Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska: Rozdiel medzi revíziami

'''20. augusta''' - V Prahe sa o 14.00 h začalo zasadanie predsedníctva ÚV KSČ. Hlavným bodom rokovania mala byť príprava septembrového XIV. zjazdu KSČ, ktorý sa už neuskutočnil. Počas zasadania prišla okolo 23.30 h správa od ministra Dzúra o obsadzovaní republiky vojskami.<ref name=":16">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Průběh zasedání předsednictva ÚV KSČ 20. a 21. srpna 1968 — Dnes před 50 lety — Česká televize|url=https://www.ceskatelevize.cz/porady/12171864678-dnes-pred-50-lety/0/59143-prubeh-zasedani-predsednictva-uv-ksc-20-a-21-srpna-1968/|dátum vydania=|dátum prístupu=2018-08-21|vydavateľ=Česká televize|jazyk=cs}}</ref> Podľa súčasných historikov<ref name=":15" /> "Intervencia vojsk bola koordinovaná s postupom takzvaného zdravého jadra vo vedení Komunistickej strany ČeskoslovenskaKSČ. Plán spočíval v tom, že skupina "zdravých síl" vyvolá na zasadnutí rozkol v predsedníctve, vysloví Dubčekovi a jeho prívržencom reforiem nedôveru a fakticky prevezme moc v krajine ustanovením takzvanej [[Robotnícko-roľnícka vláda|Robotnícko-roľnícka '''('''revolučnej) vlády]]. Zároveň mala skupina vydať vyhlásenie, v ktorom by privítala vojenskú intervenciu piatich spriatelených štátov ako bratskú pomoc v záujme záchrany socializmu v Československu.“ vysvetľuje slovenský historik [[Michal Štefanský]]. Dubček však odkladal záverečné hlasovanie a jeho odporcovia (predstavitelia "zdravého jadra") [[Vasil Biľak|Vasiľ Biľak]], [[Drahomír Kolder]], [[Alois Indra]], [[Oldřich Švestka]] a [[Emil Rigo]]<ref name=":15" /> boli prehlasovaní v pomere 7 : 4 a bolo schválené komuniké [https://cs.wikisource.org/wiki/Provol%C3%A1n%C3%AD_%C3%9AV_KS%C4%8C_z_21._srpna_1968 (Provolání&nbsp;Všemu lidu ČSSR)], ktoré odsúdilo inváziu.<!-- Z českej wiki Prevolanie ÚV KSČ z 21. augusta 1968 odsúdilo invázii vojsk Varšavskej zmluvy. Vyhlásenie bolo prvýkrát zverejnené pred 2. hodinou ráno 21. augusta 1968 v rozhlasu po drôte, odhlasovalo ho krátko predtým predsedníctvo ÚV KSČ. Pre hlasovali František Barbírek, Oldřich Černík, Alexander Dubček, František Kriegel, Jan Piller, Josef Smrkovský a Josef Špaček, proti Vasil Biľak, Drahomír Kolder, Emil Rigo a Oldřich Švestka. Text bol do rozhlasu oznámený z budovy ÚV KSČ telefonicky. Ostatné rozhlasové vysielače boli na pokyn riaditeľa Československého rozhlasu Karla Hoffmanna (jedného z československých organizátorov invázie) vypnuté vo 2.00 a z vyhlásenia tak zaznela len časť prvej vety. Celé bolo vysielané až vo 4.30, keď boli vysielača opäť zapnuté.

Ráno vysielal<ref name=":13">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Ako najslávnejší rozhlasový prejav skončil trápnu sovietsku hru na bratskú pomoc|periodikum=aktuality.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/616375/ako-najslavnejsi-rozhlasovy-prejav-skoncil-trapnu-sovietsku-hru-na-bratsku-pomoc/|dátum prístupu=2018-08-21|jazyk=sk}}</ref> [[Česko-slovenský rozhlas|Československý rozhlas]] [https://cs.wikisource.org/wiki/Provol%C3%A1n%C3%AD_%C3%9AV_KS%C4%8C_z_21._srpna_1968 Výzvu všetkým ľuďom Československej socialistickej republiky (Provolání Všemu lidu ČSSR)], v ktorom ÚV KSČ označil "tento akt" (teda inváziu) za porušenie medzinárodného práva a informoval, že sa tak deje proti vôli ústavných orgánov a bez ich vedomia. Na rozkaz riaditeľa Československého rozhlasu [[Karel Hoffmann|Karla Hoffmanna]] bolo toto vysielanie sabotované. Od 2 hodiny rannej boli niektoré vysielače vypnuté a z vyhlásenia tak zaznela niekde len časť prvej vety. Funkčný však zostal rozhlas po drôte. Celá výzva bola vysielanáodvysielaná v étery až od 4.30, keď boli vysielače opäť zapnuté. Neskôr rozhlas informoval aj o prebiehajúcich bojoch. Okolo deviatej ráno bolo vysielanie ústredného rozhlasu umlčané zvukmi sovietskej pechoty a od 11 hodín pokračovalo vysielanie ilegálne tak, že sa striedavo hlásalo z tajných štúdií po celej krajine. Najostrejšie prejavy odporu boli preto spojené s pokusom sovietskych jednotiek obsadiť budovu pražského [[Česko-slovenský rozhlas|rozhlasu]]. Pri potýčkach v okolí rozhlasu zahynulo 30 ľudí a vyše 300 ich bolo ranených<ref>Kronika 20. storočia 1960-1969 / 7, Fortuna Libri, Edícia denníka SME, s. 994</ref>. Ilegálne vysielanie z rôznych miest pomocou prenosných zariadení pokračovalo ešte asi týždeň.