Senianske rybníky: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
dBez shrnutí editace |
dBez shrnutí editace |
||
Riadok 6:
== História ==
Existenciu obyvateľov Senného, podobne ako viacerých okolitých „blatných“ obcí, po celé stáročia, až do likvidácie mokradí a pravidelných záplav po roku [[1970]], výrazne ovplyvňovala jeho poloha. Leží v krajinnom podcelku [[Východoslovenská nížina|Východoslovenskej nížiny]] nazvanom ''Senianska mokraď'', rozprestierajúcom sa zhruba v trojuholníku tvorenom obcami [[Drahňov]], [[Závadka]] a [[Kristy]], na pravom brehu [[Čierna voda (prítok Uhu)|Čiernej vody]], nad jej sútokom s [[Laborec|Laborcom]].
Preliačina vznikla poklesávaním zemského povrchu, podobne ako geologická depresia dnes zaplavená vodami [[Zemplínska šírava|Zemplínskej šíravy]]. Nadmorská výška celej Senianskej mokrade sa pohybuje v rozmedzí 97-106 m, v samotnom chotári obce 98-104 metrov. Má rovinatý ráz s nepatrnými rozdielmi, ktoré nadobúdali význam pri záplavách, ako útočište zveri.
Veľká časť bola po celé veky na jar a pri povodniach zaplavovaná, takže povrch tvoria od konca treťohôr do súčasnosti ukladané sedimenty. Množstvo menších mokradi v podcelku Senianskej mokrade vypĺňali močiarne usadeniny a slatiny. Jej značná plocha vyznačená nepravidelnou obručou obcí [[Vysoká nad Uhom]], [[Bežovce]], [[Svätuš]], [[Blatná Polianka]], [[Blatné Remety]], [[Iňačovce]], [[Senné (okres Michalovce)|Senné]], ostala preto neosídlenou, s prevládajúcimi kyslými lúkami a pasienkami. Aj takmer 1880 hektárový chotár Senného, rozprestierajúci sa po oboch stranách [[Čierna voda (prítok Uhu)|Čiernej vody]], bol až do vodohospodárskych úprav obhospodarovaný takmer na 70% lúčno-pasienkárskym spôsobom.
Senianska mokraď od pradávna priťahovala nespočetné množstvá rôznych druhov vodných a pri vode žijúcich vtákov, ktoré tu sčasti hniezdili, sčasti odpočívali počas svojich migračných letov cez hrebene Karpát. Prví na jej význam upozornili odborníkov, ornitológov už členovia exkluzívneho poľovníckeho spolku gr. Alexandra Sztáraya v období medzi svetovými vojnami. Myšlienkou zriadenia súkromnej vtáčej rezervácie sa zaoberali jej členovia bratia Ehrenheimovci. Gróf Gábor Sztáray, bývalý užský župan, neskôr o.i. zvermajster v Remetských Hámroch ako prvý začal vytvárať zbierku preparovaných exemplárov rôznych druhov vtákov v senianskom kaštieli, ktorá sa po vojne dostala do SNM V Bratislave.
| |||