Verzia z 13:01, 2. december 2017 upraviť 95.103.231.61 (diskusia) →‎Nárok na uhorský trón Značky: úprava z mobilu úprava mobilnou aplikáciou ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 21:22, 2. december 2017 upraviť vrátiť Starekolena (diskusia \| príspevky) 8 539 editací upresnenia Značka: vizuálny editor Ďalšia úprava →
Riadok 31: == Nárok na uhorský trón == Jeho otec ([[Karol I. Martel]]) bol najstarším synom [[Karol II. (Neapolsko)\|Karola II. Neapolského]]. ~~Jeho~~ktorého o 9 rokov staršia manželka [[Mária Uhorská (1257 – 1323)\|Mária Uhorská]], bola dcérou uhorského kráľa [[Štefan V. (Uhorsko)\|Štefan V.]], ktorý bol [[Arpádovci\|Arpádovec]]. Keď v Uhorsku, v roku 1290, zomrel [[Mária ~~jej~~Uhorská (1257 – 1323)\|Máriin]] brat, [[Ladislav IV. (Uhorsko)\|Ladislav IV.]] vzniesla nárok na uhorský trón pre svojho syna. Uhorskí [[Prelát (rímskokatolícka cirkev)\|preláti]] a veľmoži si však vybrali jej bratranca [[Ondrej III. (Uhorsko)\|Ondreja III]]. Namiesto toho, aby sa vzdala nároku, po smrti svojho syna (vtedy len 23 ročného) v roku 1295, preniesla nárok na svojho vnuka. Stará matka a starý otec [[Karol II. (Neapolsko)\|Karol II.]] ho teda nabádali Karola Róberta aby sa chopil moci v Uhorsku ~~pred svojimi protivníkmi. <!-- Aj~~aj preto, že jeho starý otec namiesto prvorodeného syna si vybral za následníka [[Neapolské kráľovstvo\|Neapolského kráľovstva]] [[Robert I. Neapolský\|treťorodeného]] čím vlastne Karola Róberta vydedil. ~~-->Bol~~Ten bol vtedy ešte dieťa, mal 12 rokov, napriek tomu sa mu to po dlhom období rozporov podarilo. == Zápas o moc v Uhorsku (1300–1308) == Už počiatkom roku [[1300]] mocný chorvátsky bán [[Pavol Šúbic]]<!-- (Croatian: Pavao I. Šubić Bribirski; Hungarian: bribiri I. Subics Pál) (c. 1245 – 1 May 1312) --> uznal Karolov nárok na trón a pozval ho do Uhorska. Jeho starý otec toto pozvanie prijal, Karolovi poskytol menší finančný príspevok a poslal ho do Uhorska upevniť svoj dedičný nárok. Karol sa vylodil v [[Split]]e v auguste roku 1300 a vydal sa na cestu do [[Záhreb]]u, kde bol uznaný za uhorského kráľa ďalším vplyvným [[veľmož\|magnátom]] [[Ugrin Čák\|Ugrinom Čákom]]. Keď [[14. januára]] 1301 [[Ondrej III. (Uhorsko)\|Ondrej III.]] zomrel nevysvetlenou smrťou, vymrela ním po meči panovnícka dynastia [[Arpádovci\|Arpádovcov]]. Karola Róberta v [[Ostrihom]]e 13.mája 1301 [[arcibiskup]] [[Gregor Bicskei]] korunoval náhradnou korunou, pretože [[Uhorská koruna (klenot)\|svätoštefanská koruna]] bola v rukách jeho protivníkov. Uhorský snem neuznal jeho vládu a na trón presadzoval [[Václav III.\|Václava III.]], syna českého kráľa [[Václav II.\|Václava II.]] z rodu [[Přemyslovci\|Přemyslovcov]]. Mladý [[Václav III.\|Václav III]]. (11 ročný) súhlasil so zvolením a zásnubami <!-- iný zdroj: zasnúbení boli od februára 1298 -->s dcérou [[Ondrej III. (Uhorsko)\|mŕtveho panovníka]] Alžbetou. Bol korunovaný svätoštefanskou korunou v [[27. augusta]] [[1301]] v [[Stoličný Belehrad\|Stoličnom Belehrade]] ([[Székesfehérvár]]) arcibiskupom [[Ján Kaločský\|Jánom Kaločským]], čím získal meno ''Ladislav V''. Po korunovácii svojho súpera sa Karol stiahol do [[Slavónsko\|Slavónska]], kde jeho stúpenci medzitým upevnili jeho moc. V septembri [[1302]] začal obliehať [[Budín]], ale nepodarilo sa mu obsadiť hlavné mesto kráľovstva a preto sa znova stiahol do Chorvátska. [[31. mája]] [[1303]] [[pápež]] [[Bonifác VIII.]] potvrdil Karolov nárok na trón a jeho strýko z matkinej strany [[Albrecht I. (Svätá rímska ríša)\|Albrecht I.]] mu prisľúbil vojenskú pomoc. V lete [[1304]] dorazil [[Václav II. (Čechy, kráľ)\|Václav II]]. do Uhorska na požiadavku svojho syna s cieľom podporiť jeho moc v kráľovstve. Václav II. si však plne uvedomoval nestabilnú pozíciu syna na tróne, preto sa rozhodol opustiť krajinu a Václav III. ho nasledoval. Pri Senici sa odchádzajúci stretli s Matúšom Čákom a jeho prívržencami, ktorí sa im snažili zahradiť cestu a primäť ich na návrat do Uhorska.<ref>''Kroniky stredovekého Slovenska'', str. 299</ref> Keď sa Karol dopočul zvesti o Václavovom odchode, spojil sily s [[Rudolf I. (Česko)\|Rudolfom I.]] a spolu napadli České kráľovstvo. Nedokázali však obsadiť [[Kutná Hora\|Kutnú Horu]] a Karol bol nútený sa stiahnuť do Uhorska. Riadok 71: == Atentát Feliciána Zacha - 1330 == V 17. apríla 1330 sa Karol stal terčom atentátu. O atentát sa pokúsil [[Felician Zach]] so svojím synom ~~pri~~a to na kráľovskom dvore v blízkosti zámku [[Vyšehrad (Maďarsko)\|Vyšehrad]], ~~zatiaľ~~počas čotoho ako kráľovská rodina obedovala. Pokúsil sa zabiť kráľa a jeho dvoch synov ale výsledkom bolo len to, že kráľovná stratila pri útoku štyri prsty na pravej ruke, pretože zasiahli rytieri a zabili útočníkov priamo na mieste. Kráľ vyviazol len s drobným poranením chrbta. Karol sa za pokus o atentát vysporiadal nielen so samotným atentátnikom, ale aj s jeho rodinou. A to až do tretieho pokolenia. Inak spravodlivý kráľ si týmto krutým trestom pobúril proti sebe celé Uhorsko, keď rozštvrteného Zacha poslal kolovať do veľkých miest kráľovstva. Motívy zločinu pritom neboli jasné.<!-- Felicjan dcérou Kláru vraj znásilnil kráľov priateľ poľský kráľ Kazimír --> == Aktívna zahraničná politika (1330–1339) ==

Karol I. (Uhorsko): Rozdiel medzi revíziami