Verzia z 15:16, 26. november 2014 upraviť 217.195.172.166 (diskusia) preklep v slove Hustiských vojen nad obrázkom ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 12:44, 30. máj 2015 upraviť vrátiť HPPA (diskusia \| príspevky) 4 290 editací d pravopis Značka: vizuálny editor Ďalšia úprava →
Riadok 25: Obe používali klasickú [[husitská taktika\|husitskú taktiku]] a výzbroj. Proti iste skúsenému a úctyhodnému veliteľskému tandemu Prokop Holý a Ján Čapek zo Sán sa postavil nemenej skúsený a schopný umiernený kališník [[Diviš Bořek z Miletínka]], starý spolubojovník [[Ján Žižka\|Jána Žižku]]. Bitka sa zo začiatku vyvíjala trošku nudne. Radikálna strana, ktorá dorazila na bojisko skôr, zaujala výhodné postavenie na návrší juhozápadne od ~~Lipan~~Lipian a uzavrela sa vo [[vozová hradba\|vozovej hradbe]]. A čakala. S dostatkom zásob si mohla čakanie dovoliť, spoliehala sa totiž na nervozitu svojich nepriateľov, ktorí budú nervózni z toho, že ich vlastné panstvá a oblasti sú nechránené. Posily navyše očakávala iba ona. Výsledkom mal byť buď rozpad a oslabenie katolíckej strany, alebo jej generálny útok, no za veľmi nevýhodných podmienok. Velitelia umiernených si tohoto samozrejme boli vedomí (na mieste svojich nepriateľov by nepochybne zvolili rovnaký postup) a rozhodli sa použiť lesť, ktorá by patovú situáciu vyriešila. Diviš Bořek z Miletínka rozdelil svoju [[jazda\|jazdu]] na dve časti. Jednu skryl v dolinke neďaleko vozovej hradby nepriateľa a druhú poslal do útoku. Ten samozrejme nemohol uspieť a nikoho neprekvapilo, že už po prvých salvách a mŕtvych sa provokujúca jazda zastavila a dala sa na ústup, či skôr útek. A v tej chvíli sa Prokop Holý a Jan Čapek zezo Sán dopustili osudnej chyby. Pri pohľade na utekajúceho nepriateľa si „Boží bojovníci“ spomenuli na predchádzajúce ľahké víťazstvá nad [[krížová výprava\|krížovými výpravami]] a na svojich [[spanilá jazda\|spanilých jazdách]], ktoré im [[Boh]] "daroval" a otvorili vozovú hradbu, aby aj teraz znovu zničili dezorganizovanú a demoralizovanú jazdu nepriateľa. Umiernení počkali, až bude Jan Čapek zo Sán dosť ďaleko od hradby a všetci budú zaujatí sledovaním rodiaceho sa masakru, a potom ich skrytý oddiel zaútočil. Nebol dosť silný, aby dobyl vozovú hradbu a zničil nepriateľa, ale na to, aby splnil svoju úlohu a udržal nepriateľskú hradbu otvorenú až do príchodu pechoty, bol silný dosť. Vzápätí potom, čo zaútočil, sa vozová hradba umiernených rozpadla a pechota sa vrhla jazde na pomoc. Ustupujúci oddiel prestal utekať, obrátil sa, aby sa stretol s jazdou sirotkov. Až nečakaná zmena v správaní nepriateľa vzbudila v hlavnom veliteľovi sirotkov podozrenie. Jediný pohľad na bojisko mu povedal všetko. Videl valiacu sa pechotu umiernených, a videl boj, ktorý sa rozpútal v neuzatvorenej medzere medzi vozmi, ktorou opustil svoju pojazdnú pevnosť. Okamžite mu bolo jasné, že sa nepodarí včas uzavrieť ani vnútornú hradbu. Skúsený veliteľ nezaváhal. Dobre videl zúfalé signály, ktorými ho volal na pomoc Prokop Holý, ktorý zostal s pechotou pri vozoch. Ale aj jemu muselo byť jasné, že je neskoro. Hradbu sa nepodarí uzavrieť a dokonca aj prostí vojaci poznali základné pravidlo, ktoré za celú dobu existencie husitskej vojnovej taktiky nikdy nesklamalo: ak padne vozová hradba, je bitka stratená. A Ján Čapek zo Sán mal povinnosť k svojim mužom. Ak nemohol zachrániť [[pechota\|pechotu]], ešte tu bola jazda okolo neho a nedobytné mesto [[Kolín]] neďaleko. Jeho útek z bojiska mu od prohusitsky orientovaných historikov vyniesol punc zradcu a zbabelca. Väčšina historikov zaoberajúcich sa primárne [[vojenstvo]]m s tým ale nesúhlasí. Podľa nich bolo jeho rozhodnutie pragmatické a správne, v danej chvíli bola bitka aj tak stratená a Jan Čapek zo Sán urobil to, čo bolo jeho povinnosťou – ak nemohol zvíťaziť a zachrániť všetkých svojich spolubojovníkov, zachránil aspoň tých, čo mohol.

Bitka pri Lipanoch: Rozdiel medzi revíziami