Neil Armstrong: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d →‎Zdroj: kategórie
wikilinky
Riadok 149:
V rokoch [[1971]] až [[1979]] vyučoval letecké inžinierstvo na [[University of Cincinnati|univerzite v Cincinnati]].<ref name="Codr"/> Vybrať si mohol z množstva univerzít, na väčšine z nich však mohol očakávať miesto v správnej rade, zatiaľ čo v Cincinnati dostal profesúru (hoci nemal [[doktorát]] – všetky jeho doktorandské tituly boli iba čestné).<ref>Hansen, s. 589–591.</ref>
 
Mal možnosť stať sa politikom, po skončení kariéry v NASA ho oslovili zástupcovia oboch hlavných politických strán Spojených štátov – [[Demokratická strana (Spojené štátyUSA)|demokratickej]] aj [[Republikánska strana (Spojené štáty)|republikánskej]]. Na rozdiel od svojich kolegov a neskorších senátorov [[John Glenn|Johna Glenna]] a [[Harrison Hagan Schmitt|Harrisona Schmitta]] všetky ponuky odmietol. Osobne sa vyjadroval v prospech práv štátov a proti úlohe Spojených štátov ako „svetového policajta“.<ref>Hansen, s. 600–601.</ref>
 
Po odchode z univerzity žil v meste [[Lebanon (Ohio)|Lebanon]] v Ohiu. Bol tvárou reklamných kampaní niekoľkých spoločností, predovšetkým [[Chrysler]], s ktorou spolupracoval od januára 1979, ešte pred odchodom z univerzity{{#tag:ref|Z univerzity odišiel v auguste 1979, za rok 1979 tvoril jeho univerzitný plat (18 tisíc dolárov) iba malú časť príjmu (celkovo 236 tisíc dolárov).<ref name="hansen 595 596"/>|group=pozn.}} Angažoval sa aj pre ''General Time Corporation'' a ''Bankers Association of America'', vždy rýdzo americké spoločnosti. V rokoch 1982 – 1992 viedol spoločnosť Computing Technologies for Aviation.<ref name="hansen 595 596">Hansen, s.595–596.</ref> V rokoch 1989 až 2002 bol riaditeľom AIL Technologies, spoločnosti vyrábajúcej letecké komponenty. V rokoch 2000 2002 predsedal správnej rade EDO Corporation.<ref name="ivanov"/><ref name="edo"/> Súčasne už od roku 1972 pôsobil v správnych radách rôznych firiem, prvá bola [[Learjet]], ďalšími, napr. Marathon Oil, Cincinnati Gas & Electric Company, Taft Broadcasting, [[United Airlines]], Eaton Corporation, AIL Systems a [[Thiokol]].<ref>Hansen, s. 596–598.</ref>