Helsinki: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Revízia 6506845 používateľa 91.127.31.92 (diskusia) bola vrátená |
obmedziť vplyv Švédska vo Fínsku a tak roku 1812 vymenoval Helsinki hlavným mestom Fínska. Spolu s titulom hlavného mesta s |
||
Riadok 86:
Keď bol roku [[1703]] založený [[Petrohrad]], [[Rusko|ruský]] vplyv bol stále citeľnejší. Rusko-švédske súperenie vyvrcholilo v rokoch [[1713]] až [[1721|21]], keď mesto ovládli [[Rusi]]. Mesto síce opustili, ale roku [[1742]] už boli zase naspäť, aj keď tentoraz iba na krátko, pretože vojna trvala iba dva roky. V roku [[1748]] sa na obranu mesta začala na ostrovčekoch pred prístavom stavať veľká námorná pevnosť [[Suomenlinna]] (po [[švédčina|švédsky]] ''Sveaborg''). V tej dobe mala prezývku „Gibraltár severu“. Dnes je Suomenlinna obľubeným miestom pre piknik a najväčšie turistické lákadlo Helsínk.
V roku [[1808]] v dôsledku mocenskej politiky [[Napoleon Bonaparte|Napoleona]] a cára [[Alexander I. (Rusko)|Alexandra I.]] Švédsko vypovedalo Rusku vojnu. Helsinki boli okupované od prvých dní vojny a Suomenlinna kapitulovala. Fínsko bolo pripojené k Rusku ako autonómne veľkovojvodstvo. Ruský cár chcel obmedziť vplyv Švédska vo Fínsku a tak roku 1812 vymenoval Helsinki hlavným mestom Fínska. Spolu s titulom hlavného mesta sa z [[Turku]] presunula aj najstaršia fínska [[univerzita]].
Po vojne bolo zničené mesto značne prestavané. Centrum získalo [[empír]]ový štýl. Najmonumentálnejšou stavbou z tej doby je katedrála dokončená v roku [[1852]]. V druhej polovici [[19. storočie|19. storočia]] sa Helsinki rýchlo rozrastali a stali sa administratívnym centrom a najpriemyselnejším mestom v krajine. Počet ich obyvateľov presiahol 100 000. V roku [[1862]] boli Helsinki spojené [[železnica|železnicou]] s [[Hämeenlinna|Hämeenlinnou]] a v roku [[1870]] dokonca s [[Petrohrad]]om. Nové stavby vznikali pod vplyvom európskej kultúry a [[industrializmus|industrializmu]]. Vzniká novorenesančné okolie tried ''Esplanadi'' a ''Mannerheimintie''. Nad prístavom sa v roku [[1868]] postavil najväčší [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávny]] [[chrám]] v západnej Európe – Chrám večného spánku panny Márie (po [[ruština|rusky]]: ''Успенский собор'', po [[fínčina|fínsky]]: ''Uspenskin katedraali'').
| |||