Druhá svetová vojna: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
→Začiatok vojny v Európe: 1. september 1939: doplnené o SK |
d wl. |
||
Riadok 268:
==== Napadnutie ZSSR ====
[[Súbor:German troops in Russia, 1941 - NARA - 540155.tif|náhľad|vpravo|Nemecká pechota vyráža do útoku na východnom fronte.]]
{{Hlavný článok|operácia Barbarossa|
[[22. jún]]a [[1941]] porušilo Nemecko [[Pakt Ribbentrop-Molotov|pakt o neútočení]] a s vojenskou pomocou svojich spojencov zaútočilo na ZSSR na takmer {{km|4500|m}} dlhom východnom fronte siahajúcom spoza severného polárneho kruhu na polostrove [[Kola (polostrov)|Kola]], cez [[Karélia|Karéliu]], [[Baltské more]] až k [[Čierne more|Čiernemu moru]]. Nemecko-sovietsky konflikt je v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu obyčajne označovaný ako [[Východný front (druhá svetová vojna)|Veľká vlastenecká vojna]]. Nemci využili moment prekvapenia a bleskovými útokmi rýchlo postupovali troma hlavnými smermi na [[Moskva|Moskvu]], [[Petrohrad|Leningrad]] a [[Kyjev]], resp. k čiare [[Archangeľsk]], rieka [[Volga]], [[Astrachán]], ktorá bola ich pôvodným cieľom. Nemecké velenie sa spoliehalo na to, že sovietsky systém nevydrží sústredený útok. V skutočnosti však bola táto vojna prvou historickou udalosťou v dejinách Sovietskeho zväzu, ktorá k sebe obyvateľstvo a vládu priblížila.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Pipes | meno = Richard | titul = Komunizmus | vydanie = 1 | vydavateľ = Slovart | miesto = Bratislava | rok = 2007 | počet strán = 168 | edícia = Fakty minulosti | isbn = 9788080852696 | strany = 71 }}</ref>
Jednou z prvých veľkých obkľučovacích operácií bola likvidácia sovietskych vojsk pri [[Białystok]]u v Minskej oblasti dnešného Bieloruska. V tejto pasci, z ktorej sa nik neprešmykol, uviazlo 11 sovietskych divízií. Nemci obsadili [[Minsk]] [[28. jún]]a. K Leningradu postupovala po kvalitnej cestnej sieti pobaltských republík nemecká armádna skupina Sever, a z Fínska to boli fínsko-nemecké vojská, ktoré viedli boje za polárnym kruhom. Mesto sa dostalo do obkľúčenia začiatkom septembra. Nie však úplného, pretože v zásobovaní bolo možné s určitými ťažkosťami pokračovať cez [[Ladožské jazero]]. Počas nasledujúcich [[blokáda Leningradu|900 dní blokády]] zomrelo na následky [[hlad]]u, zimy a bombardovania najmenej 800 000 ľudí, ale mesto sa nevzdalo a viazalo veľké množstvo nemeckých vojsk. Vo [[február]]i [[1942]], keď nedostatok potravín vrcholil, zomieralo v meste od hladu a vyčerpania denne až 3000 ľudí. Obliehanie Leningradu bolo najväčšie a najdlhšie obliehanie mesta v novodobej vojenskej histórii. Na strednom úseku frontu sa sovietske jednotky, pozostávajúce zo 16 bojmi vyčerpaných divízií, pokúšali zastaviť Nemcov na rieke [[Berezina]] východne od [[Minsk]]a. V bojoch pri Borisove, nasadili vo veľkom množstve svoje nové [[tank]]y [[T-34]] a [[KV-1]] a na čas tým spomalili nemecký postup.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Werth | meno = Alexander | titul = Od paktu po Stalingrad | vydanie = 1 | vydavateľ = Vydavateľstvo politickej literatúry | miesto = Bratislava | rok = 1968 | počet strán = 601 | strany = 179
Riadok 495:
| jazyk =
}}</ref>.]]
Na Európskom bojisku dosiahlo barbarstvo najväčší stupeň na [[
Na sklonku vojny boli v rôznych oblastiach Európy obsadenej nacistami odhalené [[koncentračný tábor|koncentračné]] a [[Nacistický vyhladzovací tábor|vyvražďovacie tábory]] a mnohé iné zariadenia, kde museli pre [[nacizmus|Nacistov]] pracovať vojnoví zajatci, politickí väzni či rasovo prenasledovaní. Podmienky v nich boli zväčša otrasné. Väčšina väzňov zomierala od celkového vyčerpania z dlhodobej namáhavej práce, nedostatku potravín a kvôli zlému a krutému zaobchádzaniu. Tí, ktorých uznali nevhodných na manuálnu prácu, boli bez súdu masovo [[poprava|popravovaní]], zastrelení, alebo likvidovaní v [[plynová komora|plynových komorách]]. Mŕtvym pred spopolnením vybíjali zlaté zuby. Získané prostriedky boli použité buď na osobné obohatenie samotných nacistov, alebo na financovanie vojnovej mašinérie. Osobné veci väzňov sa konfiškovali. Najväčšiu skupinu zlikvidovaných tvorili [[Židia]], ktorí podľa Norimberského súdu tvorili vyše polovicu z asi 11 miliónov zavraždených. Celkovo, v dôsledku nacistického teroru, zahynulo 5{{--}}6 miliónov [[Židia|Židov]]<ref>Laqueur, W. (Editor), ''The Holocaust Encyclopedia.'' Yale University Press, New Haven, 2001, s. xiv</ref>. Ďalšími, ktorých sa rozhodli nacisti zlikvidovať boli obyvatelia východoeurópskych krajín, najmä [[Slovania]], žijúci v okupovaných krajinách hlavne v ZSSR, Česku, Poľsku a Juhoslávii; ale aj osoby sociálne, národnostne či politicky neprijateľní pre nacistický režim. Išlo o duševne postihnutých, [[Homosexualita|homosexuálov]], [[Rómovia|Rómov]] či politických a duchovných nepriateľov ako [[komunizmus|komunisti]], či predstavitelia odporu a [[demokracia|demokracie]] v okupovaných krajinách. Najväčší nacistický vyhladzovací [[Koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau|komplex]] pri [[Osvienčim]]e, oslobodili sovietske vojská na sklonku vojny [[27. január]]a [[1945]]. V celom komplexe bolo podľa odhadov zavraždených okolo 1,1 milióna ľudí, ich popol bol rozsypaný po okolitej krajine.
| |||