Latinské písmo: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
úprava formátovania
d úprava citácie
Riadok 16:
 
==Písmená ==
Archaické latinské písmo (presnejšie archaická kapitála) obsahovalo 21 písmen: [[A]] [[B]] [[C]] [[D]] [[E]] [[F]] [[Z]] [[H]] [[I]] [[K]] [[L]] [[M]] [[N]] [[O]] [[P]] [[Q]] [[R]] [[S]] [[T]] [[V]] [[X]].<ref name="EA">{{Citáciaabeceda knihylatinská. In: ''Encyklopedie antiky'' / Zpracoval kolektiv za vedení Ludvíka Svobody. 1. vyd. Praha: Academia, 1973. 741 s. s. 31. (po česky)</ref> Chýbalo teda [[J]], [[U]], [[G]] a [[Y]], písmená U a V, I a J sa začali dôsledne rozlišovať až v 17. storočí.<ref name="EA" />
| meno zborník =
| priezvisko zborník =
| autor zborník =
| odkaz na autora zborník =
| kapitola zborník = abeceda latinská
| url kapitoly zborník =
| priezvisko = Svoboda
| meno = DrSc. Ludvík
| odkaz na autora =
| titul = Encyklopedie antiky
| vydavateľ = Academia
| miesto = Praha
| rok = 1973
| isbn =
| dátum prístupu =
| url =
| diel =
| typ dielu =
| strany = s. 31
| jazyk = čeština
}}</ref> Chýbalo teda [[J]], [[U]], [[G]] a [[Y]], písmená U a V, I a J sa začali dôsledne rozlišovať až v 17. storočí.<ref name="EA" />
 
Od 1. stor. pred Kr. do stredoveku písmo obsahovalo 23 písmen (pribudlo G a Y). Od stredoveku bolo písmen 26 (pribudlo J, W a U).
Řádek 45 ⟶ 24:
Vo väčšine latinských písmnových systémov (vrátane anglického, nemeckého, francúzskeho, talianskeho) sa zložky ani písmená s diakritickými znamienkami nezačleňujú do abecedy (chápanej ako usporiadaný súbor grafických znakov písma). V iných písmových systémoch (napr. v dánskom, nórskom, vo švédskom, v španielskom, českom, slovenskom, poľskom, maďarskom, vo fínskom, v rumunskom) sa písmená s diakritickými znamienkami a najdôležitejšie dvojpísmenové zložky začleňujú do abecedy, aj keď treba dodať, že sa toto začlenenie nie vždy rešpektuje (napr. aj v slovenskej abecede). Z týchto dôvodov je výsledný počet písmen v rozličných európskych abecedách rozdielny.
 
== Pôvod ==
Písmo je nesporne odvodené zo západogréckeho písma. Vidno to na zhode latinskej abecedy so západogréckou, najmä na používaní písmena chí vo význame [ks], neprítomnosti písmen ksí a ómega a prítomnosti písmen vau (digamma), koppa v obidvoch týchto abecedách, ako aj na podobnosti tvaru latinských písmen C, D, I, P, R, S, V so západogréckymi ekvivalentami. Zo západogréckej abecedy do najstaršieho latinského písma neboli prevzaté len písmená théta, fí a psí. Éta bola do latinského písma prevzatá s archaickým znením [h], písmeno ypsilon v zmenenom význame [u] — [v].
 
Řádek 164 ⟶ 143:
*[http://archivnictvi.euweb.cz/dokumenty/Dejiny-a-vyvoj-naseho-pisma.pdf]
 
== Zdroj ==
* {{Citácia knihy
Krupa, V., Genzor, J: ''[[Písma sveta]]'', 1989
| priezvisko zborník = Krupa
| meno zborník = Viktor
| odkaz na autora zborník = Viktor Krupa
| priezvisko2 = Genzor
| meno2 = Jozef
| odkaz na autora2 = Jozef Genzor
| titul = EncyklopediePísma antikysveta
| odkaz na autoratitul = Písma sveta
| vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]]
| miesto = PrahaBratislava
| rok = 19731989
| urlvydanie = 1
| isbn = 80-215-0011-5
| počet strán = 358
| edícia = Malá moderná encyklopédia
| strany = s. 31251-267
}}
 
{{Latinka}}