Taliansko: Rozdiel medzi revíziami

Taliansko je prevažne hornatá krajina, na severe sa vypínajú členité pásma [[Alpy|Álp]] (na jej hranici s [[Francúzsko]]m leží najvyšší vrch Európy, [[Mont Blanc]], s výškou {{mnm|4810}}) s mnohými ľadovcami. Alpy sa zvažujú do [[Pádska nížina|Pádskej nížiny]], ktorá sa delí na štyri časti: Piemontská na západe, Lombardská v strede, Benátska na východe a Emiliánsku na juhu. Vnútornú os polostrova tvoria [[Apeniny]], ktoré sa vyznačujú seizmickou a sopečnou činnosťou. Apeniny sa delia na severné (Ligúrske a Etruské), Rímske Apeniny (Abruzzy) a južné, ktoré reprezentujú [[Neapolské Apeniny|Neapolské]] a [[Kalaberské Apeniny]]. Ostrovy sú hornaté s činnými sopkami (napr. [[Etna]], [[Stromboli (ostrov)|Stromboli]] a [[VesuvioVezuv]])

Zásoby čierneho uhlia sú na Sardínii a v severnom Taliansku pri meste Bassan, hnedé uhlie sa ťaží v Toskánsku (Grosset). Menšie náleziská ropy sú pri mestách [[Parma (Emilia-Romagna)|Parma]], [[Bologna]], [[Ferrara]] a hlavne na [[Sicília (ostrov)|Sicílii]]. Významnejšia je ťažba zemného plynu v okolí [[Miláno|Milána]]. Ložiská železnej rudy, ktorej je pomerne málo, sa nachádzajú na ostrove [[Elba]](z bane spravili turisticky príťažlivé miesto), na severozápade Sardínie a v [[Lombardia|Lombardii]]. Významné ložiská síry sa nachádzajú na Sicílii.

Vyvážajú sa hlavne [[kov]]y, [[textil]] a oblečenie, motorové vozidlá [[FIAT (automobilka)|Fiat]] a [[Ferrari]], chemikálie. Obchodnými partnermi na vývoz sú európske krajiny, [[Spojené štáty americké|Spojené Štáty]], [[OPEC]].

Po páde Rímskej ríše ([[476]]) sa stalo územie Talianska súčasťou byzantského cisárstva, neskôr územia Lombardov aj Frankov. V roku [[755]] vznikol v strednom Taliansku cirkevný štát, ktorý existoval do roku [[1870]]. V roku [[800]] bolo územie súčasťou štátu [[Karol Veľký|Karola Veľkého]] a od roku [[962]] [[rímskonemeckáRímsko-nemecká ríša|rímskonemeckejRímsko-nemeckej ríše]]. Do [[18. storočia]] pretrvalo rozdrobenie krajiny na malé štátne útvary, z ktorých najväčšie boli Sicílske kráľovstvo, pápežský štát, Sardínske kráľovstvo, Toskánske vojvodstvo, Milánske vojvodstvo, Benátska republika a Janovská republika. V 18. storočí sa presadil vplyv rakúskych [[Habsburgovci|Habsburgovcov]]. V rokoch [[1796]] – [[1815]] sa Taliansko dostalo pod francúzsky vplyv. K Francúzsku boli prepojené rozsiahle časti krajiny ([[Turín]], [[Janov (Taliansko)|Janov]], [[Rím]]). V rokoch [[1860]] – [[1870]] prebiehal proces politického a územného zjednotenia Talianska proti vplyvu Rakúska. Taliansko si vydobylo nezávislosť [[17. marca]] [[1861]].

V [[1.Prvá svetová vojna|1.prvej svetovej vojne]] bola krajina najskôr neutrálna, v roku [[1915]] vstúpila do vojny na strane [[Dohoda (prvá svetová vojna)|Dohody]]. Povojnový hospodársky pokles a rastúcu nespokojnosť obyvateľstva využili fašisti, ktorí sa v roku [[1922]] štátnym prevratom dostali k moci (diktátor [[Benito Mussolini]]). Taliansko sa zúčastnilo v [[2.Druhá svetová vojna|2.druhej svetovej vojne]] od roku [[1940]] na strane Nemecka. Po vylodení Spojencov na Sicílii a zvrhnutí Mussoliniho vyhlásila talianska vláda v roku [[1943]] vojnu tretej ríši. Dňa [[2. mája]] [[1945]] bolo Taliansko oslobodené spojeneckými vojskami. Po celonárodnom hlasovaní v roku [[1946]] sa Taliansko stalo [[republika|republikou]]. Od roku [[1949]] došlo postupne k politickej a hospodárskej integrácii krajiny so západnou Európou a v roku [[1955]] vstúpilo Taliansko do [[OSN]].