Ateizmus: Rozdiel medzi revíziami

Je známym faktom, že ľudia zdieľajú 98 % svojho [[genóm|genetického kódu]] so šimpanzmi, 90 % s myšami, 21 % s hlístou a 7 % s baktériou [[escherichia coli|E. coli]]. Takáto perspektíva jeale nieje celkom odlišná od väčšiny náboženstiev, ktoré prisudzujú človeku jedinečné a centrálne postavenie vo [[vesmír]]e, napríklad podľa učenia [[kresťanstvo|kresťanstva]], [[islam]]u a [[judaizmus|judaizmu]] bol človek stvorený na ''Obraz Boží'', aby stál na kvalitatívne vyššej úrovni ako zvyšok tvorstva [[Zem]]e, pretože na boží obraz bola stvorená najmä jeho duša.

Podobne skutočnosť, že naše [[Slnko]] je len jedinou z miliárd hviezd v [[Galaxia (Mliečna cesta)|Galaxii]], ktorá samotná je nepatrná medzi miliardami iných [[galaxia|galaxií]] v nami pozorovateľnom vesmíre, a fakt, že ľudia obývajú vesmír len po zhruba 0,0015 % doby jeho existencie, považuje väčšina ateistov za dostatočný na odmietnutie myšlienky, že vesmír bol stvorený, aby mu vládol človek. Vyvracia tiež nábožensky založenú úlohu Zeme ako stredu vesmíru.

V zásade je západná veda založená na predpoklade, že vesmír je riadený nemennými prírodnými zákonmi, ktoré je možné určiť pomocou [[experiment]]ov. Tie následne tvoria spoľahlivý základ pre všetky technické disciplíny, ktoré predpokladajú absenciu božích alebo nadprirodzených zásahov. Úspech moderných vedeckých a technických disciplín by takto naznačoval absenciu nadprirodzených bytostí alebo ich neochotu so svetom akokoľvek interagovať. Veľa ateistov preto verí, že najjednoduchším vysvetlením je, že neexistujú žiadne božstvá. Evolúcia sama však nieje experimentálne dokazatelná.

Činnosť [[Charles Darwin|Charlesa Darwina]] ohľadne [[Evolučná teória|evolučnej teórie]] vyvracia učenie prakticky akéhokoľvek náboženstva. Vznik života sa v rôznych náboženstvách spája s bohmi a nadprirodzenými bytosťami v rôznych náboženských knihách, bájach a povestiach. Naproti tomu Darwinova evolúcia ukazuje postupný vznik zložitejších foriem života z jednoduchších, adaptovanie sa na nové prostredie. Napríklad z niektorých rýb sa postupne stali obojživelníky po tom, čo sa určitý čas prispôsobovali životu v pobrežných vodách a mali potrebu pohybovať sa v zmenených podmienkach. Predstava, že sa aj moderný človek vyvinul zo svojich predkov ([[Človek rozumný|Homo Sapiens]], [[Človek vzpriamený|Homo Erectus]], [[Človek zručný|Homo Habilis]] a ďalšie vývojové stupne) jevšak nieje pre akékoľvek náboženstvo neprijateľná, pretože ukazuje, že človekBoh mohol evolúciu použiť jeako lennástroj jedenna zvznik veľkéhočloveka množstvaa živočíšnychcelého druhovstvorenia.