Komárno: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
→Zdroj: kt |
|||
Riadok 80:
Po rokoch úpadku nastal opätovný rozvoj až na konci [[19. storočie|19. storočia]], keď sa mesto napojilo na [[Železničná trať Nové Zámky – Komárom|sieť železníc]] a ciest a vybudovali sa mosty cez [[Dunaj]] i [[Váh]]. Začali sa tiež budovať priemyselné podniky a pripojením osady ''Újszőny'' (r. 1896) sa získalo územie pre rozvoj mesta i na pravom brehu Dunaja. Po zániku [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] a vzniku [[Prvá česko-slovenská republika|ČSR]] vznikla na Dunaji hranica, ktorá rozdelila [[Komárňanská župa (Uhorsko)|župu]] aj mesto na dve časti. Komárno sa stáva sídlom okresu, vznikajú nové úrady a inštitúcie a začlenením do Československa sa postupne mení i národnostné zloženie mesta. Klesá podiel obyvateľov maďarskej národnosti, pre ktorých sa stalo mesto na Dunaji kultúrnym centrom na Slovensku. Po [[Prvá viedenská arbitráž|Viedenskej arbitráži]] bolo Komárno pripojené k Maďarsku a zároveň sa stalo sídlom novej župy. Oslobodením [[30. marca]] [[1945]] sa vrátili hranice do predvojnového stavu a Komárno sa opäť stalo hraničným mestom Československa.
Počas [[Druhá svetová vojna|vojny]] opakovane bombardované mesto potrebovalo výraznú obnovu komunikácií, mostov, budov a podnikov. Zlú situáciu ešte zhoršovali opatrenia na základe záverov Postupimskej konferencie víťazných veľmocí voči väčšine obyvateľov maďarskej národnosti, ktoré znamenali do roku [[1948]] pre mnohých presídlenie do
== Symboly mesta ==
| |||