Colette: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
wikilinky, rozšírenie, preklepy
Riadok 1:
{{Infobox Spisovateľ
| meno = Sidonie-Gabrielle ColettováColette
| obrázok = SidonieGabrielleColette.jpg
| veľkosť obrázka = 200px
Riadok 34:
'''Sidonie-Gabrielle Colette''' (* [[28. január]] [[1873]], [[Saint-Sauveur-en-Puisaye (obec)|Saint-Sauveur-en-Puisaye]], [[Francúzsko]] - † [[3. august]] [[1954]], [[Paríž]]) bola jedna z najvýznamnejších francúzskych [[spisovateľ|spisovateliek]] románov. Najznámejšou je jej prvotina ''Claudine'' (''Claudine v škole'' ([[1900]]), ''Claudine v Paríži''), ktorú napísala na popud svojho prvého manžela a po prvýkrát vyšla pod jeho menom Willy. V prvom okamihu vyvolala kniha škandál.
 
Jej tvorba po oslobodení od vplyvu jej prvého manžela nadobudla väčšiu celistvosť. V roku [[1936]] sa stala členkou ''Kráľovskej belgickej akadémie'', v roku [[19441945]] členkou Goncourtovej akadémie a neskôr jej bol dokonca udelený [[Čestná légia|Rad čestnej légie]]. O jej mimoriadnej významnosti svedčí aj fakt, že ako prvádruhá žena vojedným Francúzskuz maladesiatich počlenov smrtiGoncourtovej štátnyakadémie<ref>{{Citácia pohreb,elektronického ktorý sa konal na veľkom čestnom nádvorí [[Palais-Royal]].dokumentu
| priezvisko = Thomalla
| meno = Ariane
| odkaz na autora =
| vydavateľ = DeutschlandRadio
| titul = Das menschlichste Herz der modernen französischen Literatur
| url = http://web.archive.org/web/20050208002008/http://www.dradio.de/dlf/sendungen/wirerinnern/290156/
| dátum vydania = 2004-08-03
| dátum prístupu = 2015-8-3
| miesto =
| jazyk = nemecky
}}</ref>, a neskôr jej bol udelený [[Čestná légia|Rad čestnej légie]]. O jej mimoriadnej významnosti svedčí aj fakt, že ako prvá žena vo Francúzsku mala po smrti štátny pohreb, ktorý sa konal na veľkom čestnom nádvorí [[Palais-Royal]].
 
== Životopis ==
Řádek 58 ⟶ 69:
=== Rozvod a druhé manželstvo ===
[[File:ColetteReveEgypte1907.JPG|vpravo|náhľad]]
V roku [[1906]] sa Gabrielle rozvádza s Willym, sklamaná z jeho nekonečných nevier. Toto rozhodnutie pre ňu nebola jednoduché, ako sama priznala: ''„My dievčatá z vidieka sme mali hrozitánsku a málo možnú predstavu o úteku z manželstva“''. Gabrielle nachádza pokoj na vidieku. Krátko nato v roku [[1907]] sa vrhla na hudobnú kariéru a nastúpila do hudobnej siene v [[Paríž]]i. S Mathilde de Morne účinkuje v pantomíme s názvom ''Reve d'Egypte'' v [[Moulin Rouge]]. Gabrielline vystúpenia na scéne vzbudzovali rozruch a pohoršenie. Mala pomer s neterou [[Napoleon III.|Napoleona III.]], markízou de Belboeuf, zvanou Missy, takisto s talianskym spisovateľom [[Gabriele d’Annunzio|Gabriele d’Annunziom]].
 
V týchto rokoch vznikajú diela, ktorú sú ešte poznamenané nezrelosťou a rozčarovaním z odchodu od manžela, a to ''Citové zátišie'' ([[1907]]), ''Samopašná naivka'' (Minnie [[1909]]), ''Rozhovory zvierat'' ([[1907]]), ''Úponky révy'' ([[1908]]). V roku [[1910]] napísala román ''Tuláčka'' ({{V jazyku|fra|La Vagabond}}), príbeh o herečke, ktorá sa vzdá milovaného muža, aby mohla viesť nezávislý život.
Řádek 104 ⟶ 115:
* Le Fanal Bleu ([[1949]])
* Paradis terrestre, s fotografiami Izisa Bidermanasa ([[1953]])
 
== Referencie ==
<references />
 
== Iné projekty ==
Řádek 114 ⟶ 128:
{{portál|Literatúra|Literárny|Francúzsko|Francúzsky|Ľudia|Biografický}}
 
 
[[Kategória:Narodenia v 1873]]
[[Kategória:Úmrtia v 1954]]
[[Kategória:Francúzski spisovatelia románov]]
[[Kategória:Osobnosti pochované na Père-Lachaise]]