Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa 91.127.226.59 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Pentakon
Značka: rollback
opr. preklepu
Riadok 153:
Od [[18. storočia]] malo Uhorské kráľovstvo zaručené zvláštne postavenie v rámci habsburskej monarchie, ale viedenský dvor väčšinou centrálne spravoval vedľajšie krajiny uhorskej koruny ([[Sedmohradsko]], [[Vojenská hranica]]).
 
V rámci tzv. [[osvietenský absolutizmus|osvietenského absolutizmu]] ([[1740]] - [[1790]]) prebiehala [[centralizácia]] a absolutistické tendencie z Viedne. Niektoré uhorské centrálne úrady sa podarilo podriadiť úradom cisárskeho dvora. Za vlády [[Mária Terézia|Márie Terézie]] ([[1740]] - [[1780]]) sa centralizácia dočasne zastavila, ale za [[Jozef II.|Jozefa II.]] sa opäť začala. Odpor uhorskej šľachty voči centralizácii a početným modernizačným (a tým aj germanizačným) reformám Jozefa však bol taký veľký, že Jozef musel skoro všetky svoje reformy odvolať. Maďarskej šľachte sa v rokoch [[1790]] - [[1791]] - ako reakcia na Jozefove centralizačné reformy - podarilo na sneme presadiť prioritné právo maďarčiny vo verejnom živote, čím sa začalzačala tzv. [[maďarizácia]], ktorá sa potom v [[19. storočie|19. storočí]] stupňovala a vyvrcholila po vzniku Rakúsko-Uhorska ([[1867]]).
 
V období tzv. [[metterichovský absolutizmus|metternichovského alebo kabinetného absolutizmu]] ([[1815]] - [[1848]]), založeného na polícii, armáde a cenzúre, došlo napriek tomuto policajnému režimu k formovaniu ideológie [[liberálny|liberálnej]] uhorskej šľachty (tzv. [[maďarské reformné hnutie]]), ktorá bola ochotná spolupracovať s [[buržoázia|buržoáziou]]. Vyústilo to do nacionalistickej maďarskej revolúcie ([[1848]] - [[1849]]) proti Viedni, v ktorej museli [[Maďari]] bojovať okrem Rakúska aj proti Nemaďarom v Uhorsku, konkrétne Chorvátom, Slovákom, Srbom, Rumunom a Rusínom. V auguste [[1849]] však boli Maďari porazení, keď si [[Habsburgovci]] proti nim povolali na pomoc [[Rusko|ruské]] vojsko.