Nemecko: Rozdiel medzi revíziami

'''Nemecko''', dlhý tvar – '''Nemecká spolková republika''', skr. – NSR (v textoch medzinárodných zmlúv s Nemeckom: ''Spolková republika Nemecko'', skr. SRN <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.skgeodesy.sk/files/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-statov/nemecko.pdf | vydavateľ = skgeodesy.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-09-30 | miesto = | jazyk = }}</ref>, {{v jazyku|deu|Bundesrepublik Deutschland, BRD}}; v rokoch 1949 – 1990 skrátene neoficiálne, ale často aj ''Západné Nemecko'') je spolkový [[Stredná Európa|stredoeurópsky]] štát. Na severe susedí s [[Dánsko]]m, obmýva ho [[Severné more]] a [[Baltské more]], na východe susedí s [[Poľsko]]m a [[Česko]]m, na juhu s [[Rakúsko]]m a [[Švajčiarsko]]m a na západe s [[Francúzsko]]m, [[Luxembursko]]m, [[Belgicko]]m a [[Holandsko]]m. Rozloha Nemecka je {{km2|357021}}, pričom územie štátu sa nachádza v miernom podnebnom pásme. Úmerne k výsledkom [[Sčítanie obyvateľov, domov a bytov|sčítania ľudu]] v roku [[2011]] malo Nemecko k [[30. september|30. septembru]] [[2014]] 81,084 miliónov obyvateľov,<ref name="hoerigkeit">{{Citácia elektronického dokumentu

Historicky sa u nás od vzniku západného Nemecka používal bezvýhradne názov ''Nemecká spolková republika''. V zmluve medzi Česko-Slovenskom a Nemeckom zo začiatku 70. rokov bol ako ústupok nemeckej strane použitý názov ''Spolková republika Nemecka'' (posledné slovo je v [[Genitív|genitíve !]]). Tento tvar (teda ''Spolková republika Nemecka'') sa v roku 1988 stal záväzným pre kartografické diela. Od konca roka 1989 (teda od nežnej revolúcie) sa bežne začal používať (aj) tvar ''Spolková republika Nemecko'' (posledné slovo je v [[Nominatív|nominatíve !]]) <ref>[http://www.juls.savba.sk/ks/1992/8/ks1992-8.pdf] str. 237, 241</ref>. Pravidlá slovenského pravopisu (od roku 1991 <ref>[[Pravidlá slovenského pravopisu]] z roku 1991, str. 262</ref>; pred rokom 1991 PSP dlhý tvar názvu západného Nemecka neriešili), Krátky slovník slovenského jazyka, ako aj Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky (od roku (?) 1996 <ref>Rozhodnutie č. P-1840/2000 [http://www.skgeodesy.sk/files/slovensky/ugkk/rezortne-periodika/nazvoslovne_informacie/ni26.pdf] str. 6 dole, v spojení s [http://www.skgeodesy.sk/files/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-statov/nemecko.pdf] a [http://www.skgeodesy.sk/files/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-statov/zoznam-zmenenych-nazvov.pdf] (neobsahuje zmenu názvu pre Nemecko) </ref>) však predpisovali a dodnes predpisujú tvar ''Nemecká spolková republika'', pričom ÚGK SR pripúšťa vyššie uvedenú výnimku pre slovensko-nemecké medzinárodné zmluvy.

Nález čeľuste [[Mauer 1]] v roku 1907 ukazuje, že pravekí ľudia boli na území Nemecka prítomnom už pred 600 000 rokmi.<ref>{{cite web|url=http://www.pnas.org/content/107/46/19726.full|title=Radiometric dating of the type-site for Homo heidelbergensis at Mauer, Germany|work=[[Proceedings of the National Academy of Sciences of the United States of America|PNAS]]|date=27 August 2010|accessdate=27 August 2010}}</ref> Najstaršie doteraz nájdené kompletné lovecké zbrane boli objavené v uhoľnej bani v [[Schöningen|Schöningene]] v roku 1995. Išlo o tri 380 000 rokov staré drevené oštepy 6-7,5 stopy dlhé.<ref>{{cite web|url=http://archive.archaeology.org/9705/newsbriefs/spears.html|title=World's Oldest Spears|work=archive.archaeology.org|publisher= |date=3 May 1997|accessdate=27 August 2010}}</ref>V údolí [[Neandertal (údolie)|Neandertal]] boli v roku 1856 objavené vôbec prvé fosílie nemoderného človeka. Tento nový druh človeka bol pomenovaný [[Neandertálec]]. O týchto fosíliách nazvaných '' Neandrtal 1 '' je dnes známe, že sú 40 000 rokov staré. Dôkazy o moderných ľuďoch podobne starých boli nájdené v jaskyniach v pohorí [[Švábska Alba]] neďaleko [[Ulm]]u. Nájdené boli tiež 42 000 rokov staré flauty, vyrobené z vtáčích kostí a mamutie slonoviny, ktoré sú najstaršími nájdenými hudobnými nástrojmi,<ref>{{cite web|url=http://www.bbc.co.uk/news/science-environment-18196349|title=Earliest music instruments found|publisher=BBC|date=25 May 2012|accessdate=25 May 2012}}</ref> ďalej 40 000 rokov stará soška levieho muža,<ref>{{cite web|url=http://www.theartnewspaper.com/articles/Ice-Age-iLion-Mani-is-worlds-earliest-figurative-sculpture/28595|title=Ice Age Lion Man is world's earliest figurative sculpture|work=[[The Art Newspaper]]|date=31 January 2013|accessdate=31 January 2013}}</ref>a 35 000 rokov stará [[Venuša z Hohle Fels]], ktoré sú doteraz najstarším objaveným sochárskym umením.<ref>{{cite web|url=http://donsmaps.com/hohlefelsvenus.html|title=The Venus of Hohle Fels|work=donsmaps.com|publisher= |date=14 May 2009|accessdate=14 May 2009}}</ref>[[Disk z Nebry]] je vyrobený z [[bronz]]u a nájdený v blízkosti, ako názov napovedá, [[Nebra|Nebry]] v krajine [[Sasko-Anhaltsko]]. Svetový register programu Pamäť sveta ([[UNESCO]]) tento nález nazval "jeden z najvýznamnejších archeologických nálezov 20. storočia.".<ref>{{cite news| url=http://www.unesco.org/new/en/communication-and-information/flagship-project-activities/memory-of-the-world/register/full-list-of-registered-heritage/registered-heritage-page-6/nebra-sky-disc/ | work=Unesco memory of the World | title=Nebra Sky Disc | date=2013}}</ref>

História [[germáni|germánskych kmeňov]] siaha do severskej doby bronzovej alebo predrímskej doby železnej. Z južnej [[Škandinávia|Škandinávie]] a severného Nemecka od 1. storočia pr. n.l. postupovali južným, východným a západným smerom a prišli do kontaktu s [[Kelti|keltskými]] kmeňmi [[Galovia|Galov]], ako aj s [[iránske národy|iránskymi]], [[Pobaltie|pobaltskými]] a [[Slovania | slovanskými]] kmeňmi v [[stredná Európa | strednej]] a [[východná Európa | východnej Európe]].<ref>{{cite book |first =Jill N. |last = Claster |title =Medieval Experience: 300–1400 |publisher =New York University Press |year =1982 |page =35 |isbn=0-8147-1381-5}}</ref>Pod vládou cisára [[Augustus | Augusta]] začal Rím územie Germánie napádať (oblasť rozprestierajúcu sa zhruba od [[Rýn]]a po [[Ural]]). V roku 9 n. l. boli tri [[rímska légia | rímske légie]] vedenej [[Publius Quinctilius Varus |Varom]] [[Bitka v Teutoburskom lese | porazené]] [[Cheruskovia|cheruským]] vodcom [[Arminius|Arminom]]. Okolo roku 100, kedy [[Tacitus]] napísal knihu ''Germania'', sa germánske kmene usadili pozdĺž riek Rýn a [[Dunaj]] ([[Limes Germanicus]]) a zaberali väčšinu územia dnešného Nemecka; Rakúska, južného [[Bavorsko | Bavorska]] a západného [[Porýnie]]. Avšak spadali pod Rím ako provincie.<ref name="9-13">Fulbrook 1991, pp. 9–13.</ref>

V 3. storočí sa objavila séria západných germánskych kmeňov: [[Alemani]], [[Frankovia]], [[Chattovia]], [[Sasi]], [[Frízovia]] a [[Durinkovia]]. Okolo roku 260 začali Germáni nájazdy na rímske územia.<ref>{{cite book |series= The Cambridge Ancient History |title =The crisis of empire, A.D. 193–337 |volume =12 |page =442 |isbn=0-521-30199-8 |first =Alan K. |last =Bowman |first2 =Peter |last2 =Garnsey |first3 =Averil |last3 =Cameron |publisher =Cambridge University Press |year = 2005}}</ref> Po invázii [[Huni|Hunov]] v roku 375 a s úpadkom Ríma od roku 395 sa germánske kmene presunuli ďalej na juhozápad. Súčasne niekoľko veľkých kmeňov vytvorilo približne to, čo je dnešné Nemecko, a vysídlili menšie germánske kmene. Veľké územia (známe od [[Merovejovci|merovejského]] obdobie ako [[Austrázia]]) boli obsadené [[Franská ríša | Frankmi]] a severné Nemecko bolo ovládané Sasmi a Slovanmi.<ref name="9-13"/>

25. decembra 800 bol franský kráľ [[Karol Veľký]] korunovaný za cisára a založil [[Franská ríša| Franskú ríšu]], ktorá bola [[Verdunská zmluva | v roku 843 rozdelená]].<ref name="f11">Fulbrook 1991, p. 11.</ref>Svätá ríša rímska zahŕňala [[Východofranská ríša | východnú časť]] Karolovho pôvodného kráľovstva a ukázala sa ako najsilnejšia. Jej územie sa tiahlo od rieky [[Eider]] na severe ku [[Stredozemné more | Stredozemnému moru]] na juhu.<ref name="f11"/>Za vlády [[Liudolfovci |otonských]] cisárov (919-1024) bolo konsolidovaných niekoľko významných vojvodstiev a nemecký kráľ [[Oto I.]] bol v roku 962 korunovaný za cisára Svätej ríše rímskej. V roku 996 sa [[Gregor V.]] stal prvým nemeckým pápežom. Menoval ho jeho bratranec [[Otto III. (Svätá rímska ríša)|Oto III.]], Ktorý bol krátko pred tým korunovaný za cisára Svätej ríše.<ref>{{cite book|author=McBrien, Richard|title=Lives of the Popes: The Pontiffs from St. Peter to Benedict XVI|publisher=HarperCollins|year=2000|page=138}}</ref>Za vlády [[Sálska dynastia| sálskej dynastie]] (1024- – 1125) Svätá ríša rímska pohltila severné Taliansko a [[Burgundsko]], aj keď cisár stratil kvôli [[Boj o investitúru | boji o investitúru]] moc.<ref>

Pod vládou [[hohenstaufovci|štaufov]] (1138- – 1254) posilnili nemecké kniežatá svoj vplyv ďalej na juh a na východ do oblastí obývaných Slovanmi, predchádzajúcimi nemeckému osídleniu týchto oblastí a ďalej na východ ('' ([[Ostsiedlung]])''). Severné nemecké mestá rástli a prosperovali ako členovia [[Hanza|Hanzy]].<ref>Fulbrook 1991, pp. 13–24.</ref>Počnúc [[veľký hladomor 1315-1317|veľkým hladomorom]] v roku 1315 a končiac [[Čierna smrť|čiernou smrťou]] v rokoch 1348- – 1350 sa počet obyvateľov Nemecka znížil.<ref>{{cite book |url =http://www.vlib.us/medieval/lectures/black_death.html |title =The Great Famine (1315–1317) and the Black Death (1346–1351) |first =Lynn Harry |last =Nelson |publisher =University of Kansas |accessdate =19 March 2011}}</ref>[[Zlatá bula Karola IV.| Zlatá bula]] z roku 1356 zabezpečila základnú ústavu ríše a kodifikovala voľbu cisára siedmich [[kurfirst|kurfirstov]], ktorí vládli niektorému z najmocnejších kniežatstva a arcibiskupstva.<ref>Fulbrook 1991, p. 27.</ref>[[Martin Luther]] v roku 1517 vo Wittenbergu zverejnil [[95 téz]], v ktorých napádal rímskokatolícku cirkev a zahájil [[reformácia|protestantskú reformáciu]]. Samostatná [[luteránstvo|luteránska cirkev]] sa po roku 1530 v mnohých spolkových krajinách stala oficiálnym náboženstvom. Náboženský konflikt viedol k [[tridsaťročná vojna|tridsaťročnej vojne]] (1618- – 1648), ktorá nemecké krajiny spustošila.<ref>{{cite journal|last=Philpott|first=Daniel|title=The Religious Roots of Modern International Relations|journal=World Politics|date=January 2000|volume=52|issue=2|pages=206–245|doi=10.1017/S0043887100002604}}</ref>Počet obyvateľov nemeckých krajín sa znížil asi o 30%.<ref>{{cite book |title =The savage wars of peace: England, Japan and the Malthusian trap |first =Alan |last= Macfarlane |publisher =Blackwell |year = 1997 |page=51 | isbn= 978-0-631-18117-0}}</ref> [[Vestfálsky mier]] (1648) medzi nemeckými krajinami náboženskou vojnu ukončil, ale ríša bola ''de facto'' rozdelená do mnohých nezávislých kniežatstiev. V 18. storočí sa Svätá ríša rímska skladala z približne 1 800 takýchto území.<ref>{{cite book|author=Gagliardo, G|title=Reich and Nation, The Holy Roman Empire as Idea and Reality, 1763–1806|publisher=Indiana University Press|year=1980|pages=12–13}}</ref>

Od roku 1740 dominoval nemeckým krajinám '' dualizmus '' medzi rakúskou [[Habsburská monarchia | habsburskou monarchiou]] a [[Pruské kráľovstvo | Pruskom]]. V roku 1806 bolo "Imperium" dobyté a rozpustené v dôsledku [[Napoleonské vojny|napoleonských vojen]].<ref>Fulbrook 1991, p. 97.</ref>

Po páde [[Napoleon Bonaparte|Napoleon]]a bol v roku 1814 zvolaný [[Viedenský kongres]] a bol založený [[nemecký spolok]] ("''Deutscher Bund''") -– voľná liga 39 suverénnych nemeckých štátov. Nesúhlas s reštaurátorskou politikou čiastočne viedol k vzostupu liberálnych hnutí, po ktorých nasledovali nové represie zo strany rakúskeho štátnika [[Clemens Wenzel Lothar Metternich|kniežaťa Metternicha]]. Colná únia '' [[Zollverein]] '' podporovala hospodársku jednotu v nemeckých štátoch.<ref>{{cite journal |last=Henderson |first=W. O. |title=The Zollverein |journal=History |date=January 1934 |volume=19 |issue=73 |pages=1–19 |doi=10.1111/j.1468-229X.1934.tb01791.x}}</ref>

Kráľ [[Viliam I. (Nemecko)| Viliam I.]] v roku 1862 vymenoval [[Otto von Bismarck|Otta von Bismarck]]a novým pruským ministerským predsedom. Ten úspešne viedol [[Dánsko-nemecká vojna| druhú šlezvickú vojnu]] v roku 1864 a pruské víťazstvo v [[Rakúsko-pruská vojna|prusko-rakúskej vojne]] v roku 1866 mu umožnilo vytvoriť [[severonemecký spolok]] ("''Norddeutscher Bund''") a [[Rakúske cisárstvo|Rakúsko]] z jeho záležitostí vylúčiť. Po francúzskej prehre v [[Prusko-francúzska vojna|Prusko-francúzskej vojne]] bolo v roku 1871 vo [[Versailles]] vyhlásené [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemecké cisárstvo]] združujúce všetky rozptýlené časti Nemecka s výnimkou Rakúska. Prusko bolo dominujúcou zložkou nového štátu; pruský kráľ z rodu [[Hohenzollernovci|Hohenzollernovcov]] vládol súčasne ako cisár a hlavný mestom sa stal [[Berlín]].

V období ''[[Gründerzeit]]'' po zjednotení Nemecka zaručila Bismarckova zahraničná politika (Bismarck sa za cisára Viliama stal [[Nemecký kancelár|nemeckým kancelárom]]) Nemecku postavenie ako veľkému národu, diplomatickou cestou izolovala [[Tretia francúzska republika|Francúzsko]] a vyhýbala sa vojne. V dôsledku [[Berlínska konferencia | berlínskej konferencie]] v roku 1884 si Nemecko nárokovalo niekoľko [[Nemecké kolónie|kolónií]] vrátane [[Nemecká východná Afrika|východnej Afriky]], [[Nemecká juhozápadná Afrika|juhozápadnej Afriky]], [[Togoland | Toga]] a [[Kamerun]]u.<ref>{{cite book |title=100 maps |year=2005 |publisher=Sterling Publishing |isbn=978-1-4027-2885-3 |editor=Black, John |page=202}}</ref>

Atentát na [[František Ferdinand d’Este|Františka Ferdinanda d'Este]] 28. júna [[1914]] spustil [[prvá svetová vojna | prvú svetovú vojnu]]. Nemecko ako súčasť [[Ústredné veľmoci|ústredných mocností]] utrpelo od [[Trojdohoda|štátov Dohody]] porážku. Približne dva milióny nemeckých vojakov za prvej svetovej vojny padlo.<ref>{{cite news |url = http://www.spiegel.de/international/germany/0,1518,530319,00.html |title = Last German World War I Veteran Believed to Have Died |work =Spiegel Online |date =22 January 2008 |first =David |last =Crossland |accessdate=25 March 2011}}</ref>

Vojna bola najkrvavejším konfliktom v histórii ľudstva a v Európe spôsobila smrť asi [[Obete druhej svetovej vojny|40 - 50 miliónom ľudí]].<ref>{{cite news | url = http://news.bbc.co.uk/2/hi/europe/4530565.stm | title = Leaders mourn Soviet wartime dead | work = BBC News | date=9 May 2005 |accessdate=18 March 2011 }}</ref> Straty nemeckej armády boli medzi 3 250 000 a 5 300 000 vojakov,<ref name="Rüdiger Overmans 2000">{{cite book|author=Overmans, Rüdiger|title=Deutsche militärische Verluste im Zweiten Weltkrieg|publisher=Oldenbourg|year=2000|isbn=3-486-56531-1}}</ref>a bolo zabitých približne 2 milióny nemeckých civilistov.<ref>{{cite book|author=Winter, JM|chapter=Demography of the war|title=The Oxford Companion to World War II|editors=Dear, I; Foot, M|year=2003|isbn=9780191727603|edition=ebook|publisher=Oxford University Press}}</ref>

Po kapitulácii Nemecka bolo jeho územie rozhodnutím [[Spojenci (druhá svetová vojna) | spojencov]] rozdelené do štyroch [[Okupačné zóny Nemecka | okupačných zón]]. Hlavné mesto [[Berlín]] získalo špeciálny štvormocenský status a boli v ňom vytvorené štyri [[sektor]]y. Všetky zóny a sektory prijali viac ako 6,5 miliónov etnických Nemcov vyhnaných z bývalých východných oblastí Nemecka a iných oblastí do tej doby obývaných Nemcami.<ref>{{cite web|url=http://www.tnr.com/book/review/orderly-humane-expulsion-germans-richard-evans?page=0,1|author=Evans, Richard|title=The Other Horror, Review of ''Orderly and Humane: The Expulsion of the Germans After the Second World War'', by R.M. Douglas|work=New Republic|accessdate=28 September 2014}}</ref>

Západné okupačné zóny Nemecka, ovládané Spojenými štátmi americkými, Veľkou Britániou a Francúzskom, boli zlúčené [[23. máj]]a [[1949]] a vytvorili [[NSR|Nemeckú spolkovú republiku]] (''Bundesrepublik Deutschland'', neoficiálne skratka BRD, po slovensky NSR). Zo sovietskej okupačnej zóny sa stala [[7. október | 7. októbra]] [[1949]] [[Nemecká demokratická republika]] (''Deutsche demokratische Republik'', skratka DDR, po slovensky NDR). Neformálne boli tieto štátne útvary známe ako „[[Západné Nemecko (1949 – 1990)|Západné Nemecko]]“ a „[[Východné Nemecko]]“. Hlavným mestom NDR sa stal [[Východný Berlín]]. Spolková republika Nemecko zvolila [[Bonn]] ako dočasné hlavné mesto (vážnym kandidátom bol tiež [[Frankfurt nad Mohanom]]), čím zdôraznila svoj postoj, že vytvorenie dvoch nemeckých štátov považuje za umelé a len dočasné riešenie a že sa Berlínu v budúcnosti vráti jeho funkcie ako hlavné mesto znovuzjednoteného Nemecka.<ref>{{cite book | last = Wise | first = Michael Z. | title = Capital dilemma: Germany's search for a new architecture of democracy| year = 1998| publisher = Princeton Architectural Press | isbn =978-1-56898-134-5 | page = 23}}</ref>

Spolkovým parlamentom SRN bol v roku 1949 zvolený [[Konrad Adenauer]] prvým spolkovým kancelárom ('' Bundeskanzler '') a v tomto úrade zostal až do roku [[1963]]. Pod jeho a následne pod [[Ludwig Erhard |Erhardovým]] vedením krajina zažila prudký a dlhotrvajúci hospodársky rast, ktorý začal už začiatkom roku 1950. Do histórie vošiel ako "nemecký hospodársky zázrak" ('' Wirtschaftswunder ''). Západné Nemecko sa v roku [[1955]] pripojilo k [[Severoatlantická aliancia | NATO]] a bolo zakladajúcim členom [[Európske hospodárske spoločenstvo | Európskeho hospodárskeho spoločenstva]] v roku [[1957]].

Východné Nemecko bolo začlenené do [[východný blok | východného bloku]] s politickou a vojenskou kontrolou zo strany [[Sovietsky zväz | SSSR]]. Zostali v ňom silné sovietske vojenské jednotky a&nbsp;krajina sa stala členom [[Varšavská zmluva | Varšavskej zmluvy]]. Hoci Východné Nemecko vyhlasovalo, že je demokratické, politická moc bola vykonávaná len prednými členmi [[Politbyro|politbyra]] komunistickej strany, zvanej [[Jednotná socialistická strana Nemecka]] (SED), podporované tajnou službou [[Stasi]] (''Staatssicherheit'')<ref name="spiegel_20080311">{{cite web|url = http://www.spiegel.de/international/germany/0,1518,540771,00.html|title = New Study Finds More Stasi Spooks|author = maw/dpa|date = 11 March 2008|work = [[Der Spiegel]]|accessdate =30 October 2011}}</ref> a radom čiastkových organizácií kontrolujúcich takmer všetko dianie v spoločnosti. Bola zavedená [[plánovaná ekonomika]] a krajina sa neskôr stala členom [[Rada vzájomnej hospodárskej pomoci | RVHP]].<ref name=loc-cs>"Germany (East)", Library of Congress Country Study, [http://memory.loc.gov/frd/cs/germany_east/gx_appnb.html Appendix B: The Council for Mutual Economic Assistance]</ref>

Zatiaľ čo východonemecká propaganda bola založená na domnelých a niektorých skutočných výhodách tamojších sociálnych programov a neustále hrozila inváziou zo strany SRN a západných "[[Imperializmus | imperialistov]]", veľké počty občanov NDR sa snažili uniknúť do Spolkovej republiky za slobodou a prosperitou.<ref name="NYT_19890822">{{cite news|url = http://www.nytimes.com/1989/08/22/world/westward-tide-of-east-germans-is-a-popular-no-confidence-vote.html?pagewanted=all&src=pm | title = Westward Tide of East Germans Is a Popular No-Confidence Vote|first = Ferdinand|last = Protzman |date = 22 August 1989|work = The New York Times | accessdate =30 October 2011}}</ref>Do polovice roku 1961 to bolo ešte čiastočne možné prechodom alebo prejazdom z východnej do západnej časti Berlína. V onom roku však bol postavený [[Berlínsky múr]], ktorý prakticky znemožnil východným Nemcom útek do [[Západný Berlín | Západného Berlína]] a odtiaľ do západného Nemecka. Tento múr naprieč Berlínom a na celej hranici Západného Berlína s územím NDR sa stal symbolom [[Studená vojna | studenej vojny]], a preto sa jeho pád v roku 1989 stal nielen symbolom [[Zjednotenie Nemecka (1990)|znovuzjednotenia Nemecka]] a zásadných zmien, ktoré sa neskôr uskutočnili v jeho východnej časti (tzv. ''[[Die Wende |Wende]]''), ale aj symbolom pádu komunizmu v celej Európe a&nbsp;dokonca aj v Sovietskom zväze samotnom.

Napätie medzi východným a západným Nemeckom bolo na začiatku 70. rokov uvoľnené kancelárom [[Willy Brandt]]om v rámci jeho tzv. ''[[Ostpolitik]]''. V nasledujúcom období sa normalizovali vzťahy s krajinami [[Východný blok|východného bloku]], s Československom [[11. máj|11. mája]] [[1973]] [[Pražská zmluva (1973)|Pražskou zmluvou]]. V lete 1989 sa [[Maďarsko]] rozhodlo železnú oponu odstrániť a otvoriť hranice, čo spôsobilo emigráciu tisícov východných Nemcov do Západného Nemecka cez Maďarsko. To malo na NDR zničujúce dopady. Potom dochádzalo k pravidelným masovým demonštráciám, ktoré získavali čoraz viac na podpore. V deň pádu Berlínskeho múru zmiernili východonemecké úrady nečakane obmedzenie prístupu k&nbsp;hraniciam, čo dovolilo východonemeckým občanom cestovať na Západ. Pôvodne sa plánovalo udržať Východné Nemecko ako štát, ale otvorenie hraníc viedlo k urýchleniu zjednocujúceho reformného procesu. Ten vyvrcholil v [[Zmluva o konečnom usporiadaní vo vzťahu k Nemecku | Zmluve o konečnom usporiadaní vo vzťahu k Nemecku]] (tzv. Zmluva 4 + 2) o rok neskôr (12. septembra 1990), v rámci ktorej sa štyri okupačné mocnosti vzdali svojich práv daných v rámci [[Akt bezpodmienečnej kapitulácie nacistického Nemecka|bezpodmienečnej kapitulácie nacistického Nemecka]]. Nemecko bolo prakticky opäť plne suverénnym štátom, čo 3. októbra 1990 umožnilo jeho [[Zjednotenie Nemecka (1990)| znovuzjednotenie]] so vstupom piatich krajín bývalej NDR ('' Neue Länder '') do Spolkovej republiky.

Spolková republika Nemecko je [[Federácia | federatívna]] parlamentne-demokratická a zastupiteľská republika.

[[Prezident Nemecka |Prezident]], [[Frank-Walter Steinmeier]] (19. marca 2017-doteraz), je [[hlava štátu | hlavou štátu]] a má predovšetkým reprezentatívne povinnosti a právomoci. Do funkcie je volený ''[[Bundesversammlung|spolkovým zhromaždením]]'' -– inštitúciou, ktorá sa skladá z členov ''Bundestagu '' a z rovnakého počtu štátnych delegátov.

[[Nemčina]] je úradný a prevažujúci jazyk v Nemecku. Je to tiež jeden zo 24 úradných a pracovných jazykov v [[Európska únia | Európskej únii]] (EÚ) <ref> {{cite web | url = http: //ec.europa.eu/languages/policy/linguistic -diversity / official-languages-eu_en.htm | title = Official Languages ​​| author = European Commission | dátum prístupu = 29 July 2014}} </ref> a jeden z troch pracovných jazykov [[Európska komisia | Európskej komisie]]. V rámci EÚ je nemčina tiež najrozšírenejším materinským jazykom s zhruba 100 miliónmi rodených hovorcov. <ref name = "Marten"> {{cite book | editor1-first = Thomas | editor1-last = Marten | editor2-first = Fritz Joachim | editor2 -last = Sauer | title = Länderkunde - Deutschland, Österreich, Schweiz und Liechtenstein im Querschnitt | trans_title = Regional Geography - An Overview of Germany, Austria, Switzerland and Liechtenstein | year = 2005 | publisher = inform-Verlag | language = German | isbn = 3-9805843-1-3 | page = 7}} </ref>