|
Narodil sa v Mníchove do početnej rodiny židovského továrnika. Študoval [[germanistika|germanistiku]], [[filozofia|filozofiu]] a [[antropológia|antropológiu]] v Mníchove a [[Berlín]]e ([[1903]]–[[1907]]), veľa cestoval, predovšetkým do [[Taliansko|Talianska]] a [[Francúzsko|Francúzska]].
V roku [[1908]] sa stal vydavateľom vlastného literárneho časopisu ''[[Der Spiegel]]'' a divadelným kritikom časopisu ''Die Schaubühne''. Roku [[1912]] sa oženil a o dva roky neskôr bol internovaný dov [[Tunis|Tunise]]u, utiekol do Nemecka, žil v [[Mníchov]]e, písal protivojnové [[poézia|básne]] a prekladal indické, grécke a španielske [[dráma|drámy]]. Z rokov [[1918]]-[[1919]] sa datuje jeho priateľstvo s [[Bertolt Brecht|Brechtom]]. Od roku [[1925]] do roku [[1933]] žil v [[Berlín]]e, po nástupe [[Adolf Hitler|Hitlera]] emigroval do [[Francúzsko|Francúzska]].
Zúčastňoval sa na protivojnových a protifašistických kongresovkongresoch, patril k najaktívnejším činiteľom [[antifašizmus|antifašistických]] hnutí, v roku [[1936]] s [[Bertolt Brecht|Bertoldom Brechtom]] a [[Willi Bredel|Willim Bredel]]om (o 13 a o 16 rokov mladšími) založil a vydával emigrantský časopis ''Das Wort''.
V roku [[1937]] navštívil [[Sovietsky zväz]] a neskôr označil túto cestu – vedľapopri [[Prvá svetová vojna|1. svetovej vojnyvojne]] – za rozhodujúci prežitokzážitok pre svoj život a literárne dielo. Cestopis ''Moskau'' ([[1937]]) je písaný so sympatiami k socialistickému štátu a mo.i. polemizuje so známou knihou [[André Gide|André Gida]] (''Návrat zo ZSSR'', [[1936]]). PriNa ceste z [[Moskva|Moskvy]] sa zastavil v [[Praha|Prahe]], jeho chystaná prednáška však bola policajne zakázaná. RokuV roku [[1940]] bol vo [[Francúzsko|Francúzsku]] internovaný a len s veľkými problémami sa dostal za hranice a neskôr do [[Spojené štáty americké|USA]]. Od roku [[1941]] žil v [[Kalifornia|Kalifornii]]. Po vojne bol vyznamenaný štátnou cenou [[Nemecká demokratická republika|NDR]] ([[1953]]) a [[Humboldtova univerzita|Humboldtova berlínska univerzita]] mu udelila titul doktora h.c. ([[1954]]): „Humanisticky a ostro protifašistický orientovaný spisovateľ, znamenitý vyprávač“.
== Dielo ==
Jeho dielo (ktoré patrilo v Európe k najpopulárnejším) je protivojnové a antifašistické. Začal ako [[prekladateľ]], prekladal napríklad [[Aischylos|Aischyla]], [[Aristofanes|Aristofana]], vedľapopri protivojnových básníbásňach písal aj drámy, najviac potom historické romány. Napísal mnoho [[dej (literatúra)|dejovo]] veľmi pútavých historických románov (prejavil tu nielen znalosť doby, ale aj svoju fantáziu), často čerpal zo židovských dejín.
Preslávil sa románmi ''Škaredá vojvodkyňa'' (1923) a ''[[Žid Süss (Feuchtwanger)|Žid Süss]]'' ([[1925]]), ktorý pôvodne napísal ako drámu. Sú naplnené všeľudským [[humanizmus (ľudomilnosť)|humanizmom]], napriek tomu bol ''Žid Süss'' za [[nacizmus|nacistického]] režimu [[Jud Süß|pod rovnakým menom]] sfilmovaný a hrubo zneužitý kna [[antisemitizmus|antisemitskejantisemitskú]] propagandepropagandu.
Po roku [[1933]] došieldospel k záveru, že proti vláde [[násilie|násilia]] je trebapotrebné vystúpiť tiež násilím. Priamou reakciou na rozmach [[nacizmus|nacizmu]] bola románová trilógia z nemeckej súčasnosti ''Čakáreň'' ([[1930]]-[[1940]]; skladá sa z častí ''Úspech'', ''Oppermannovci'' a ''Vyhnanstvo''). Značný ohlas mal aj historický román ''Nepravý Nero'' (1936) a trilógia ''Zasľúbená zem'' (1932-1942; časti ''Židovská vojna'', ''Synovia'' a ''Príde deň''), kde Feuchtwanger na príklade židovského historika [[Flavius Iosephus|Flavia]] a protirímskeho židovského odboja na začiatku [[1. storočia]], vytvoril monumentálne dielo, poskytujúce mnohé paralely zo súčasnostísúčasnosti. Hlavný hrdina prežíva situáciu spoločenských kríz, zvratov a& neustáleho napätia - obdobne ako protagonisti ďalších jeho románov - ako hlboký vnútorný konflikt.
Podľa neho [[autor]] historických románov vie, že „sily uvádzajúce národy do pohybu sú dodnes rovnaké od doby, čo existuje zaznamenávaná história. Postihnúť tieto zákony je patrnezrejme najvyšším cieľom, ktoréhoktorý môže historický román dosiahnuť.“ Autor historického románu „chce vykresliť prítomnosť, nehľadá v histórii popol, ale oheň.“ K historickej látke pristupuje teda rovnako ako napr. [[Heinrich Mann]].
Dobrodružné okolnosti internácie vo [[Francúzsko|Francúzsku]] a dramatického úteku do [[Spojené štáty americké|USA]] zachytila spomienková reportáž ''Unholdes Frankreich'' ([[1942]]) s titulom ''Der Teufel in Frankreich'' ([[1954]]). V USA vznikli ďalšie romány: príbeh fašistického jasnovidca Lautensacka (''Bratia Lautensackovci'' – [[1943]], čo tematicky nadväzuje na trilógiu ''Čakáreň''), ďalej príbeh vojnyvojnou postihnutého dievčaťa ''Simone'' ([[1944]]), historická trilógia ''[[Lišky na vinici|Líšky vo vinici]]'' ([[1947]] – [[1948]]), ktorá vyšla rovnako pod titulom ''Zbrane pre Ameriku'' (1953) a ide o rozmerný román z obdobia pred Veľkou francúzskou revolúciou. ''[[Bláznova múdrosť]]'' alebo ''Smrť a slávne zmŕtvychvstanie'' ([[1952]]) pojednávaje rozprávaním o [[Jean-Jacques Rousseau|Jeanovi-Jacquesovi Rousseauovi]]. ''Goya'' alebalebo ''Trpká cesta poznania'' ([[1951]]) rozpráva životný príbeh veľkého španielskeho maliara [[18. storočie|18.]] a začiatku [[19. storočia]] [[Francisco Goya|Francisca de Goya]]. V románe ''Goya'' aj v ''[[Židovka z Toleda|Židovke z Toleda]]'' ([[1955]]) dokladá autor Aristotelovu tézu, že literatúra dokáže lepšie postihnúť históriu ako [[veda]].
=== Romány ===
* ''[[Žid Süss (Feuchtwanger)|Žid Süss]]'' – [[1925]], jeho prvý [[román]], získal svojmu autorovi slávu. Rozpráva o židovskom finančníkovi, ktorý dosiahol najvyššiehonajvyššie postaveniapostavenie v spoločnosti, nakoniec je alevšak kvôli závisti ostatných popravený.
* ''Škaredá vojvodkyňa'' – [[1930|1923]] - historický román
* ''Čakáreň'' – [[1930]] – [[1940]], antifašistická trilógia
** ''Úspech'' – [[1930]], o vzniku nacizmu v [[Bavorsko|Bavorsku]]
==== Historické romány ====
S týmto druhom literatúry mal najväčší [[úspech]].
* '''[[Zasľúbená zem]]''' – trilógia pojednávajúcarozoberajúca ožidovský židovskom odbojiodboj proti [[Staroveký Rím|Rímu]] v [[1. storočí]] podľa historika [[Flavius Iosephus|Josepha Flavia]]
** ''Židovská vojna'' – [[1932]]
** ''Synovia'' – [[1935]]
** ''Príde deň'' – [[1942]]
* ''[[Nepravý Nero]]'' – [[1936]]
* ''[[Líšky vo vinici]]'' – [[1948]], dej je zasadený do dobyobdobia pred Veľkou francúzskou revolúciou, má tri časti: ''Zbrane pre Ameriku'', ''Aliancia'' a ''Cena''. Hlavnými postavami diela so [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozef II.]], [[Ľudovít XVI.]], dramatik [[Beaumarchais]] a [[Benjamin Franklin]].
* ''Goya čiže krutá cesta poznania'' – [[1951]], tento román je venovaný veľkému španielskemu maliarovi - [[Francisco Goya|Francisco de Goya]] y Lucientes
* ''[[Bláznova múdrosť]]'' – [[1952]], podtitul ''Smrť a slávne zmŕtvychvstanie Jeana-Jacquesa Rousseaua'', dej sa odehrávaodohráva v priebehu 20. rokov [[18. storočia]]. Hlavnou postavou je [[Jean-Jacques Rousseau]].
* ''[[Židovka z Toleda]]'' – [[1955]], zaoberá sa španielskym [[stredovek]]om.
=== Drámy ===
* ''VojnovýVojnoví zajatci'' ([[1919]]) (v Nemecku neskôr zakázané)
* ''Julius Farnes''
* ''Vasantasena''
| 