Cestovný ruch: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d -rozsiahly text bez zdroja |
Revidované a aktualizované Značky: vrátenie bez zdroja odstránenie referencie |
||
Riadok 1:
'''Cestovný ruch''' je odvetvie zahŕňajúce súbor činností zameraných na [[cestovanie]] a následný pobyt, ktorý je uskutočňovaný spravidla vo voľnom čase, ako aj na s nimi spojené služby, najmä [[ubytovanie]] a [[stravovanie]]. Cestovný ruch je jedno z najrýchlejšie sa rozvíjajúcich odvetví a tvorí významnú časť hospodárstva, najmä v niektorých krajinách. Podľa Svetovej organizácie cestovného ruchu UN World Tourism Organization medzinárodný cestovný ruch tvorí asi 25 až 30 % všetkých svetových služieb a zamestnáva viac než 100 miliónov osôb. Cez hranice cestovalo v roku 2013 1,087 miliárd osôb a vznikli tak príjmy v hodnote 873 miliárd EUR<ref>http://dtxtq4w60xqpw.cloudfront.net/sites/all/files/pdf/34_table_barom.pdf</ref>.
Slovo '''turizmus''' je významovo adekvátne k slovu '''cestovný ruch''' a ostáva na autorovi, resp. používateľovi aké slová použije. Podľa pravidiel slovenského pravopisu od r. 2013 sa používa slovo turizmus – mu (m.).
Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV k terminológii turizmu, resp. cestovného ruchu uvádza: a) podľa Pravidiel slovenského pravopisu (r. 2013) slovo turizmus – mu (m.) nekodifikuje; b) podľa Slovníka cudzích jazykov (akademický) (r. 2005) slovo turizmus – mu (m.) kodifikuje ako: turistický cestovný ruch, turistický, cestovateľský priemysel, turistika; c) podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka 4 (r. 2003) slovo turizmus – mu (m.) kodifikuje ako: cestovný ruch; d) podľa Slovníka slovenského jazyka (r. 1959 – 1968) slovo turizmus – mu (m.) kodifikuje ako: zastaralo turistika.
== Definícia zákazníka v cestovnom ruchu ==
[[Turista]] je klientom služieb cestovného ruchu. Svetová organizácia cestovného ruchu OSN ([[UNWTO]]) definuje turistu ako osobu, ktorá strávi najmenej 24 hodín a najviac jeden rok mimo svoj obvyklý domov, nemá z tejto destinácie príjem a neruší svoje právne vzťahy s domovom, kam sa nakoniec vráti<ref>http://unwto.org/facts/eng/pdf/barometer/UNWTO_Barom09_2_en.pdf</ref>. Podľa tejto definície môžeme konštatovať, že napríklad sezónni pracovníci nie sú turistami, pretože v cieľovej destinácii získavajú finančný príjem.
Řádek 9 ⟶ 8:
== Kategórie cestovného ruchu ==
Cestovný ruch sa delí hlavne na základe destinácií. Medzi základné destinácie patria [[more]], [[hory]], [[zážitkový turizmus]] v mestách a pri dôležitých pamiatkach, náboženský turizmus (napríklad púte) a [[športový turizmus]], keď ľudia cestujú kvôli majstrovstvám, turnajom, atď. Špecifickým druhom turizmu sú [[kúpele]] a strediská zamerané na rekondičné pobyty, ide o zariadenia navštevované vo veľkej miere pacientmi a pobyt je pre nich súčasťou liečby. Pobyty zamerané na výučbu jazyka v cudzej krajine patria k jedným z najobľúbenejších medzi mladými ľuďmi. Okrem zdokonalenia sa v cudzom jazyku má človek možnosť stráviť istý čas napríklad pri mori alebo v zaujímavých historických mestách. V súčasnosti sú tiež veľmi populárne cesty do neobývaných a neprebádaných častí zeme.
Podľa miesta realizácie a vzťahu k platobnej bilancii rozpoznávame:
'''Domáci turizmus''' - je realizovaný pre domáceho turistu na území vlastného štátu.
'''Medzinárodný turizmus''' - je kombináciou zahraničného aktívneho a zahraničného pasívneho turizmu. Zahraničný aktívny turizmus – príchodový - príjazdový (incoming, inbound tourism) - je realizovaný pre zahraničných turistov na území nášho štátu. Pre ekonomiku predstavuje prínos, nakoľko turista uhrádza služby podnikateľským subjektom v turizme v príslušnej mene danej krajiny, t.j. z aspektu platobnej bilancie štátu predstavuje aktívum. Zahraničný pasívny turizmus – odchodový - výjazdový (outgoing, outbound tourism) - je realizovaný a organizovaný za účelom vycestovania slovenských občanov do iného štátu. Predstavuje pre podnikateľské subjekty výdavky spojené s úhradou za poskytované služby v zahraničí v príslušnej mene. Z hľadiska platobnej bilancie predstavujú pasívum.
== Hlavné druhy - produktové skupiny cestovného ruchu ==
Stratégia rozvoja cestovného ruchu Slovenska do roku 2020 charakterizuje hlavné druhy, resp. produktové skupiny cestovného ruchu:
'''Letný cestovný ruch''' - je predovšetkým aktívny aj pasívny oddych, relax a rastúci záujem o získavanie nových poznatkov, poznávanie nových regiónov a oblastí v letnom období.
'''Zimný cestovný ruch''' - je potrebné vo zvýšenej miere rešpektovať požiadavky na ochranu prírody v zimnom období, keďže mnohé strediská sa nachádzajú v blízkosti, resp. priamo v chránených krajinných oblastiach.
'''Kúpeľníctvo v cestovnom ruchu''' - je pre turistu významný k udržaniu zdravého životného štýlu s predpokladmi nadobudnutia novej energie do budúcnosti. Niektoré ubytovacie zariadenia do svojho programu zaraďujú služby pod lekárskym dozorom a výkonom liečebných procedúr. Kúpeľné obce a mestá, termálne kúpaliská a akvaparky využívajú prírodné minerálne vodné zdroje a vhodné klimatické podmienky na zotavenie a relax, ako aj prírodné a budované kúpaliská s vodou určenou na kúpanie, vrátane zdraviu vhodného klimatického prostredia.
'''Kultúrny a mestský cestovný ruchu''' - je založený na poznaní kultúrno-historického potenciálu, ako sú pamiatky zapísané v zoznamoch Svetového dedičstva UNESCO, hrady, zámky, pamiatkové rezervácie, náboženské pamiatky, múzeá a galérie a pod., ale aj bohatý ľudový folklór, tradície a originálna regionálna tvorivosť.
'''Vidiecky cestovný ruch a agroturizmus''' - je spojený predovšetkým s jednoduchšími formami ubytovania (ubytovanie v súkromí, penziónoch s max. 10 až 20 lôžkami a pod.) vo vidieckej krajine s možnosťou poznávania života v mimomestských aglomeráciách. Súčasťou je aj agroturizmus spojený so stravovaním s miestnou domácou gastronómiou a pobytom v sedliackom dvore, ranči alebo salaši.
'''Kongresový cestovný ruch''' - je spojený nielen so službami s organizovaním kongresov, konferencií a podujatí podobného charakteru, ale aj službami doplnkového charakteru vrátane sprievodných programov.
'''Geoturizmus a geoparky''' - je aktivita v územnej oblasti s geologickým významom, územnými zvláštnosťami a krásami, ktoré sú prezentované v závislosti od formovania regiónu, geologickej histórie, vzniku a rôznych environmentálnych procesov. Geoturizmus vyzdvihuje prírodné dedičstvo aj ako výchovno-vzdelávací prostriedok v geologických a vedných odboroch, prispieva k udržateľnému rozvoju daného územia a vyžaduje príslušný stupeň ochrany na zachovanie náplne geoparku.
== Odvetvia cestovného ruchu ==
Vzhľadom na rozvetvenosť služieb je samozrejmé, že cestovný ruch je schopný zamestnať veľké množstvo ľudí rôznych zameraní. Štúdium cestovného ruchu je
== Referencie ==
Řádek 18 ⟶ 32:
== Externé odkazy ==
* KEREKEŠ,J.: Kúpeľníctvo a jeho význam v turizme. Bratislava : Weltprint, 2018. 285 s. ISBN 978-80-973035-1-8
* [http://www.unwto.org Svetová organizácia
[[Kategória:Cestovný ruch| ]]
|