Maďarská republika rád: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
dBez shrnutí editace |
doplnené so zdrojom |
||
Riadok 52:
== Vznik ==
Po rozpade [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] a vojenskej porážke bola 16. novembra [[1918]] vyhlásená Maďarská demokratická republika (vedená [[Mihály Károlyi|Mihálom Károlyim]]), ktorá mala priniesť liberálno-demokratické reformy. Budapešť dúfala, že ak obetuje starý režim, ponúkne Slovákom i Rumunom autonómiu a začne používať samourčovací jazyk amerického prezidenta [[Woodrow Wilson|Wilsona]], tak sa víťazná [[Dohoda (prvá svetová vojna)|Dohoda]] nad Maďarskom zľutuje a podarí sa udržať maďarský štát v jeho historických uhorských hraniciach (pred [[Prvá svetová vojna|1. sv. vojnou]]). Snaha nakloniť si Dohodu nebola úspešná a tak niektorí upriamili pozornosť na Rusko, zmietajúce sa v občianskej vojne.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Maďarská republika rád ako lekcia akcie a reakcie|url=https://www.postoj.sk/41924/madarska-republika-rad-ako-lekcia-akcie-a-reakcie|vydavateľ=www.postoj.sk|dátum prístupu=2019-03-28|jazyk=sk}}</ref> Podľa [[Čierna kniha komunizmu|Čiernej knihy komunizmu]] v tomto období prišlo do Maďarska 250 až 300 ,agitátorov‘ a poverencov“. Bol medzi nimi aj Béla Kun. <ref name=":0" />
Po rozpade [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] a nezdare republiky s prezidentom [[Mihály Károlyi|Károlyim]] (od 16. novembra [[1918]]) [[Prevrat|prevratom]] prevzala v Maďarsku [[21. marec|21. marca]] [[1919]] moc [[komunistická strana]] vedená [[Béla Kun|Béla Kunom]], ktorý ustanovil MRR s [[Proletár|proletárskou]] vládou vedenou ideológiou [[Diktatúra proletariátu|diktatúry proletariátu]].▼
▲Po
MRR zoštátnila kľúčové odvetvia a veľkostatky nad 40 hektárov, pričom však pôdu nerozdelila roľníkom. Podporu obyvateľstva však komunisti získali vďaka prísľubu obnoviť [[Veľké Maďarsko]] v pôvodných hraniciach (pred [[Prvá svetová vojna|1. sv. vojnou]]).<ref>".. support they enjoyed was based far more on their program to restore Hungary's borders than on their revolutionary agenda[http://www.workmall.com/wfb2001/hungary/hungary_history_hungarian_soviet_republic.html ." The Library of Congress Country Studies – Hungarian Soviet Republic (anglicky)]</ref>▼
▲MRR zoštátnila kľúčové odvetvia (továrne a bane nad 20, neskôr 10 zamestnancov, ale tiež dopravné spoločnosti, banky a nájomné domy <ref name=":0" /> ) a veľkostatky nad 40 hektárov, pričom však pôdu nerozdelila roľníkom. Podporu obyvateľstva však komunisti získali vďaka prísľubu obnoviť [[Veľké Maďarsko]] v pôvodných hraniciach
Asi špekulácia z čiernej knihy komunizmu
Od začiatku existencie Maďarskej republiky rád bola Budapešť v telegrafickom spojení s Leninom. Vymenili si 218 odkazov.
Ruskí i maďarskí boľševici dúfali, že sa im podarí spojiť svoje vojská, vo Viedni vyvolajú prevrat a potom sa spoja s Bavorskou republikou rád. Revolúcia sa mala rozšíriť po celom Nemecku i do západnej Európy.
Avšak v ceste tomuto plánu stáli Rumunsko, Československo a Poľsko. No tiež nemeckí sociálni demokrati, ktorí sa proti nemeckým boľševikom spojili s armádou a bielogvardejci, bojujúci proti ruským boľševikom v ruskej občianskej vojne. -->
== Boje a porážka ==
Řádek 63 ⟶ 71:
Situácia maďarských komunistov sa začala zhoršovať, keď po neúspešnom puči sociálnych demokratov (24. júna 1919) nastúpila nová komunistická vláda [[Antal Dovcsák|Antala Dovcsáka]], ktorá sa uchýlila k rozsiahlym represáliám. Revolučný tribunál nariadil popravy ľudí, ktorí boli podozriví z toho, že sa podieľali na pokuse o prevrat. Toto sa stalo známym ako „[[Červený teror (v Maďarsku)|červený teror]]“ a výrazne znížilo domácu podporu vláde.
Maďari zistili, že je stále ťažšie bojovať proti Československu a neskôr Rumunsku s malými jednotkami dobrovoľníkov vo dvoch vojnách v zahraničí a komunistická strana doma slabne čiastočne aj preto, že najoddanejší komunisti sa dobrovoľne hlásili do boja. Kun potom neúspešne obrátil armádu proti Rumunom, ktorí 30. júla 1919 prerazili slabé maďarské línie. Béla Kun spolu s ďalšími vysokopostavenými komunistami utiekol [[1. august]]a [[1919]] do Rakúska a MRR podľahla spojenému náporu interventov a domácej opozície<!-- Túto povodnú vetu som tam nechal napriek tomu že 1.8 podľa cs wiki "odovzdala vládu do rúk sociálnych demokratov" -->. Iba málo komunistov (napr. [[György Lukács]], bývalý komisár pre kultúru a marxistický filozof) naďalej podporovalo komunistickú stranu. Budapeštiansky Soviet zvolil novú vládu na čele s odborovým predákom [[Gyula Peidl|Gyulom Peidlom]], ktorá trvala len niekoľko dní, kým Budapešť 6. augusta 1919 celkom neobsadili Rumuni.
== Ďalší vývoj ==
| |||