Senianske rybníky: Rozdiel medzi revíziami

V katastrálnom území [[Iňačovce|Iňačoviec]], [[Blatná Polianka|Blatnej Polianky]] a [[Senné (okres Michalovce)|Senného]]ho bola vybudovaná sústava rybníkov s rozlohou 700 ha, z ktorých najväčší o rozlohe 213 ha bol [[27. máj]]a [[1974]] (Vyhl. MK SSR č. 35282/74-OP) vyhlásený za Štátnu prírodnú rezerváciu Senné - Rybníky, za účelom ochrany vzácnych biocenóz a vodného vtáctva na vedecko-výskumné, kultúrno-výchovné a náučné ciele. V zmysle v súčasnosti platného zákona o ochrane prírody a krajiny s účinnosťou od [[1. január]]a [[1995]] sú Senné rybníky ustanovené za národnú prírodnú rezerváciu (NPR), ktorá predstavuje mimoriadne cenné a významné územie z dôvodu výskytu vodného a pri vode žijúceho vtáctva a jedinečnú oddychovú lokalitu na jarnom a jesennom migračnom ťahu. Lokalita Senné rybníky má rozlohu 1 440 ha a geografickú polohu 48 11´ [[Zemepisná šírka|s. š.]], 22 04´ [[Zemepisná dĺžka|v. d.]].

Veľká časť bola po celé veky na jar a pri povodniach zaplavovaná, takže povrch tvoria od konca treťohôr do súčasnosti ukladané sedimenty. Množstvo menších mokradi v podcelku Senianskej mokrade vypĺňali močiarne usadeniny a slatiny. Jej značná plocha vyznačená nepravidelnou obručou obcí [[Vysoká nad Uhom]], [[Bežovce]], [[Svätuš]], [[Blatná Polianka]], [[Blatné Remety]], [[Iňačovce]], [[Senné (okres Michalovce)|Senné]], ostala preto neosídlenou, s prevládajúcimi kyslými lúkami a pasienkami. Aj takmer 1880 hektárový chotár Senného, rozprestierajúci sa po oboch stranách [[Čierna voda|Čiernej vody]], bol až do vodohospodárskych úprav obhospodarovaný takmer na 70% lúčno-pasienkárskym spôsobom.