Verzia z 19:43, 14. apríl 2015 upraviť Marián 2 (diskusia \| príspevky) 26 696 editací →‎Hľadanie prostriedkov: Edwin Powell Hubble ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 20:55, 25. apríl 2015 upraviť vrátiť HPPA (diskusia \| príspevky) 4 290 editací d preklepy Značka: vizuálny editor Ďalšia úprava →
Riadok 62: \| pages = 781 – 782 \| language = Anglicky }}</ref> [[Slnečné observatórium]] obiehajúce okolo Zeme bolo vypustené v roku [[1962]] [[Veľká Británia\|Veľkou Britániou]] ako časť vesmírneho programu [[Ariel (družica)\|Ariel]] a v roku [[1966]] svet zažil vypustenie prvého [[Obiehajúce astronomické observatórium\|Obiehajúceho astronomického observatória]] (OAO) vesmírnou agentúrou [[NASA]]. Batéria misie OAO-1 zlyhala po troch dňoch, čím aj skončila celá misia, ale nasledujúca misia OAO-2 ~~uskutočnovala~~uskutočňovala ultrafialové pozorovania hviezd a [[galaxia\|galaxií]] od jej štartu v roku [[1968]] až do roku [[1972]], ďaleko za hranicou jej pôvodne plánovanej životnosti jedného roka. Misie OAO ukázali, akú dôležitú úlohu v astronómii by mohli zohrávať pozorovania z vesmíru. V roku [[1968]] sa zrodili smelé plány NASA pre vývoj zrkadlového ďalekohľadu, tzv. [[reflektor (astronómia)\|reflektora]] s {{m\|3\|m}} v priemere, známom ako ''Veľký obiehajúci ďalekohľad'' alebo ''Veľký vesmírny ďalekohľad''. Dátum jeho štartu bol navrhnutý na rok [[1979]]. Tieto plány zdôrazňovali potrebu servisných misií s ľudskou posádkou k teleskopu, aby bolo zaručené, že taký na financie náročný projekt, bude mať príslušne dlhú životnosť. Paralelne vyvíjané plány pre znovupoužiteľné [[kozmický raketoplán\|kozmické raketoplány]] naznačovali, že technológia, ktorá umožní servisné lety k ďalekohľadu, bude čoskoro dostupná.<ref>Spitzer, Lyman S (1979), [http://adsabs.harvard.edu/abs/1979QJRAS..20...29S History of the Space Telescope], ''Quarterly Journal of the Royal Astronomical Society'', v. 20, p. 29. PDF version [http://articles.adsabs.harvard.edu/cgi-bin/nph-iarticle_query?1979QJRAS..20...29S&data_type=PDF_HIGH&whole_paper=YES&type=PRINTER&filetype=.pdf here].</ref> Riadok 84: Brúsenie zrkadiel začalo v roku [[1979]] a pokračovalo až do mája [[1981]]. Aby bola hmotnosť zrkadla čo najmenšia, pozostávalo z dvoch častí hrubých jeden palec, medzi ktorými sa nachádzala mriežka so štruktúrou [[včelí plást\|včelieho plástu]]. NASA v tom čase preverovala manažérsku štruktúru Perkin Elmer. Brúsenie sa začalo posúvať oproti plánu a presahovať rozpočet. Z dôvodu šetrenia financií NASA zastavila práce na zrkadle a presunula dátum štartu ďalekohľadu na október [[1984]]. Zrkadlo bolo dokončené do konca roku [[1981]] pridaním odrazovej vrstvy hliníku s hrúbkou 75 nm a ochranného náteru z [[fluorid horčíka\|fluoridu horčíka]] s hrúbkou 25 nm, ktorý zlepšil odrazivosť zrkadla v ultrafialovom spektre. Prehlbovali sa pochybnosti o schopnosti účasti Perkin Elmer na projekte tejto dôležitosti. NASA odložila dátum štartu ďalekohľadu až na apríl [[1985]]. Sklz v projekte sa zväčšoval rýchlosťou asi o štvrtinu za mesiac a niekedy ~~spozdenie~~oneskorenie dosiahlo hodnoty 1:1. NASA bola nútená odložiť dátum štartu až na 1. marca a potom na august 1986. Do tohto okamihu sa úplný rozpočet projektu navýšil na 1,175 miliardy dolárov <ref name="dunar" />. === Usporiadanie vnútra komplexu ďalekohľadu === Riadok 95: === Pôvodné prístroje === HST niesol na palube pri štarte päť vedeckých prístrojov: ''Wide Field and Planetary Camera'' (WF/PC), ''Goddard High Resolution Spectrograph'' (GHRS), ''High Speed Photometer'' (HSP), ''Faint Object Camera'' (FOC) a ''Faint Object Spectrograph'' (FOS). WF/PC slúžilo ako zariadenie s vysokým rozlíšením zobrazovania primárne určené pre pozorovania v optickej oblasti spektra. Mohlo pracovať v dvoch režimoch, pričom v prvom malo jeho zorné pole veľkosť 2,7 x 2,7 oblúkových minút a v druhom 1,2 x 1,2 oblúkových minút. Prvý režim slúžil na sledovanie vzdialenejších objektov, druhý na ~~sledovnie~~sledovanie bližších telies (napr. [[planéta\|planét]]). Skonštruovalo ho [[Jet Propulsion Laboratory]] pri NASA a zakomponovalo doň sadu 48-ich filtrov izolujúcich [[spektrálna čiara\|spektrálne čiary]] s osobitným astrofyzikálnym významom. Prístroj obsahoval 8 [[Nábojovo viazaná štruktúra\|CCD]] [[čip]]ov, pričom každá z oboch kamier využívala presne polovicu čipov. Wide Field Camera (WFC) pokrývala uhlovo väčšie pole na úkor nižšieho rozlíšenia, Planetary Camera (PC) robila snímky pomocou efektívnejšej a väčšej [[Ohnisková vzdialenosť\|ohniskovej vzdialenosti]] <!-- (?) --> než čipy u WFC, čím dosiahla väčšie priblíženie. GHRS bol [[spektrograf]] určený na snímanie objektov v ultrafialovej časti spektra. Vyrobilo ho Goddardovo centrum vesmírnych letov a samotné zariadenie bolo schopné dosiahnuť spektrálne rozlíšenie s hodnotou 90 000.<ref>{{cite journal \|author=Brandt J.C. ''et al'' \|year=1994 \|title=The Goddard High Resolution Spectrograph: Instrument, goals, and science results \|journal=Publications of the Astronomical Society of the Pacific \|volume=106 \|pages=890 – 908 \|url=http://articles.adsabs.harvard.edu/cgi-bin/nph-iarticle_query?1994PASP..106..890B&data_type=PDF_HIGH&whole_paper=YES&type=PRINTER&filetype=.pdf \|doi=10.1086/133457 }}</ref> Pre snímkovanie v ultrafialovej oblasti boli optimalizované aj ostatné zariadenia (FOC a FOS), rovnako mali najvyššie priestorové rozlíšenie zo všetkých zariadení na palube ďalekohľadu. FOC bolo vybavené trojstupňovým [[fotonásobič]]om a slúžilo na sledovanie veľmi slabých objektov. FOS bol sprektrograf a študoval optické spektrá veľmi vzdialených objektov. Tieto tri prístroje nepoužívali pre detekciu CCD-čipy, ale [[digikon]]y, ktoré počítali [[fotón\|fotóny]]. FOC skonštruovala Európska vesmírna agentúra a spoločnosť Martin Maretta (dnes pod spoločnosťou [[Lockheed]]) postavila FOS. Riadok 124: === Havária Challengeru, odklad, konečný štart === Na začiatku roku [[1986]] vyzeral plánovaný októbrový štart ďalekohľadu už celkom reálny, ale nečakaná [[havária raketoplánu Challenger]] koncom januára pozastavila americký vesmírny program. Flotila zvyšných raketoplánov ostala v hangároch a štart Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu bol odsunutý o štyri roky. Teleskop musel byť umiestnený v čistej miestnosti, musel byť v prevádzke a pravidelne bol čistený [[dusík]]om, až kým sa znovu nenaplánoval jeho štart. Táto situácia zvyšovala celkovú cenu projektu, mesačne totiž stálo len ~~uržiavanie~~udržiavanie ďalekohľadu asi 6 miliónov dolárov. Na druhej strane, inžinieri využívali tento čas na vykonávanie viacerých rozsiahlych testov a rôznych vylepšení.<ref>Tatarewicz, SP-4219, p. 371.</ref> Nakoniec, po [[STS-26\|obnovení prevádzky vesmírneho programu]] v roku [[1988]], sa štart ďalekohľadu naplánoval na rok [[1990]]. [[24. apríl]]a 1990 úspešne vyniesla ďalekohľad na obežnú dráhu misia STS-31 pomocou raketoplánu Discovery.<ref>{{cite web \|url=http://science.ksc.nasa.gov/shuttle/missions/sts-31/mission-sts-31.html \|title=STS-31 \|publisher=NASA \|accessdate=2008-04-26}}</ref> Riadok 270: Medzi ďalšie významné objavy ďalekohľadu patria [[protoplanetárny disk\|protoplanetárne disky]] v [[hmlovina Orión\|hmlovine M 42]];<ref>{{cite web \|url=http://hubblesite.org/newscenter/archive/releases/1994/24/text/ \|title=Hubble Confirms Abundance of Protoplanetary Disks around Newborn Stars \|publisher=STScI \|date=1994-06-13 \|accessdate=2008-04-26}}</ref> dôkazy prítomnosti [[extrasolárna planéta\|extrasolárnych planét]] okolo hviezd podobných Slnku;<ref>{{cite web \|url=http://www.nasa.gov/mission_pages/hubble/exoplanet_transit.html \|title=Hubble Finds Extrasolar Planets Far Across Galaxy \|publisher=NASA \|date=2006-10-04 \|accessdate=2008-04-26}}</ref> a pozorovania optických náprotivkov stále nedostatočne vysvetlených [[Záblesk gama žiarenia\|zábleskov žiarenia]].<ref>{{cite web \|url=http://science.nasa.gov/newhome/headlines/ast26mar99_1.htm \|title=Autopsy of an Explosion \|publisher=NASA \|date=1999-03-26 \|accessdate=2008-04-26}}</ref> Vesmírny ďalekohľad bol použitý aj na študovanie objektov na okraji slnečnej sústavy – [[trpasličia planéta\|trpasličej planéty]] [[134340 Pluto\|Pluta]]<ref>{{cite web \|url=http://apod.nasa.gov/apod/ap960311.html \|title=APOD: March 11, 1996 - Hubble Telescope Maps Pluto \|publisher=NASA \|accessdate=2008-04-26}}</ref> a [[Eris]].<ref>{{cite web \|url=http://hubblesite.org/newscenter/archive/releases/2007/24/full/ \|title=Astronomers Measure Mass of Largest Dwarf Planet \|publisher=NASA \|date=2007-06-14 \|accessdate=2008-04-26}}</ref> Unikátny odkaz, ktorý nám zanechal projekt Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu, sú snímky tzv. ~~Hubblovych~~Hubblových hlbokých a ultra-hlbokých polí. Pri ich snímaní bola využitá jedinečná citlivosť prístroja na [[vlnová dĺžka\|vlnových dĺžkach]] viditeľného svetla, čím sa vytvorili obrázky malých kúskov oblohy. Na nich je možné vidieť galaxie vzdialené miliardy [[svetelný rok\|svetelných rokov]]. Nikdy predtým sa takto vzdialené objekty nepodarilo astronómom zobraziť vo [[viditeľné svetlo\|viditeľnom svetle]]. Hubblov ďalekohľad nám tak poskytol pohľad do ranného štádia [[Vývoj vesmíru\|vývoja vesmíru]]. Téma hlbokých polí sa zakrátko stala hlavnou náplňou mnohých vedeckých prác. === Význam ďalekohľadu pre astronómiu ===

Hubblov vesmírny ďalekohľad: Rozdiel medzi revíziami