|
'''Červený teror''' bolo boľševické úsilie fyzicky zlikvidovať svojich oponentov ([[1. septembra]] [[1918]] – [[jún]] [[1922]]). Bol súčasťou [[Ruská občianska vojna|občianskej vojny]].
Kým cársky režim trestal socialistickú podvratnú činnosť tromi rokmi vyhnanstva (iba za atentát (Feiga Chaimovna Reutemann – [[Fanny Kaplanová]]) a vlastizradu ([[Matvej Konstantinovič Muranov]]) bolo doživotné vyhnanstvo a za kráľovraždu bol trest smrti ([[Alexandr Uľjanov]])), boľševici sa rozhodli svojich oponentov zlikvidovať aj fyzicky. Ako zámienka im k tomu poslúžil nesúhlas ľavých [[eser]]ov s brest-litovským mierom, ktorý bol podpísaný [[3. marca]] 1918. IV. všeruský zjazd sovietov dňa [[15. marca]] 1918 vyslovil súhlas s ratifikáciou. Nemecká ríša vyslala do [[Moskva|Moskvy]] vyslanca [[gróf]]a [[Wilhelm Mirbach|Wilhelma Mirbacha]], Sovieti poslali do [[Berlín]]a trockistu [[Adolf Abramovič Joffe|Adolfa Abramoviča Joffea]], ktorý tam organizoval revolučnú propagandu.
Ďna [[20. júna]] 1918 eser [[Grigorij Ivanovič Semjonov]] (nezamieňať s vodcom bielych) zavraždil Mojseja Markoviča Goldsteina ([[V. Volodarskij]], člena Všeruského centrálneho výkonného výboru sovietov (Всероссийского центрального исполнительного комитета советов, ВЦИК – VCIK) a vrchného cenzora v [[Petrohrad]]e. Na začiatku júla 1918 sa konal V. všeruský zjazd sovietov. Ľavý eseri chceli uskutočniť "tretiu ruskú revolúciu", preto obsadili budovu moskovskej Čeky. Za búrlivých diskusií medzi boľševikmi a esermi<ref>Dmitrij Volkogonov: ''Lenin. Počátek teroru.'' Dialog, Liberec 1996, p. 161.</ref> bola [[4. júla]] 1918 schválená ústava RSFSR. Keď pluk lotyšských červených strelcov pod velením bývalého cárskeho dôstojníka [[Jukums Vācietis|Isakima Vacetisa]] budovu Čeky dobyl späť, povstanie ľavých eserov sa zrútilo. Jej vodcov zatkli a popravili. Dňa [[6. júla]] 1918 ľaví eserovia ešte zavraždili vyslanca Mirbacha. Lenin (predseda vlády) a Sverdlov (hlava štátu) okamžite Nemcom kondolovali a odsúdili tento čin. Nemci žiadali povolenie, aby nemecké vyslanectvo v Moskve mohol chrániť nemecký pluk. Lenin z nacionálnych dôvodov odmietol. Nemci už nemali silu reagovať tvrdo a iba presunuli svoje vyslanectvo do samostatného Estónska. [[20. august]]a 1918 Nemci a sovieti uzavreli faktickú spojeneckú zmluvu: za ruské dodávky potravín a surovín Nemci prestali podporovať bielych. Po abdikácii Viliama II. vyhásil Lenin brest-litovskú mierovú zmluvu za neplatnú.
Ďna [[30. august]]a 1918 Fanny Kaplanová údajne postrelila Lenina a v ten istý deň Leonid Kanegeiser zavraždil šéfa petrohradskej Čeky Mojseja Urického. Väščina historikov sa prikláňa k teórii, že teror rozpútali ľavý eseri a boľševici iba tvrdo reagovali. Menšina (Oleg Vasiljev<ref>Dmitrij Volkogonov: ''Lenin'', p. 190.</ref>, [[Václav Veber]]<ref>Václav Veber: ''Stalin. Stručný životopis.'' [[Univerzita Karlova]] 1996, p. 53.</ref>) považuje "atentáty" na Lenina a Urického za boľševickú provokáciu. Kľúčové je svedectvo Baturina a Leninovho vodiča Gila. Celý príbeh sprevádzali mnohé podozrivé okolnosti. Urickij bol nespoľahlivý element, lebo bol proti brest-litovskému mieru a rezignoval na svoj post. Vrátil sa čoskoro po Mirbachovej vražde.
Dňa [[2. septembra]] 1918 bol v celom Rusku vyhlásený výnimočný stav. Dňa [[5. septembra]] 1918 Sovnarkom vydal dekrét o červenom terore: Noviny tlačili zoznamy zastrelených. Boli zavedené ''trojky'', ktoré vynášali rozsudky s trestom smrti. Trest bol vykonaný do 24 hodín. Všetkých väznených členov dočasnej vlády (Временного правительства) verejne popravili: ministra spravodlivosti Ščeglovitov, ministra vnútra Chvostov, ministra vnútra Protopov, náčelníka policajného oddelenia Beleckij a archidiakona Vostrogov.<ref>Dmitrij Volkogonov: ''Lenin'', p. 194.</ref> Ich účelom bolo „zasiať strach do sŕdc nepriateľov revolúcie“. Dňa [[20. apríl]]a [[1921]] bol vydaný dekrét o vytvorení špeciálneho koncentračného tábora pre 10 000 – 20 000 ľudí za polárnym kruhom.<ref>Dmitrij Volkogonov: ''Lenin'', p. 203.</ref>
Výsledkom červeného teroru bolo 13 000 000 mŕtvych (5 000 000 zomrelo hladom), 2 500 000 deportovaných a 1 500 000 emigrantov. Počet obyvateľov Moskvy sa znížil na polovicu a Petrohradu o 2/3. 86 % pracujúcich robilo v poľnohospodárstve.<ref>[[Allan Bullock]]: ''Hitler a Stalin. Paralelní životopisy.'' Mustang, Plzeň 1995, p. 111.</ref>
== Referencie ==
<references />
== Pramene ==
* Prokoly s výslechmi Fanny Kaplanovej a Leninova vodiča Gila vydal roku 1923 Ústav červenej profesúry v časopise Protetárska revolúcia. Stalin tým sledoval poškozenie Trockého.
* Vladimír Iľjič Lenin: ''Bežné úkoly sovetskej vlády''
[[Kategória:Dejiny Ruska]]
[[Kategória:Komunizmus]]
[[Kategória:Terorizmus]]
[[de:Roter Terror]]
[[en:Red Terror]]
[[et:Punane terror]]
[[hu:Vörösterror]]
[[it:Terrore rosso]]
[[ja:赤色テロ]]
[[no:Den røde terroren]]
[[ru:Красный террор]]
[[zh:红色恐怖]]
| 