [[Georg von Küchler|von Küchlera]] a [[4. tanková skupina]] generálplukovníka [[Erich Hoepner|Hoepnera]], pozostávajúca z 2 mechanizovaných zborov pod vedením generálov [[Erich von Manstein|von Mansteina]] a [[Georg-Hans Reinhardt|Reinhardta]]. Zo vzduchu úsek frontu zaisťovala [[1. letecká armáda Luftwaffe|1. letecká armáda]] generálplukovníka [[Alfred Keller|Kellera]].
* Stredný, najsilnejší smer útoku si razil cestu severnou Ukrajinou a Bieloruskom; primárnym cieľom útoku bolo zničiť sovietske jednotky v trojuholníku [[Brest (Bielorusko)|Brest]] - [[Vilnius]] - [[Smolensk]], následne sa mali tieto vojská stočiť na [[Moskva|Moskvu]] a k rieke [[Volga|Volge]]. [[Skupina armád Stred|Skupine armád Stred]] velil poľný maršal [[Fedor von Bock|von Bock]]. Útočnú pesťpäsť tvorila [[2. tanková skupina]] generálplukovníka [[Heinz Guderian|Guderiana]], [[3. tanková skupina]] generálplukovníka [[Hermann Hoth|Hotha]], [[4. armáda Wehrmachtu|4. armáda]] maršala [[Günther von Kluge|von Kluge]], [[9. armáda Wehrmachtu|9. armáda]] generála [[Adolf Strauss|Straussa]] a [[2. letecká armáda Luftwaffe|2. letecká armáda]] poľného maršala [[Albert Kesselring|Kesselringa]].
* Južný smer si razil cestu Ukrajinou a jeho cieľom bol [[Kyjev]], neskôr sa mal prebojovať až k [[Astrachaň|Astrachani]], na pobreží [[Kaspické more|Kaspického mora]] od ostatných skupín armád ho delili [[Pripiaťské močiare]]. [[Skupina armád Juh|Skupine armád Juh]] velil poľný maršal [[Gerd von Rundstedt|von Rundstedt]]. Mal k dispozícii [[6. armáda Wehrmachtu|6. armádu]] maršala [[Walther von Reichenau|von Reichenaua]], [[17. armáda Wehrmachtu|17. armádu]] generála [[Carl-Heinrich von Stülpnagel|von Stülpnagela]] a [[1. tanková skupina|1. tankovú skupinu]] generála [[Paul Ludwig Ewald von Kleist|von Kleista]], vzdušný priestor zabezpečovala [[4. letecká armáda Luftwaffe|4. letecká armáda]] pod velením generálplukovníka [[Alexander Löhr|Löhra]].
* Z polárnych oblastí Nórska smerom na Murmansk útočil zbor generála [[Nikolaus von Falkenhorst|von Falkenhorsta]] podporovaný [[5. letecká armáda Luftwaffe|5. leteckou armádou]] generála [[Hans-Jürgen Stumpff|Stumpffa]].
 
=== Sovietske sily ===
Samotné sovietske ozbrojené sily mali krátko po začiatku bojov v 187 [[Divízia (vojenstvo)|divíziách]] na bojisku necelé 3 milióny mužov, 38 000 diel a mínometov, vyše 9 917 vojenských lietadiel<ref>Miroslav Šnajdr: ''Operace Barbarossa / letecká válka 22. června 1941'', Votobia, Olomouc, 2003, s. 79 - 82</ref> a až 13 100 tankov. Červená armáda sa však práve v tejto dobe nachádzala v štádiu prestavby a modernizácie. Len málo z jej skoro desaťtisíc lietadiel sa dalo porovnať s modernými strojmi Luftwaffe. Navyše takmer polovica strojov bola v nevyhovujúcom technickom stave. Na nové stíhacie stroje [[Jak-1]], či [[MiG-3]], ktoré sa v tom čase začali dodávať vzdušným silám, sa piloti sotva začali precvičovať. Podobne to bolo i s bombarovacímibombardovacími a bojovými [[Pe-2]] a [[Il-2]]. Základom boli nemoderné [[I-16]], alebo ešte zastaranejšie [[I-153]].
[[Súbor:Bt7 6.jpg|náhľad|vpravo|Sovietske tanky [[BT (tank)|BT]] patrili spolu s typom [[T-26]] k najrozšírenejším sovietskym tankom na začiatku operácie.]]
Sovietske tankové jednotky boli v tej dobe vybavené najmä tankamitankmi [[BT-5]], [[BT-7]] a hlavne [[T-26]]. Aj keď nešlo o najmodernejšie konštrukcie boli tieto tanky „papierovo“ rovnocenné nemeckým strojom [[PzKpfw II]], [[LT-35|PzKpfw 35]] a [[LT-38|PzKpfw 38]]<ref>Steven Zaloga, James Grandsen: ''Soviet Tanks and Combat Vehicles of World War Two.'' Arms and Armour Press, London, 1984, s. 126</ref>, takisto väčšine starších typov [[PzKpfw III]]. Nasadenie sovietskych tankových vojsk bolo poznačené mnohými chybami. Závažné bolo najmä to že pred vojnou Stalin zlikvidoval väčšinu dôstojníckeho zboru Červenej armády. Tankové, či mechanizované [[zbor (vojenstvo)|zbory]] boli zrušené a ich tankové jednotky rozdelené medzi pechotné divízie. Keď sa začala vojna, neboli sovietske vojská schopné postaviť proti nemeckým tankovým klinom väčšie množstvá svojich obrnencov. Ak sa to aj podarilo, boli sovietske tanky rýchlo ničené útokmi nemeckých [[strmhlavý bombardér|strmhlavých bombardérov]]. Až polovica tankov Červenej armády bola v nevyhovujúcom technickom stave, chýbali náhradné diely, viazli aj dodávky pohonných hmôt. Chýbala kvalitná protitanková munícia. To všetko sa podpísalo pod ich slabosť. Významný bol i fakt, že dôstojnícky zbor nemal prakticky žiadne skúsenosti s vedením operácii veľkého rozsahu, striktne sa pridržiaval nezmyselných smerníc a príkazov vyššieho velenia, ktoré nemalo v prvých dňoch bojov dostatok presných informácii o dianí na fronte. Pod neúspechy v počiatočných fázach bojov sa podpísala i slabá koordinácia vojsk, spôsobená okrem chýb velenia aj nedostatkom [[rádiostanica|rádiostaníc]], veľmi pálčivým najmä u tankových jednotiek.
 
Takzvaná [[Stalinova línia]], ktorú ZSSR budoval začiatkom [[30. roky 20. storočia|30. rokov]] na svojich západných hraniciach nebola pri nemeckom vpáde taktiež bojaschopná. Sčasti preto, že jej výzbroj bola demontovaná a odvezená do oblastí, ktoré ZSSR obsadil v roku [[1939]] a [[1940]], tamojšie opevnenia sa však v dobe napadnutia krajiny iba začínali stavať. Druhým problémom bola vtedajšia sovietska vojenská doktrína, tá počítala s tým, že ZSSR nikto nemôže nečakane napadnúť. Ak by sa aj tak stalo, jednotky Červenej armády ho mohutným [[protiútok]]om vytlačia na jeho vlastné územie a tam zničia. Neúspešná realizácia tohto plánu vyšla Sovietsky zväz v lete [[1941]] veľmi draho.
Riadok 102:
Stalin rozhorčený z katastrofy na tomto úseku nariadil zatknutie veliacich dôstojníkov Západného frontu. Okrem jeho veliteľa generála Pavlova to boli náčelník štábu frontu [[Vladimir Efremovič Klimovskich|Klimovskich]] a veliteľ 4. armády [[Alexandr Andrejevič Korobkov|Korobkov]]. Všetci traja vysokí dôstojníci boli napriek ich obhajobe z objektívnych príčin porážky vlastných vojsk obvinení z protisovietskej činnosti a popravení.
 
Pre sovietsky režim nastal pri nemeckom postupe problém, čo s množstvom [[politický väzeň|politických väzňov]], ktorých boľševické represné zložky zatkli na novonadobudnutom území západného Bieloruska, západnej Ukrajiny, východného Poľska, v Pobaltí a Bukovine. 24. júna 1941 vydal [[Lavrentij Pavlovič Berija|Berija]] rozkaz na likvidáciu politických väzňov na ohrozených územiach. Väzni boli na mnohých miestach vraždení bez súdu, často veľmi krutým a barbarským spôsobom. Na mnohých miestach sa NKVD nepodarilo pred príchodom Nemcov povraždiť všetkých väzňov. Výška obetí vo vnútrozemí, kde mohlo NKVD jednať dlhšiu dobu, nebola dodnes vyčíslená<ref>Lacko, M., 2012, Za oponou raja. Masakry poltickýchpolitických väzňov v sovietskych väzniciach v lete 1941. Historická Revue, XXIII, 5, s. 37-40</ref>. Zdroje poukazujú, že sa muselo jednať o desiatky tisíc životov. V období nacistického vpádu do krajiny podľa viacerých zdrojov tiež zahynulo najväčšie množstvo väzňov v sovietskych [[Gulag (1930 – 1960)|Gulagoch]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| autor = Višnevskij, A
| titul = Demografičeskije poteri po represii
Riadok 133:
Pri [[Kyjev]]e okolo ktorého sa začala uťahovať slučka obkľúčenia sa nachádzalo ešte veľké množstvo sovietskych vojsk. Tie ho mali podľa príkazu Stalina brániť za každú cenu. [[21. august]]a nemecké vojská dosiahli [[Dneper]]. V tej dobe už [[Georgij Konstantinovič Žukov|Žukov]] radil Stalinovi, aby boli vojská na ohrozených úsekoch stiahnuté zo západného brehu Dnepra, inak im hrozí obkľúčenie. Stalin však zareagoval iba tým, že Žukova odvolal z postu náčelníka generálneho štábu a nahradil ho maršalom [[Boris Šapošnikov|Šapošnikovom]]. [[9. september|9. septembra]] vydal rozkaz aby sa vojská pripravili na [[ústup (vojenstvo)|ústup]], ktorý sa však nikdy neuskutočnil. Už [[25. august]]a totiž začala nemecká 2. tanková skupina pod [[Heinz Wilhelm Guderian|Guderianovým]] vedením postup na mesto od [[Gomeľ]]a. O niekoľko dní zaútočila aj 1. tanková skupina [[Paul Ludwig Ewald von Kleist|von Kleista]] pri [[Kremenčug]]u a [[Čerkassy|Čerkassoch]]. [[14. september|14. septembra]] [[1941]] sa spolu tieto kliešte zovreli pri Lochvici. Červenou armádou držaná oblasť v trojuholníku [[Kyjev]] - [[Čerkassy]] - [[Lochvici]] sa čoskoro rozpadla na menšie ohniská odporu. Pokusy o prelomenie obkľúčenia neboli sústredené na jedno miesto a boli vykonané nedostatočne pripravenými vojskami. [[Kyjev]] padol [[20. september|20. septembra]] [[1941]]. Posledné ho opúšťali jednotky 4. divízie [[NKVD]], ktoré zamínovali centrum mesta, mnohé administratívne a historické budovy, zničili všetky mosty cez [[Dneper]] a zanechali mesto bez elektrickej energie. [[26. september|26. septembra]] prestali všetky sovietske jednotky v kotli klásť organizovaný odpor. Veliteľ Juhozápadného frontu maršal [[Semion Buďonnyj|Buďonnyj]] na poslednú chvíľu odletel lietadlom do [[Moskva|Moskvy]]. Jeho zástupcovia, generáli [[Michail Petrovič Kirponos|Kirponos]] a [[V.I. Tupikov|Tupikov]], padli v boji. Veliteľ 6. armády generál Potapov bol zajatý. Viac než milión sovietskych vojakov a dôstojníkov zahynulo, bolo zajatých, alebo sa v neprehľadnej situácii rozptýlilo. Do nemeckých rúk sa dostalo asi 532 000-650 000 zajatcov, 3718 [[kanón]]ov, 884 [[tank]]ov a množstvo iného vojenského materiálu, ktorý Sovieti nestihli znehodnotiť. Z kotla uniklo len asi 15-20 000 mužov. 5 sovietskych armád a s nimi celý Juhozápadný front prakticky prestali existovať. Bola to katastrofálna porážka Červenej armády, likvidácia Kyjevského kotla však dala čas sovietskym jednotkám na iných úsekoch frontu. Niekoľko dní po obsadení Kyjeva explodovalo v centre mesta niekoľko budov, časť z nich využívali v tej dobe nemecké okupačné sily. Išlo o budovy podmínované jednotkami [[NKVD]]. Nemci tento incident využili a obvinili z diverznej činnosti miestnych Židov, ktorých potom postrieľali v neďalekej rokline [[Babij Jar]]. Ich masové vraždy sa začali [[29. september|29. septembra]] [[1941]].
[[Súbor:Bundesarchiv B 145 Bild-F016202-15A, Russland, Festnahme eines sowjetischen Soldaten.jpg|náhľad|Nemec odzbrojuje vzdávajúceho sa sovietskeho vojaka v streleckom zákope.]]
Jedným z úsekov kde chýbali [[Heinz Wilhelm Guderian|Guderianove]] sily bol smer [[Smolensk]] - [[Moskva]]. [[Fedor von Bock|Von Bockov]] predný voj dorazil k Smolensku už [[16. júl]]a [[1941]] (podľa iných [[15. júl]]a) ale postupne narazil na silný odpor na pomerne širokom fronte a bol nútený na čas zastaviť postup. Pritom Smolensk bránila najprv iba jediná ucelená divízia a niekoľko narýchlo sformovaných streleckých plukov vyzbrojených len starými japonskými [[puška]]mi. V noci sa následne Nemcom podarilo dostať až k mostom cez [[Dneper]], ktoré však Sovieti včas vyhodili do vzduchu. Nasledujúceho dňa dorazili sovietske posily a rozpútali sa dva týždne trvajúce boje o mesto. Až [[29. júl]]a, keď situácia pre obrancov vyzerala veľmi povážlivo, dalo veliteľstvo rozkaz na [[ústup (vojenstvo)|ústup]]. Oficiálna správa o strate mesta však bola vydaná až o dva týždne neskôr. V tej dobe sa Sovietom podarilo zastaviť Nemcov a nepustiť ich hlbšie do vnútrozemia. Nasadzovaním záloh na fronte od [[Velikyje Luki|Velikých Luk]] po [[Mozyr]] a úspešnými protiútokmi tak nepriateľa nakrátko zastavili. V tej dobe však bol i tento krátky čas nesmierne dôležitý. Hoci v nasledujúcich bojoch boli stále viac zatlačovaní a [[Smolensk]] sa dostal do nemeckých rúk, prielom sovietskej obrany nemeckými tankamitankmi nenastal. Červená armáda bola na niekoľko týždňov schopná udržať súvislú líniu asi {{km|30|m}} východne od [[Smolensk]]a na čiare [[Jarcevo (Smolenská oblasť)|Jarcevo]] - [[Jeľňa]] - [[Desna]]. Sovieti sa pokúšali o protiútoky, pri ktorých sa im podarilo oslobodiť mesto [[Jeľňa|Jeľňu]]. Za tento úspech bola sovietská [[100. strelecká divízia]] vyznamenaná a ako prvá zo sovietskych jednotiek počas vojny označená ako gardová ([[1. gardová strelecká divízia]]). V týchto bojoch boli po prvý krát použité povestné raketomety „[[Kaťuša (raketomet)|Kaťuša]]“, ktoré pri prvom nasadení v boji spôsobili Nemcom ťažké straty. Napriek tomu, že v konečnom dôsledku bitku vyhrali Nemci, boje pri Smolensku výrazne zlepšili sovietsku morálku a výrazne prispeli k víťazstvu v nasledujúcich bojoch pri Moskve. A to i napriek tomu, že v záverečnej fáze bojov sa Nemcom podarilo obkľúčiť a zlikvidovať dve sovietske armády. Presmerovanie nemeckých tankových síl generála Guderiana, po úvodnom neúspechu pri Smolensku možno podľa niektorých názorov považovať za rozhodujúci moment v priebehu 2. svetovej vojny<ref>Russel H.F. Stolfi: ''Hitlerovy tanky na východě.'' Jota, Brno, 2007, 320 s.</ref>, keďže mali Nemci veľkú šancu rýchlo pokračovať v úspešnom útoku na nepripravenú Moskvu.
 
== Bitka o Moskvu ==
Riadok 182:
Nemci rovnako podcenili aj obyvateľov Sovietskeho zväzu ako celok. Všeobecne si predstavovali sovietskych [[vojak]]ov ako slabých a väčšinu z nich vnímali ako podradné [[Človek (filozofia)|ľudské bytosti]]. Počas nasledujúcich bojov však boli nemeckí vojaci ohromení odhodlaním a zúrivosťou, s ktorou Červená armáda často bojovala. Plánovači boli zaskočení mierou utrpenia, ktorú sovietski ľudia dokázali zniesť a pritom ďalej pracovať či bojovať.
[[Súbor:RIAN archive 1274 Tanks going to the front.jpg|náhľad|Sovietske tanky T-34 model 42 pripravené k odchodu na front z továrne Uralmaš v Sverdlovsku]]
Ďalšími činiteľom nemeckého neúspechu bolo podcenenie sovietskych technických možností a kapacít. Niektoré sovietske zbrane a vybavenie boli na začiatku bojov skutočne na dosť nízkej úrovni, v porovnaní so svojimi nemeckými konkurentmi. Túto medzeru sovietska armáda plánovala zaceliť vývojom a výrobou nových vzorov. Priemerný sovietsky branec bol všeobecne slabo vybavený. Kráčal do vojny v rovnakých čižmách ako jeho predkovia v [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]], no na prvý pohľad horšia výzbroj v skutočnosti nemusela zvlášť zaostávať za jeho protivníkom. Väčšina sovietskych pešiakov bola vyzbrojená štandardnou puškou [[Mosin-Nagant|Mosin-Nagant 1891/30]], celkom porovnateľnou s nemeckou puškou [[Mauser Karabiner 98k]], ktorá bola štandardnou zbraňou nemeckej pechoty počas celej vojny. V roku 1941 bolo rovnako ako v sovietskej armáde väčšina príslušníkov nemeckých pozemných síl vyzbrojená puškami. Nemci začali samopaly vo väčšom meradle používať až v rokoch 1944 a 1945. Sovietske velenie však bolo pomalšie pri implementácii [[samopal]]ov a automatických zbraní. Počas vojny zavedené konštrukcie samopalov ako bol [[PPŠ-41]], či poloautomatických pušiek [[SVT-40]], vzbudili obdiv nemeckých konštruktérov aj vojakov v poli. Sovietskej armáde navyše v prvých dňoch Barbarossy nechýbali ani zbrane, ani munícia. Nemecká armáda mala v priemere na jedného vojaka asi len polovicu zbraňových a muničných zásob. Podobne na tom boli aj tankové sily, ktoré vojnu začínali s tankamitankmi [[T-26]], [[BT-5]] a [[BT-7]], ktoré boli porovnateľné so svojimi nemeckými konkurentmi, a zlyhali najmä kvôli nesprávnemu spôsobu nasadenia, zlému logistickému zabezpečeniu a nedostatku kvalitnej protitankovej munície. Sovieti počas nemeckého vpádu práve zavádzali aj nové typy tankov ako bol [[T-34]] a [[KV-1]], ktoré až do príchodu tankov [[PzKpfw IV]] s dlhou hlavňou a [[Panzerkampfwagen VI Tiger|PzKpfw VI Tiger]], boli nadradené nemeckým konštrukciám. Sovietske ozbrojené sily na začiatku bojov trpeli nedostatkom kvalitných rádiostaníc, čo bolo najvypuklejšie u tankových a leteckých jednotiek, kde boli rádiostanicami vybavené zväčša iba veliteľské stroje. Aj tento nedostatok bol počas vojny postupne odstránený. Výraznú prevahu malo spočiatku najmä nemecké letectvo. Bolo to preto, že vpád zastihol sovietske vzdušné sily počas prezbrojovania na moderné typy, ktorých vývoj ešte nebol celkom ukončený.
 
=== Chyby logistického plánovania ===
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/wiki/Operácia_Barbarossa“