V rokoch [[1785]] až [[1787]] velil Vladimirskej, Peterburgskej a Kremenčugskej divízii. Po začiatku druhej [[Rusko-Turecké vojny|Rusko-Tureckej vojny]] v roku [[1787]] bol poverený obranou Chersonsko-Kinburnskej oblasti. Tam [[12. október|12. októbra]] [[1787]] v [[bitka na Kinburskej kose|Kinburnskej bitke]] znovu porazil [[Osmanská ríša|Turecké]] vojská, ktoré sa tam vyloďovali. Boje pokračovali obliehaním [[Očakov]]a a [[1. august]]a [[1789]] [[Fokšanská bitka|Fokšanskou bitkou]] v ktorej porazil armádu [[Mehmed paša|Mehmeda pašu]]. Ďalšia bitka sa odohrala [[3. októbra]] pri rieke [[Rimnici]]. V [[Bitka pri Rimnici|bitke pri Rimnici]] bola [[Osmanská ríša|Osmanská]] 100-tisícová armáda pod vedením [[Josuf paša|Josuf pašu]] porazená Suvorovými rusko-rakúskymi vojskami, ktoré sčítali iba 18 000 mužov. Po bitke zostalo z armády Josuf pašovi iba 15 000 vojakov. Pri bojoch bol Suvorov niekoľkokrát ranený. Toho roku Turci utrpeli ešte jednu porážku, keď admirál [[Fjodor Fjodorovič Ušakov|Ušakov]] porazil ich flotilu pri [[Fidonisi]].
Onedlho bol Suvorov poverený cárskym obľúbencom, generálom [[Grigorij Potemkin|GeorgijomGrigorijom Potemkinom]], viesť [[Dobytie Izmajilu|útok na obrovskú tureckú pevnosť [[IzmailIzmajil]], postavenú podľa moderných fortifikačných trendov francúzskymi projektantmi. Suvorov k pevnosti prišiel [[13. december|13. decembra]] [[1790]]. Po príchode a prieskume bojiska začal pripravovať svojich vojakov na útok. Okrem iného vojaci cvične útočili na makety vysokých opevnení. Veliteľovi obliehanej pevnosti s 35-tisícovou posádkou Suvorov niekoľko dní pred útokom prezieravo navrhol kapitulovať, ten mu však výsmešne odpovedal, že: „Skôr sa nebesá zrútia na zem, než sa podarí obsadiť IzmailIzmajil.“ [[22. december|22. decembra]] [[1790]] o 5:30 ráno ruské jednotky, ktoré ani neboli v početnej výhode zaútočili pod rúškom tmy na opevnenia IzmailaIzmajila. Alexandr Suvorov bol ako vždy medzi svojimi vojakmi v útoku. Už o ôsmej hodine boli všetky opevnenia v rukách útočiacich vojsk. Tvrdé boje ďalej pokračovali v uliciach mesta do 16. hodiny. 26 000 tureckých vojakov padlo, 9 000 bolo zajatých, mnohí z nich na následky zranení neskôr zomreli. Straty Rusov boli nižšie: 4000 padlých a 6000 ranených. Pri krvavých bojoch v uliciach ruské vojská pobili i 10 000 obyvateľov mesta. Pád tejto pevnosti vyvolal v Európe silný ohlas. Veliteľom IzmailuIzmajilu sa stal jeden zo Suvorových generálov, [[Michail Illarionovič Kutuzov|Michail Kutuzov]]. [[9. január]]a [[1792]] sa vojna skončila podpísaním mieru v [[Jassy|Jassách]].
