Staroveké Grécko: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
|||
Riadok 1:
[[Súbor:Xartis final.jpg|
'''Staroveké Grécko''' bola vyspelá európska kultúra. Zemepisne sa vzťahuje na oblasť [[Grécko|súčasného Grécka]] a západného [[Turecko|Turecka]], v širšom ponímaní aj na oblasti v tom čase osídlené Grékmi - [[Cyprus (ostrov)|Cyprus]], [[Malá Ázia|maloázijské]] pobrežie Egejského mora ([[Iónia]], [[Dorida]], Aiolida), [[Sicília|Sicíliu]], južné [[Taliansko]] a rozptýlené sídla na pobreží dnešného [[Albánsko|Albánska]], [[Bulharsko|Bulharska]], [[Egypt]]a, [[Francúzsko|Francúzska]], [[Líbya|Líbie]], [[Rumunsko|Rumunska]], [[Gruzínsko|Gruzínska]], [[Španielsko|Španielska]] či [[Ukrajina|Ukrajiny]].
Staroveké Grécko sa spravidla datuje pre celú Grécku históriu pred spojením s [[Staroveký Rím|Antickým Rímom]] (okolo [[3000 pred Kr.]] až [[146 pred Kr.]]). Je niekedy rozšírené aj o obdobie pod Rímskou nadvládou (posledné staroveké [[Olympijské hry (starovek)|Olympijské hry]] sa konali v roku [[393]] , prípadne až do slovanských nájazdov do Grécka v 6. stor.).
== Geografia ==
[[Súbor:Ancient Greek cities.PNG|
Pôvodné pevninské Grécko sa rozkladalo prevažne na území dnešného Grécka a západného [[Turecko|Turecka]]. Rozdeľovalo sa na [[
==Osídľovanie gréckymi kmeňmi (2200/2000 pred Kr.)==
==Egejská kultúra (pred 1600 pred Kr.)==
==Mykénska kultúra (približne 1600
==Homérske obdobie (1200
==Archaické obdobie (800
===Vznik gréckych mestských štátov===
===Veľká grécka kolonizácia===
Riadok 21:
== Dejiny ==
[[Súbor:Pericles Pio-Clementino Inv269 n5.jpg|
Grécke dejiny patria medzi jedny z najdlhších a najvýznamnejších svetových dejín, ktoré začínajú ešte pred príchodom [[Gréci|Grékov]] do Grécka, kedy tu žili [[Pelasgovia]] (pevnina) a [[Minojská kultúra|Minojci]] (Kréta a niektoré ostrovy). Okolo roku 2000 pred Kristom do Grécka prenikli prvé grécke kmene-[[Achájci]] a asi aj [[Ióni]], ktorí približne po troch storočiach vytvorili prvú grécku kultúru, [[Mykénska kultúra|Mykénsku kultúru]]. Neskôr sa v Grécku usadili ďalšie grécke kmene, [[Dóri]], [[Aioli]] [[Epiróti|Epirótske kmene]] a [[Macedónci (staroveký národ)|Macedónci]], ktorí sa premiešali s pôvodným obyvateľstvom a tak vytvorili grécky národ.
=== Perzské vojny
{{hlavný článok|Grécko-perzské vojny}}
<!--===Atény za Perikla (443
=== Staroveké Grécko
{{hlavný článok|Peloponézske vojny}}
[[Súbor:Battles of Ancient Greece.jpg|thumb|265x265px|Významné bitky v starovekom Grécku.]]
Riadok 44:
=== Grécko v rímskom období ===
[[Súbor:Arch of Galerius.jpg|
[[Súbor:Ephesus Celsus Library Façade.jpg|
Počas rímskeho obdobia si Grécko dlho udržiavalo určitú autonómiu. Rimania rešpektovali kultúrnu a vzdelanostnú úroveň Grécka a stále sa chodili vzdelávať do Atén, na [[Rodos (ostrov)|Rodos]], alebo navštevovali významné grécke mestá a veštiarne. Cisár [[Nero]] obľuboval Grécko a dal tam usporadúvať početné hudobné a básnické súťaže, z ktorých si prinášal zlaté vence víťaza. Za to získavali grécke mestá oslobodenie od daní alebo rôzne úľavy. Cisár [[Vespazián]] načas obmedzil privilégiá gréckych miest, ale cisár [[Hadrián]], ako veľký filhelén dal napr. v Aténach vybudovať veľký chrám Dia Olympského, knižnicu a agoru, kúpele, novú štvrť a víťazný oblúk. Inšpiroval sa stavbami v Aténach a vo svojej vile v [[Tivoli]] si dal vybudovať napodobeninu aténskej stoy a [[Karyatída|karyatídy]]. Tradičné helenistické grécke centrá mestá boli po Ríme najväčšie mestá ríše, boli to maloázijský [[Efez]], sýrska [[Antiochia]] a egyptská [[Alexandria]]. Tieto mestá mali viac ako pol milióna obyvateľov. Navyše západná Malá Ázia bolo územie Rímskej ríše s vôbec najväčšou kocentráciou miest, veľké mestské centrá boli od seba vzdialené len niekoľko kilometrov. V Aténach naďalej fungovali filozofické školy (predovšetkým Platónova Akadémia), konali sa tiež tradičné slávnosti, ako panaténaje a olympijské hry. Až v roku 395 ich cisár [[Theodosius I. (Byzantská ríša)|Theodosius I.]] zakázal a v roku 529 cisár [[Justinián I.]] dal zavrieť filozofické školy v Aténach.
Riadok 59:
=== Literatúra ===
<blockquote><!--
==Obdobie vlády [[Alexander Veľký|Alexandra Veľkého]] (336
==Helenistické obdobie (323
==Grécko pod nadvládou Ríma ([[146 pred Kr.]]
-->Pozri aj: [[Grécka literatúra]]</blockquote>Grécka literatúra začína v 9. stor. pred Kr. Homérom. Gréci vymysleli moderný epos, drámu, teda komédiu a tragédiu a historiografiu. Najvýznamnejší starovekí spisovatelia boli napr. [[Sofokles]], [[Euripides]], [[Aischylos]], [[Aristofanes]], [[Thoukydides]], [[Hérodotos]] či [[Plutarchos z Chaironeie]]. Z filozofov najznámejší Platón a Aristoteles.
=== Filozofia ===
[[Súbor:Academia mosaic flipped.jpg|
Staroveké Grécko je kolískou [[Antická filozofia|antickej filozofie]], ktorá sa stala základom súčasnej európskej [[filozofia|filozofie]], ale aj [[veda|vedy]] a [[technika|techniky]].
Riadok 79:
=== Hudba, tance a zábava ===
[[Súbor:Music lesson Staatliche Antikensammlungen 2421.jpg|
Gréci obľubovali stretávanie sa s priateľmi, počas ktorých hodovali, počúvali hudbu, či prednášali básne, spoločne debatovali a preberali aktuálne problémy. Tieto stretnutia sa nazývali [[Sympózium|Sympózia]] (symposia). Sympózium bolo mužské stretnutie a jediné ženy, ktoré mali povolené vstúpiť na tieto oslavy boli spoločníčky, tzv. [[Hetéra|hetéry]], ktoré boli vzdelané a vedeli debatovať s mužmi. Najznámejšia hetéra bola [[Aspasia]], ktorá bola milenkou [[Perikles|Perikla]]. Tradícia sympósia je v Grécku veľmi stará, prvé doklady pochádzajú ešte z obdobia pred mykénskou civilizáciou.
=== Náboženstvo ===
[[Súbor:Statua di zeus o poseidone.JPG|
Grécke náboženstvo sa nazýva dodekatheón, teda dvanásťbožstvo, pretože je založené na uctievaní dvanástich hlavných bohov. Je pravdepodobné, že pôvod tohto náboženstva pochádza ešte z predgréckej doby a teda by malo byť prevzaté od [[Pelasgovia|Pelasgov]], pôvodných obyvateľov Grécka, ako tomu dokladá etymologický pôvod niektorých mien Bohov. Napríklad tak meno [[Aténa]] nie je gréckeho pôvodu. Je však nejasné dokázať kontinuitu dodekatheónu do mykénskej doby a nie ešte do tej predgréckej. Bohovia dodekatheónu boli [[Zeus]] (vládca), [[Héra]], [[Aténa]], [[Poseidón]], [[Afrodita]], [[Demeter]], [[Hádes]], [[Hefaistos]], [[Apolón]], [[Áres]], [[Helios]] a [[Hermes (boh)|Hermes]]. Medzi Grékmi boli obľúbení rôzni hrdinovia stotožňovaní s rozličnými štátmi, ako dórsky hrdina [[Herakles]], uctievaný Spartou, či aténsky hrdina [[Tézeus|Téseus]]. Na počesť bohov sa konali rôzne oslavy, sviatky a veselice, napríklad [[Panaténajské slávnosti]], [[Dionýzie]], či [[Olympiáda]]. Slávností bolo veľmi veľa, mali kultovú podstatu a ľudia sa počas nich zabávali a tancovali. Do gréckeho náboženstva sa postupne (hlavne počas helenistického obdobia) dostávajú orientálne božstvá, ako maloázijská matka bohov [[Kybéla]], či egyptská [[Isis]]. Od 1. stor. sa do Grécka dostáva aj kresťanstvo, hlásané apoštolom [[Pavol (apoštol)|Pavlom]]. Kresťanstvo si našlo mnoho nasledovníkov, no dodekatheón pretrval až do včasno [[Byzantská ríša|byzantského]] obdobia. Južný Peloponéz ostal pohanský až do 9. stor.
=== Umenie a architektúra ===
[[Súbor:Agrigento-Temple-of-Concord-flickr-1.jpg|
[[Súbor:Niobid Painter - Red-Figure Amphora with Musical Scene - Walters 482712 - Side A.jpg|
Monumentálna architektúra sa po páde [[Mykénska kultúra|Mykénskej kultúry]] v Grécku začína objavovať až v archaickom období. Nie je známy pôvod gréckych architektonických slohov, predpokladať sa dajú vplyvy z [[Staroveký Egypt|Egyptu]] a z [[Malá Ázia|Malej Ázie]], najmä preto, že pred vznikom monumentálnej architektúry mnohí Gréci pracovali v Egypte a susedili s vyspelými civilizáciami Malej Ázie. Tradičný megarónový pôdorys gréckeho chrámu sa však v Grécku vyskytoval ešte počas neolitických kultúr [[Sesklo]] a [[Dimini]] a pretrval aj v monumentálnych mykénskych palácoch. Rozoznávame tri typy gréckych chrámov, [[Dórsky sloh|dórsky]], [[Iónsky sloh|iónsky]] a [[Korintský sloh|korintský]]. Najstarší je dórsky, ktorý pravdepodobne napodobňuje drevenú stavbu. Neskôr vzniká v [[Iónia|Iónií]] iónsky sloh, ktorý je viac zdobený a typický svojou volutovou hlavicou. Korintský stĺp vznikol až koncom klasického obdobia a naplno sa presadil až v rímskej architektúre. Grécke obytné domy boli jednoduché, so škridlovou strechou, podlažím a dvorom. V priestrannejších domoch bola izba vyhradená na sympózia (triklinion), ženská izba (gynaikeion), kúpeľňa (loutron) a sklady či kuchyňa. Pôdorys gréckeho domu prevzali a čiastočne upravili Etruskovia a od nich ho prevzali Rimania. Paláce sa objavujú v
Monumentálne sochárstvo prevzali Gréci pravdepodobne od Egypťanov, no boli to až Gréci, ktorých sochy boli presným anatomickým stvárnením ľudského tela. V archaickom období vznikajú sochy mladých chlapcov (
Veľmi kvalitná bola aj grécka keramika. Spočiatku, v archaickom období boli dve hlavné centrá výroby, [[Atény]] a [[Korint]], čiastočne maloázijské ostrovy (najmä [[Rodos (ostrov)|Rodos]] a [[Chios]]), no v klasickej dobe sa najznámejšou stala [[Atická keramika]], teda keramika z Atén. Išlo o čiernofigúrovú a neskôr červenofigúrovú keramiku, ktorá zobrazovala mytologické scény, oslavy, bohov, aj bežný život. Pri výpale bola použitá zložitá metóda dosiahnutia čiernej alebo červenej farby postáv a objektov. Atická keramika bola obľúbená v celom Grécku aj mimo neho, nachádzame ju v celom Stredomorí, dokonca v Západnej aj Strednej Európe, kde si ju nechali dovážať miestne elity. Najväčší odberatelia atickej keramiky boli [[Etruskovia]], ktorí si dokonca objednávali vlastné mytologické vyobrazenia na svoju keramiku. Dokonca z [[Etrúria|Etrúrie]] pochádza vôbec najviac nálezov atickej keramiky. Tvary gréckej keramiky boli rôzne, od nádoby na vodu, [[hydria]], cez [[
V helenistickej dobe bola populárna aj mozaika, ktorá pochádza z Malej Ázie, tú však dochovanú nemáme, jediné grécke mozaiky pochádzajú z mesta [[Pella]]
Nálezy kovových predmetov sú vzácne. Prestížny kovový riad sa dochoval hlavne v macedónskych hrobkách ([[
== Kuchyňa ==
[[Súbor:Symposium scene Nicias Painter MAN.jpg|
Starogrécka bežná strava sa moc nelíšila od tej novogréckej. Išlo o tradičnú stredomorskú kuchyňu, ktorá bola založená na olivovom oleji, obilí a víne. Informácie o gréckej strave nám zanechali rôzni spisovatelia a dramatici (napr. [[Aristofanes]] a [[Platón]]) a vôbec prvým spisovateľom na svete, ktorý opisoval rozličné jedlá bol Grék [[Athénaios z Naukratidy]], žijúci v 2. stor. po Kr. O gréckej strave nás informujú aj umelecké pamiatky, najmä vyobrazenia na atickej keramike. Základom gréckej stravy bol olivový olej, olivy a chlieb typu novogréckej [[Pita|pity]]. Konzumovalo sa tiež mäso, hlavne bravčové a jahňacie, či baranie, ktoré sa pripravovalo na grile, či opekaním. Kúsky mäsa sa piekli aj samostatne na kolíkoch, toto jedlo sa nazývalo kandaulos a dnes sa v Grécku nazýva [[suvlaki]]. Obľúbené boli aj ryby a konzumovalo sa aj veľa syrov (ovčí a kozí). Z ovocia sa konzumovali orechy, jablká, fygy a hrozno. Citrusy ešte v Európe neboli. Sladkosti boli tiež obľúbené a boli z medu, išlo o rozličné druhy pokrmov, ktoré sa v Grécku pod inými menami vyskytujú aj dnes (napr. [[baklava]]). Obľúbené bolo víno, robilo sa červené, biele aj ružové. Gréci, ako aj Rimania nepili čisté víno, ale riedené s vodou. Riedilo sa vo veľkej nádobe zvanej
== Ekonomika ==
[[Súbor:20120817 Vix krater.jpg|
Ekonomika starovekého Grécka bola rozvinutá a bola založená na importe a exporte rozličných tovarov a bola postavená na obchode medzi rozličnými gréckymi štátmi, ale aj na obchode s cudzincami. Grécky luxusný tovar (keramika, sochy, šperky, kovové výrobky, obľúbené bolo aj [[grécke víno]] a olivový olej) boli žiadané medzi negréckymi vládnymi kruhmi, či už u [[Etruskovia|Etruskov]], [[Tráci|Trákov,]] [[Kelti|Keltov]], [[Skýti|Skýtov]], [[Ilýri|Ilýrov]] a iných. Naopak Gréci dovážali otrokov a najmä obilie, ktorého sa v neúrodnom Grécku urodilo málo. Kvôli tomuto obchodu zakladali Gréci kolónie po celom Stredomorí. Svoje ďaleké obchodné kontakty udržiavali Gréci pomocou lodí a [[grécke lodiarstvo]] sa tak už v tejto dobe dostalo na čelo svetovej lodnej prepravy. Veľký rozvoj gréckej ekonomiky bol založený aj na otrockej sile, kedy otroci boli nútení vykonávať extrémne ťažkú prácu za pomerne rýchleho obdobia. Extrémne ťažká práca bola napríklad ťažba zlata a vzácnych kovov v [[Atika|atických]] doloch v [[Laurio|Lauriu.]] Vďaka ďalekosiahlym gréckym kontaktom sa prvky a tovar z gréckej kultúry dostáva do ďalekých oblastí [[Hispánia|Hispánie]], [[Galia|Galie]], Severnej [[Taliansko|Itálie]], [[Stredná Európa|Strednej Európy]] (Nemecko, Čechy, Rakúsko, Slovensko), až do [[Kaukaz|kaukazských]] kultúr. To pomáhalo civilizovať miestne obyvateľstvo a zároveň napomáhalo aj k bohatnutiu a ďalšiemu napredovaniu gréckych poleis.
== Vojenstvo ==
[[Súbor:Therm2007.jpg|
[[Súbor:Greek Galleys.jpg|
Každý mestský štát mal svoje vlastné vojsko, ktoré pozostávalo z občanov, mužov. Každý muž mal povinnosť obraňovať svoj štát a v prípade vojny sa stať vojakom. Tradične boli muži rozdelení do jednotlivých tried (
Významné bolo aj [[Grécke lodiarstvo|Grécke námorné]] vojsko. Každý prístavný mestský štát disponoval svojou flotilou, najväčšiu a najsilnejšiu mali Atény. Grécke lode boli veľmi obratné, dalo sa s nimi dobre manévrovať, čo bola príčina zničenia perzskej početnej flotily v [[Bitka pri Salamíne|Bitke pri Salamíne]], ale aj v iných grécko-perzských bitkách.
== Dedičstvo Starovekého Grécka ==
[[Súbor:Ac.academy.jpeg|
Kultúru Starého Grécka preberalo mnoho národov, v staroveku najviac ovplyvnila [[Etruskovia|Etruskov]] a [[Rimania (staroveký národ)|Rimanov]], pričom Rimania ju v architektúre, vojenstve a v legislatíve zdokonalili a ďalej priniesli do Západnej Európy. V [[stredovek]]<nowiki/>u na západe grécka kultúra čiastočne upadla, no Aristotelova filozofia ostala naďalej populárna medzi vzdelancami. Iná situácia bola v [[Byzantská ríša|Byzantskej ríši]], ktorá voľne pokračovala od antiky, bola grécka a jej hlavní literárni predstavitelia, ako [[Michail Pselos]], či filozofi [[Georgios Gemistos Plethon]] a [[Laonikos Chalkokondyles]] ju a jej gréckych obyvateľov považovali za jediného dediča starovekej gréckej kultúry. V Byzancií sa uchovávali a čítali na západe dávno stratené starogrécke diela, v 9. stor. vznikla knižná zbierka s názvom [[Souda]], kde byzantskí učenci komentovali klasické diela. Na západ sa dedičstvo antického Grécka dostáva v [[Renesancia|renesancií]], kedy do [[Taliansko|Talianska]] prichádzajú grécki učenci z [[Turci|Turkami]] dobytej Byzancie, prinášajú antické diela, vyučujú na prestížnych talianskych univerzitách a učia klasickú gréčtinu. Títo grécki učenci sa nesmierne zaslúžili o šírenie a vznik renesancie. Grécku literatúru prebrali od Byzancie aj [[Arabi]], ktorí na nej založili svoju vyspelú stredovekú kultúru. V 18. stor. nastupuje obdobie [[neoklasicizmus|neoklasicizmu]] a [[Architektúra gréckeho revivalizmu]], kedy sa v západnej a strednej Európe začali umelci a architekti inšpirovať klasickým gréckym umením a mnoho z nich cestovalo do [[Osmanská ríša|Osmanského Grécka]], obdivovať, či dokonca odvážať starogrécke pamiatky. Odvoz pamiatok, napríklad časť vlysu z aténskeho [[Parthenón|Parthenónu]] narazila na odpor u miestnych gréckych intelektuálov, nakoľko európski cestovatelia tieto pamiatky odkupovali od osmanských autorít, teda od okupantov, preto si Grécko robí stále nárok na navrátenie mnohých pamiatok. Predstavitelia tohto smeru sú napríklad architekti [[Theofil Hansen]], [[Ernst Ziller]], či sochári [[Antonio Canova]] alebo Grék [[Leonidas Drosis]]. V maliarstve neoklasicizmu sa presadili grécki maliari [[Nikiforos Lytras]], [[Ioannis Altamouras]] a [[Nikolaos Gyzis|Nikolaos Gyzis.]]
Po vypuknutí [[Grécke povstanie|Gréckeho národného povstania]] proti Osmanskej ríši v roku [[1821]] prišlo bojujúcich Grékov podporiť mnoho európskych intelektuálov ([[filhelén|filheléni]]), najznámejší je [[George Gordon Byron]], ktorý v Grécku zomrel. Intelektuáli prichádzali často s nereálnymi predstavami o obrode antického Grécka a po príchode do chudobnej krajiny boli často sklamaní. Po oslobodení Grécka a vzniku Gréckeho kráľovstva, sa grécki intelektuáli ešte viac ako v minulosti snažili odkázať svoj národ ku antickému Grécku. To sa snažil ešte aj známy predrevolucionistiký grécky spisovateľ [[Rigas Fereos]], akademickú snahu spojiť moderné a antické Grécko prejavil vo svojich knihách historik [[Konstantinos Paparrigopulos]], ktorého diela sú dnes považované ako nadčasové a očistené od etnickej propagandy, ktorá bola pre 19. stor. v Európe typickou. Niektorí iní grécki intelektuáli sa horlivo snažili zabudnúť na byzantskú minulosť Grékov a odkázať národ len na antiku, pričom sa pozvoľne prestáva používať [[Rómaioi|byzantská národná identita]] a presadzuje sa jedine tá helénska (Ellines, Ellada). Iní, najmä v [[Konštantinopol|Konštantínopole]] žijúci Gréci a miestni grécki šlachtici [[fanariot]]<nowiki/>i nepodporovali helénsky revivalizmus, ale ostávali verní byzantským ideálom. Je však nesporné, že moderní [[Gréci]] sú napriek mnohým rozdielom zo všetkých národov najbližšie ku svojim starovekým predkom. Dokazuje to jednak jazyk, ktorý je priamym pokračovateľom [[Starogréčtina|klasickej gréčtiny]], jednak ľudové tradície, ktoré skúmalo mnoho európskych aj miestnych bádateľov. V novogréckej ľudovej kultúre existuje množstvo paralel so starým Gréckom, existuje tu množstvo pohanských tradícií a dokonca aj postavy zo starogréckej mytológie, ako [[Charón (mytológia)|Charón]], či [[Hádes (boh)|Hádes]]. Kontinuitu nájdeme aj v tradičných tancoch, piesňách, či jedlách. Odkazom na starogrécku kultúru sú aj skupiny obyvateľstva žijúce mimo Grécka, často bez gréckeho povedomia, ktoré však rozprávajú rôznymi formami novogréčtiny. Ide o obyvateľov oblastí, ktoré v staroveku kolonizovali Gréci. Takéto obyvateľstvo sú napr. [[Grekanici]] na juhu [[Taliansko|Talianska]], po [[Moslimovia v Grécku|grécky hovoriaci moslimovia]] v [[Turecko|Turecku]], či grécke obyvateľstvo [[Krym (polostrov)|Krymu.]]
== Referencie ==
|