Bavlna: Rozdiel medzi revíziami

Najstaršia písomná zmienka o bavlne pochádza z [[India|Indie]] ([[Rig-Veda]], 1500 pred Kr.). Približne 1000o 1 000 rokov neskôr popisuje indickú bavlnu [[Herodotos]] takto: „a rastú tam stromy, ktorých plodom je vlna, ktorá prekonáva svojou nádherou a kvalitou ovčiu vlnu. Indovia si robia svoje šaty z tejto stromovej vlny“.

Brzdou celého procesu bolo naďalej zdĺhavé a pracné ručné odstraňovanie semienok zo surovej bavlny. Jeden robotník bol spravidla schopný prečistiť iba 1 [[libra|libru]] surovej bavlny denne. V roku [[1793]] vynašiel [[Massachusettsmassachusetts]]ký rodák [[Eli Whitney]] jednoduchý stroj na čistenie surovej bavlny a odstraňovanie semienok (''Cotton gin''). Zdroje amerického patentového úradu síce naznačujú, že prvý takýto stroj bol zostrojený o dva roky skôr [[Noah Homes|Noahom Homesom]], ale aj napriek tomu je dnes väčšinou označovaný ako vynálezca práve Whitney. Cotton gin umožnil spracovávať 50 až 100-krát väčšie množstvo bavlny v prípade ručne poháňaného stroja. Ešte oveľa efektívnejšie boli stroje poháňané koňmi alebo neskôr parným strojom. Tým bola odstránená najväčšia prekážka priemyselného využitia bavlny. Za dva roky od vynálezu cotton ginu vzrástla produkcia bavlny v [[Spojené štáty|Spojených štátoch]] 33-krát (z 0,18 milióna libier na 6 miliónov) a do roku [[1810]] na 93 miliónov libier. Ekonomika celého Juhu bola od tejto doby založená na pestovaní bavlny. Potreba ohromného množstva lacnej pracovnej sily na rozsiahle bavlníkové plantáže bola vyriešená dovozom [[otrok]]ov z [[Afrika|Afriky]].

Dnes sa bavlna pestuje vo všetkych teplých oblastiach sveta, pričom sa pestujú vysoko vyšľachtené odrody a druhy, ktoré sú ale založené na pôvodných lokálnych odrodách. Najjemnejšie druhy bavlny, ktoré sa používajú na spodnú bielizeň, sa pestujú v Egypte a [[Stredomorie (Stredozemné more)|Stredomorí]]. Stredné typy sa pestujú v Indii a Severnej Amerike a používajú sa na výrobu tričiek a podobne. Najhrubšie typy bavlny sa používajú na výrobu kobercov a niektorých priemyselných textílií.

Pestovanie bavlny je veľmi náročné na používanie [[pesticíd]]ov, ktoré sa aplikujú 10 – 20-krát ročne, niekedy aj častejšie. Najmä v rozvojových krajinách bez dostatku ochranných pomôcok dochádza často ku smrteľným otravám počas ich aplikácie. Hlavnými škodcami sú v rôznych častiach sveta [[motýľMotýle|motýle]] z rodov Helicoverpa, Earias, Heliothis a Pectinophora. Aplikáciu insekticídov je možné znížiť o 60 až 80 % pestovaním transgenných odrôd bavlny, ktoré sú vďaka vloženému Bt-génu z pôdnej baktérie Bacillus thuringiensis jedovaté pre húsenice týchto motýľov. Transgenné odrody bavlny sa pestujú v USA, [[Čína|Číne]], [[Austrália (štát)|Austrálii]] a [[India|Indii]]. Bohužiaľ v niektorých prípadoch, napríklad v roku [[2001]] v Austrálii alebo v roku [[2003]] v Indii, došlo ku zlyhaniu tejto genetickej ochrany a poľnohospodári pestujúci tieto odrody utrpeli veľké ekonomické straty. V Indii môžeme problémy s transgennou bavlnou do istej miery vysvetliť čiernym trhom, kde sa vďaka vysokému dopytu po geneticky modifikovanej bavlne predávajú často bežné semená ako transgenné.